{"guid": "ecc4e677-e105-4f6b-968b-902563b0d195:8d5c47bb-926f-479e-a576-9457ffa91fd1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1", "spisova_znacka": "14Co/400/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/400/2011 z 26. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2012, sp. zn. 14Co/400/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1", "identifikacne_cislo": "6110217983", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2012-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d5c47bb-926f-479e-a576-9457ffa91fd1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/400/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110217983
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek
senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu 1/ ZAGYVA, s.r.o.,
so sídlom Lermontovova 914/9, Bratislava, IČO: 36 021 661, zastúpený opatrovníkom L. H., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 2/ Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T., D., F. J. XXXX/XX, občana
SR, zastúpeného AKSK s.r.o., Nám SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 7011 proti žalovanému MPL
TRADING spol. s.r.o., so sídlom Galvaniho 8, Bratislava, IČO: 31 388-639 zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Ján Majling, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku a odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/157/2010-202 zo dňa 6.10.2011
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 032/2010 zo dňa 20.7.2010 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g
Zákona č. 244/2002 Z.z., odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku a že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského
rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 psím. f/ Zákona č. 244/2000 Z.z. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn.  SR 032/2010 zo dňa 20.7.2010 z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, lebo rozhodcovský súd rozhodol vo veci bez toho, aby žalovanej
strane v spore umožnil oboznámiť sa s predkladanými dôkazmi žalujúcej procesnej strany. Za
nedôvodný považoval návrh žalobcov na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že na vydaní
rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil predpojatý rozhodca, alebo ktorého vylúčenie účastník pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nemohol dosiahnuť. Okresný súd konštatoval v odôvodnení svojho
rozhodnutia, že žalobcovia boli riadne poučení o možnosti vzniesť námietku voči ustanovenému
rozhodcovi a pretože procesný postup podania námietky nevyužili, nemôžu v súdnom konaní použiť
tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Opačný výklad by bol obchádzaním zákona. Z týchto
dôvodov potom súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd konštatoval, že článok 22
ods. 2  Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Banská Bystrica  je v rozpore s ust. § 40
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a preto vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom tomu, že v konaní boli účastníci čiastočne úspešní
rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.



