Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/371/2011 z 29. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. marca 2012, sp. zn. 2CoE/371/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6110226935.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/371/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110226935.1 | 2012-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 118 ods. 3 ZKR, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbe6611a-5048-4abc-ad4c-28b68eb0397d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110226935.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/371/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110226935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110226935.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská
29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: P.S.ELMONT - stav, s.r.o., Ďumbierska 2,
974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 034 975, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 538,09 Eur,
vedenej pod sp. zn. EX 2546/10 súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad
so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 2Er 2284/2010-14 zo dňa 12. mája 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 2284/2010-14 zo dňa 12. mája 2011 z
r u š u j e a vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er 2284/2010-14
zo dňa 12. mája 2011 zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
88,13 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny
exekútor podaním doručeným súdu dňa 02. mája 2011 požiadal tunajší súd o rozhodnutie v exekučnom
konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili
pokračovať v exekúcii. Súdny exekútor uviedol, že uznesením č.k. 1R/2/2011 zo dňa 24. marca 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. apríla 2011, konkurzný súd povolil reštrukturalizáciu povinného.
Na základe uvedeného uznesenia o začatí reštrukturalizácie bolo exekučné konanie podľa § 118 ods.
3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZKR“) zastavené. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie exekučný súd dospel k záveru, že je
na mieste aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto uložil oprávnenému uhradiť súdnemu
exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil alebo ho zmenil
tak, že neuloží oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odôvodnil to tým,
že exekučný súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pričom to odôvodnil len odcitovaním
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa oprávneného z rozhodnutia exekučného súdu nie
je jasné, na základe akých skutočností mal súd za preukázané, že v tomto prípade majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Podľa oprávneného samotné povolenie reštrukturalizácie
nepreukazuje naplnenie podmienok podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného
má oprávnený za to, že v predmetnom konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), t.j. súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Oprávnený ďalej uviedol, že aj keby sa súd zaoberal majetkom povinného, súd nesprávne
vec právne posúdil, ak uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie. V prípade povolenia
reštrukturalizácie dochádza k zastaveniu exekúcie ex lege v zmysle § 118 ods. 3 ZKR, t.j. z dôvodu
povolenia reštrukturalizácie. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje, aby k zastaveniu
exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, t.j. ak exekúciu



súd zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Keďže exekúcia bola zastavená v zmysle
§ 118 ods. 3 ZKR a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, možnosť aplikácie
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy. Na záver oprávnený poukázal
na Uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 432/08 zo dňa 16. decembra 2008, v ktorom sa uvádza, že:
„Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému
pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom
konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky
konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Tento výklad zákonných ustanovení všeobecného
súdu je podľa názoru Ústavného súdu ústavne konformný.“ Podľa oprávneného možno v tomto prípade
názor Ústavného súdu SR analogicky použiť aj na ustanovenie § 118 ods. 3 ZKR, keďže ide o totožnú
situáciu ako pri zastavení exekúcie podľa § 48 ZKR.

Súdna exekútorka k odvolaniu oprávneného uviedla, že z dlhoročnej praxe výkonu exekučnej činnosti
vyplýva, že pohľadávka trov exekúcie súdneho exekútora je vzhľadom na jej poradie v konkurznom
konaní prakticky nevymožiteľná, a preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu
potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po
preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 14. decembra 2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora
doručenej exekučnému súdu dňa 27. decembra 2010 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 068111 zo dňa 28. decembra 2010. Podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 02. mája 2011 súdny exekútor požiadal exekučný súd o zastavenie exekúcie
z dôvodu, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/2/2011 zo dňa 24. marca 2011
bola povolená reštrukturalizácia povinného. Súdny exekútor zároveň požiadal, aby súd na úhradu trov
konania zaviazal oprávneného. Následne exekučný súd napadnutým uznesením zaviazal oprávneného
na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože exekúcia bola zastavená ex
lege podľa § 118 ods. 3 ZKR z dôvodu, že bola povolená reštrukturalizácia povinného.

Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku,
ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konania sa prerušujú.

Podľa § 118 ods. 3 ZKR povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b)
zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený
oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil alebo zmenil tak, že neuloží
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolací súd sa stotožňuje s
názorom oprávneného uvedenom v odvolaní, že samotné povolenie reštrukturalizácie nepreukazuje
naplnenie podmienok podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR
sa začatím reštrukturalizácie predmetné exekučné konanie prerušilo. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1R/2/2011 zo dňa 24. marca 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.
apríla 2011, bola povolená reštrukturalizácia povinného, čo malo za následok zastavenie exekučného
konania ex lege podľa § 118 ods. 3 ZKR. Je preto zrejmé, že exekučné konanie nebolo zastavené
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, ale bolo zastavené zo zákona z dôvodu povolenia reštrukturalizácie a v takomto
prípade o zastavení predmetného exekučného konania nebolo potrebné vydávať samostatné uznesenie.
Exekučný súd nezisťoval majetkové pomery povinného a ani nijakým spôsobom nezdôvodnil, akým



spôsobom dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo je dôvod
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na to, aby súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Povolenie reštrukturalizácie samo o sebe nepreukazuje, že dlžník je nemajetný a súdny exekútor
ani neoznámil súdu, že by na základe zisťovania majetkových pomerov povinného zistil, že tento
je nemajetný. Exekučný súd teda nemal preukázanú nemajetnosť povinného a zastavenie konania
nezavinil oprávnený, preto neboli dané dôvody na postup podľa § 203 Exekučného poriadku na to, aby
bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Navyše, pokiaľ bolo exekučné
konanie zastavené podľa § 118 ods. 3 ZKR z dôvodu povolenia reštrukturalizácie, súdny exekútor si
mohol trovy exekúcie ako pohľadávku voči povinnému prihlásiť do reštrukturalizačného konania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.