Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/120/2012 z 27. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. augusta 2012, sp. zn. 43CoE/120/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110217816.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/120/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110217816.1 | 2012-08-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10077abb-ed05-4f40-8e1c-c1d4cd3baca7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110217816.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110217816 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110217816.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. D. XX, XXX XX J. J., zastúpený opatrovníkom R. G., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er/513/2010-14 zo dňa 6. septembra 2010 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er/513/2010-14 zo dňa 6. septembra 2010 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., vydaný dňa 09.11.2007 pod sp. zn. 090703 rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Helenou Markovičovou. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.659,70 Eur s príslušenstvom, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 16.03.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou G. J., a.s., IČO: XX XXX XXX a povinným uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. V článku 9.2 obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Pri posúdení okolností, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nepovažoval za rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale za dôležité považoval to, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Prípadnú klauzulu o použití Obchodného zákonníka nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého konštatovania a právne závery si osvojil a na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a na základe zásady nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenskú republiku, preto slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností s tejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V odvolaní namietal, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenia platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., vydaný dňa 09.11.2007 pod sp. zn. 090703 rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Helenou Markovičovou. Oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia nadobudol postúpením. Pôvodným veriteľom bola spoločnosť G. J., a.s., ktorá s povinným uzavrela dňa 16.03.2006 zmluvu o úvere. Zmluvné strany si v obchodných podmienkach pre úver dohodli riešenie sporov. V článku 9 bode 2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., IČO: 35 962 882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovského konania si strany určili Bratislavu. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúmava aj exekučný titul ex offo pričom pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3, § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 16.03.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou G. J., a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu vrátane obchodných podmienok prijať alebo ju odmietnuť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.