Rozsudok okresného súdu okrem výroku, ktorým bol  návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku
z dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 244/2002 zamietnutý, napadol v ostatných
výrokoch žalovaný. V odvolaní uviedol, že ručiteľský  záväzok žalobcu 2/ v rámcovej kúpnej zmluve
uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným je platný, žalobca 2/ v čase podpisu zmluvy konal aj v
postavení konateľa žalobcu 1/ i v postavení ručiteľa vo svojom mene. Žalovaný nedodával žalobcovi
2/ na základe rámcovej zmluvy žiadny tovar, nevznikol medzi nimi dodávateľský vzťah, ani žiadna
spotrebiteľská zmluva. Žalobca 2/ uskutočnil len jednostranné ručiteľské vyhlásenie voči žalovanému
a preto jeho argumentácia o neprijateľnosti akýchkoľvek podmienok v predmetnej zmluve resp. v
ručiteľskom vyhlásení a v ich absolútnej neplatnosti je úplne neodôvodnená. Žalovaný má za to, že
v rozhodcovskom konaní spoľahlivo preukázal prevzatie tovaru žalobcom 1/ ako aj skutočnosť, že
žalobca 2/ za prevzatý tovar nezaplatil, okrem čiastočného plnenia v sume 542,86 Eur. Žalovaný
namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, lebo podľa neho rozhodcovský súd konal
v súlade so zásadami, ktorými sa mal riadiť. Ustanovenie § 26 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom
konaní nemožno vykladať, ako absolútne právo účastníka rozhodcovského konania podávať vyjadrenia
k vyjadreniu druhej strany.  Pokiaľ má súd preukázané určité skutočnosti, potrebné pre spoľahlivé
ustálenie správneho skutkového stavu a dôkazy o tom považuje za preukázané v súlade so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti konania je súd povinný vec rozhodnúť bez zbytočných prieťahov v konaní,
v opačnom prípade by došlo k zneužívaniu povinnosti rozhodcovského súdu. Podľa žalovaného
žalobcovia mali povinnosť v rozhodcovskom konaní navrhnúť všetky dôkazy za účelom presného a
úplného zistenia skutkového stavu veci. Pokiaľ tak neurobili, táto ich procesná nedisciplinovanosť
nemôže ísť na vrub zásady hospodárnosti a rýchlosti konania.  Keďže rozhodcovský súd považoval
tvrdenia žalovaného za dostatočne preukázané, vydal rozsudok bez toho, aby posledné vyjadrenie
žalovaného spolu s dodacími listami doručil žalobcom, o ktorých žalobca aj vedel a s nimi aj disponoval,
pričom vedel aj o tom, kto, ak nie žalobca 1/ prebral tovar, za ktorý nezaplatil, čo žalobca 2/ aj
priznal v žalobnej odpovedi zo dňa 31.5.2010. Žalobcovia disponovali všetkými dôkazmi, ktoré boli
rozhodcovskému súdu preukázané. Napokon mali možnosť požiadať aj o ústne pojednávanie, prípadne
aj o vypočutie informovaných osôb. Podľa odvolateľa rozhodcovský súd nemusel posledné jeho
vyjadrenie ako aj dodacie listy doručovať žalobcovi 1/ lebo mohol podľa svojho uváženia na základe
vykonaných dôkazov rozhodnúť, pretože rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi.
Pokiaľ by odvolací súd došiel k záveru, že rozhodcovský súd mal doručiť vyjadrenie žalovaného v
žalobnej odpovedi žalobcov, žalovaný poukázal na to, že  jeho vyjadrenie s dodacími listami bolo spolu s
rozsudkom doručené žalobcom 2.8.2010, pričom vyjadrenie k žalobnej odpovedi bolo spísané 9.7.2010
z čoho vyplýva, že svoju povinnosť doručiť  uvedené vyjadrenie v rámci tohto konania rozhodcovský súd
splnil. Dôvod, pre ktorý tak učinil len s doručovaním rozhodcovského rozsudku bol, že dôkazy zaslané
súdu v tomto konaní považoval za dostatočné pre zistenie skutkového stavu veci a pre spoľahlivé
rozhodnutie a nepovažoval za potrebné opätovné vyjadrenie žalobcov, ktoré sa rozhodcovskému súdu
javilo z vyššie uvedeného dôvodu, t.j. z hľadiska preukazovania nároku v zmysle hmotného práva,
ako  procesne zbytočné. Zo žiadneho ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní  nevyplýva, že
rozhodcovský súd mal povinnosť vyčkať na vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného v žalobnej
odpovedi. Skutočnosť, že žalobcovia sa nevyjadrili k predloženým dodacím listom, rozhodcovský súd
nepovažoval za významnú, pretože dôvodne mal za to, že jedno vyhotovenie dodacích listov mal k
dispozícii aj žalobca 1/, ktorý len účelovo tvrdil, že tovar neprevzal. Žalovaný namietal aj pochybenie
procesného súdu, keď po doručení vyjadrenia žalobcu 2/ na pojednávaní 6.10.2011 nemal možnosť
uvedené vyjadrenie preštudovať a týmto aj relevantne reagovať na tvrdenia žalobcov 2/, čím postupom
súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Kvôli tomu, že prvostupňový súd pri svojom
rozhodovaní pochybil spôsobom, ktorý bol vyššie uvedený, žalovaný považuje za nesprávny aj výrok
o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ako aj výrok o trovách konania. Z uvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu, ako aj návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietne a žalobcov 1/,2/´zaviaže na náhradu trov
konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote, v opačnom prípade navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V písomnom vyjadrení žalobca 2/ prostredníctvom právneho zástupcu navrhol prvostupňový rozsudok v
celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny s nariadením žalovanému uhradiť trovy odvolacieho konania
(pozn: trovy odvolacieho konania v písomnom vyhotovení odvolania neboli vyčíslené). Rozhodnutie
prvostupňového súdu považoval žalobca 2/ za správne, lebo rozhodcovský súd nepostupoval v súlade
so zásadou rovnosti účastníkov konania, ak vyjadrenie žalovaného v žalobnej odpovedi bolo doručené



