Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/232/2012 z 25. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2012, sp. zn. 41CoE/232/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110209569.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/232/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110209569.1 | 2012-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26afa1e7-2f13-4a53-82a1-81a13ffa4d53 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110209569.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/232/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110209569
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110209569.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. D. X, XXX XX O. O., o vymoženie pohľadávky 1.253,26 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
pod sp. zn. EX 6734/10u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 4Er/827/2010-35 zo dňa 16. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/827/2010-35 zo dňa 16. februára 2012 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/827/2010-35 zo dňa 16. februára 2012 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-2741
vydaný dňa 14. decembra 2009 Mgr. Romanom Hrabušom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov
z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe zmluvy o vydanie súkromnej kreditnej karty B. uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného spoločnosťou I. O., a.s., so sídlom v O. a povinným dňa 6. februára 2003.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy o
vydanie súkromnej kreditnej karty B., okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal nato, že
na posúdenie, či sa jedná napr. o spotrebiteľský úver okresný súd nepovažoval za rozhodujúce akou
formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale za dôležité považoval, či sa jedná o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadnú klauzulu o použití Obchodného zákonníka tiež
nepovažoval za prekážku pre aplikáciu všeobecných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Na predmetný
vzťah okresný súd aplikoval ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách z 5. apríla 1993. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Pohotovosť s.r.o. C-76/10.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Už túto skutočnosť



považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam, ktoré boli navyše až neskôr nahradené novými všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré obsahovali aj rozhodcovskú doložku. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje
síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Uvedené potvrdzuje i množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia
cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch,
okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na
spravodlivý proces nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej
doložky, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý
vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať. Z uvedených
dôvodov okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora odôvodnil tým, že súdny exekútor si trovy
exekučného konania neuplatnil, a preto mu náhradu trov exekúcie nepriznal.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie oprávneného okresný súd odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že
exekúcia bola zastavená z dôvodu absencie relevantného vykonateľného exekučného titulu, v danom
prípade nebolo možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zviazať povinného. Preto okresný súd
oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol,
že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku
rovnako ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky Občiansky súdny
poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako
exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným konať vo veci ako súd vyššej inštancie.
Pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či
je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu,
ktoré je exekučným titulom. Takýto výklad považoval za neprípustný najmä z dôvodu, že platný
právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc
konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je
možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne právo
neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Poukázal na právnu
úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k
neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej
istoty, čím mu je znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Nakoniec poukázal na dôvodovú správu
k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 46,01 Eur s DPH.



Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 21. apríla 2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo
forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podal
na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 30. apríla
2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2009-2741 zo dňa 14. decembra 2009.
Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená
povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1.253,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 13 % p.a. odo dňa 15. novembra 2006 zo sumy 1.253,26 Eur, trovy rozhodcovského konania
vo výške 54,60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 162,70 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty,
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou I. O., a.s., so sídlom v O. a povinným
dňa 6. marca 2003.

Podľa ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1. apríla 2004 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok
249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý
sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.



Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej
v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 23a zákon
o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o vydanie súkromnej kreditnej karty B. zo dňa 5. februára 2003, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd
správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok I. O., a.s. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré nadobudli
účinnosť od 15. februára 2004, kde v článku IV. bode 4.9.1 si zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie
bánk v Bratislave, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaviazali v
stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o vydanie
súkromnej kreditnej karty B.. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo
k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto



zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo
nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná,
pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05.
04. 1993.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.