spolu s rozsudkom, čím mu bola odopretá možnosť poskytnúť adekvátne stanovisko k dodacím listom,
ktoré žalobcovia predtým nemali k dispozícii a preto vyzvali žalovaného na ich predloženie. Žalobca 2/
zotrvával na tvrdení, že tovar nebol dodaný na žiadnu zo stavieb, ktoré zhotovoval žalobca 1/ ale na
stavbu tretej osoby. V žalobnej odpovedi bolo dostatočne preukázané, že žalobcovia nemali vedomosť
o žiadnom prebratom tovare, prípadne o osobách, ktoré by preberali za nich tovar. Za žalobcu 1/ bol
oprávnený konať len žalobca 2/, ktorý poprel prebratie tovaru od žalovaného.  Žalobcovia predpokladali,
že ak by boli v rozhodcovskom konaní predložené dodacie listy, prípadne splnomocnenia osôb na
preberanie tovaru, boli by to rozhodujúce dôkazy, ktoré mal rozhodcovský súd doručiť protistrane na
vyjadrenie s prihliadnutím na to, keď z nich vyplýva, že tovar bol prebraný osobami, ktoré  žalobcovia
nikdy nesplnomocnili a ani neboli v pracovnom pomere so žalobcom 1/. Na základe uvedeného preto
rozhodcovský súd nemal mať z čoho preukázané, že tovar prevzali žalobcovia. Podľa žalobcu 2/ v
prípadne, ak by bolo vyjadrenie žalovaného mu hneď doručené a nie až s rozhodcovským rozsudkom,
bola by daná možnosť žalobcom sa vyjadriť v predmetnej veci, čo by malo významný vplyv aj na
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalobca 2/ neuznal ani ďalší odvolací dôvod žalovaného, lebo
žalovaný sa k jeho vyjadreniu, ktoré obdržal na pojednávaní konanom 6.10.2011  vyjadril, pričom
nepožiadal o prerušenie pojednávania. Najviac po poučení prvostupňovým súdom v zmysle § 120 ods.
4 O.s.p. zástupca žalovaného nepredniesol návrhy na ďalšie dokazovanie.

Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaním žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
preskúmal bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného
súdu v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Pretože výrok rozsudku okresného
súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. SR 032/2010 zo dňa 20.7.2010 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 psím. f/ Zákona č. 244/2002 Z.z.
odvolaním napadnutý nebol, v tejto časti zostáva prvostupňový rozsudok s poukazom na ust. § 206 od.
2 O.s.p. nedotknutý.

Predmetom preskúmavania odvolaním súdom bolo posúdenie právnej otázky a to konkrétne, či
procesným postupom rozhodcovského súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania
vyjadrenej v ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 17 citovaného zákona účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv na ich ochranu. Uvedené  výslovné normatívne vyjadrenie v § 17 je premietnutím
i Ústavou zabezpečeného práva na rovné postavenie pred zákonom, nevynímajúc tým ani zákony
upravujúce procesný postup súdov a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc.
Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifičnosti daného konania a
prispieva k zákonnosti rozhodnutím v ňom vydaných.  Uvedené ustanovenie rovnako korešponduje aj
so zásadou rovnosti účastníkov v občianskom konaní pred všeobecným súdom. Uvedené zásady sú
súladné s čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Zb..

K zisteniu, či postupom rozhodcovského súdu v konkrétnej veci došlo k porušeniu uvedenej zásady,
okresný súd venoval náležitú pozornosť. Dôvody, pre ktoré okresný súd návrhu vyhovel správne a
podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. Na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje aj odvolací
súd, osvojuje si ich a v podrobnostiach na ne odkazuje a s nimi sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Zo skutočností zistených v konaní pred okresným súdom a po oboznámení sa aj s pripojeným spisom
Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská
Bystrica, s.r.o., Horná 13, Banská Bystrica, sp. zn. SR 032/2010 vyvodil aj odvolací súd záver, že bolo
porušené ustanovenie § 26 ods. 5 zák č. 244/2002 Z.z. v spojení s čl. VI. ods. 6  Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici upravujúcich právo účastníka rozhodcovského konania
oboznámiť sa so všetkými listinami, alebo inými informáciami predloženými rozhodcovskému súdu
jedným účastníkom, čomu zodpovedá bezodkladná oznamovacia povinnosť rozhodcovského súdu.  Aj
keď v ust. § 27 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi
rozhodcovského konania, je mu daná právomoc z dôvodu možného prínosu k objasneniu sporu zvážiť
výber a spôsob vykonania dôkazov. Ak v žalobnej odpovedi zo dňa 31.5.2010 žalobcovia  uplatnený
nárok žalovaného považovali za neoprávnený a vyzvali ho na predloženie dodacích listov a faktúr  na



preukázanie, že žalobcom 1/ bol prevzatý tovar, čo žalovaný aj vykonal a s písomným vyjadrením z
9.7.2010 požadované listinné dôkazy rozhodcovského súdu doručil, bolo povinnosťou rozhodcovského
súdu umožniť žalobcom oboznámiť sa a vyjadriť sa k týmto listinným dôkazom. Ak rozhodcovský súd vo
veci rozhodol len na  základe jednostranného posúdenia dôkazov dodatočne predložených žalovaným,
okresný súd správne rozhodol, keď z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002
Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok.

V dôsledku zrušenia rozhodcovského rozsudku dôvodne okresný súd s poukazom na ust. § 40 ods. 2
Zákona č. 244/2002 Z.z.  rozhodol i o odklade vykonateľnosti zrušeného rozsudku rozhodcovského súdu
a preto aj tejto časti jeho rozhodnutie bolo správne. Aj napriek tomu, že odvolateľ výrok prvostupňového
rozsudku o trovách konania považoval za nesprávny s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. bez
bližšieho skutkového vymedzenia,  odvolací súd aj v tejto časti považoval rozsudok okresného súdu za
vecne správny. V prvostupňovom konaní účastníci mali len čiastočný úspech preto dôvodne okresný
súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p..

Za účelové a skutočnému stavu nezodpovedajúce bolo potrebné považovať  odvolací dôvod s odkazom
na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Na pojednávaní konanom 6.10.2011 krátkou cestou bolo odovzdané
písomné vyjadrenie žalobcu 2/ zo dňa 8.7.2011 prítomnému zástupcovi žalovaného, ktorý vo výpovedi
zažurnalizovanej na č.l. 196 spisu zaujal i stanovisko k uvedenému písomnému vyjadreniu. Ak prítomný
zástupca žalovaného nežiadal o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia žalovaného s
písomným vyjadrením druhej strany nebola daná existencia odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tom,
že postupom prvostupňového súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, naviac aj z
dôvodu, že v písomnom vyjadrení žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu iné skutočnosti
ako boli dovtedy produkované a známe neuvádzal a nenavrhol ani nové dôkazy.

Rozhodcovský súd po vydaní žalobou napadnutého rozsudku sp. zn. SR 032/2010-9 zo dňa 20.7.2010
vydal dňa 20.10.2010 opravné uznesenie sp. zn. sro 032/2010-10, ktoré bolo doručené zástupcom
účastníkov dňa 25.10.2010. V dôsledku chyby v počítaní bol opravený len výrok rozhodcovského
rozsudku o náhrade trov konania, preto zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu sa priamo dotýka aj
opravného uznesenia zo dňa 20.10.2010.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté postupom podľa §-u 214 ods. 5 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/157/2010", "guid": "9601cc63-a654-43e5-9d42-b2abe2f655b7:36841a86-0464-441e-8534-a96ac95d7ae3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}