{"guid": "9571e59f-9830-4bb4-bd8f-83456805e9de:54faa49e-5e94-4df1-998c-ec83673ddf97", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111209765.1", "spisova_znacka": "15Co/321/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/321/2011 z 10. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. januára 2012, sp. zn. 15Co/321/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6111209765.1", "identifikacne_cislo": "6111209765", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2012-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54faa49e-5e94-4df1-998c-ec83673ddf97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111209765.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111209765.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111209765.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/321/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209765
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111209765.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa O.. D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX,
zastúpeného Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad,
IČO: 44 250 029, proti odporcovi MPL TRADING spol. s r. o., so sídlom Galvániho 8, Bratislava, IČO:
31 38 86 39, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s. r. o., so sídlom Palárikova 14,
Bratislava, IČO: 35 960 728, o určenie neplatnosti rozsudku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 11. 2011, č. k. 13C/86/2011 - 55, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo
výške 477,76 € , p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,09 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia Advokátskej kancelárii JUDr. Ján Majling, s. r. o., Palárikova 14, 811
04  Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 477,76 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že návrh berie späť
v celom rozsahu.

Súd podľa § 96 ods. 1 OSP  konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety
OSP, keď priznal náhradu trov odporcovi, keďže navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ voči časti výroku o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací
súd v tejto časti konanie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo toto rozhodnutie zmenil a odporcovi
trovy konania nepriznal.

Nesúhlasil so spôsobom výpočtu odmeny, predovšetkým s tým, že by išlo o úkon, ktorého hodnotu
nie je možné určiť a teda sadzba tarifnej odmeny  za jeden úkon právnej služby by bola v súlade s §
11 ods. 1 Vyhlášky 655/2004 Z. z. 1/13 výpočtového základu, teda čiastka 57,- €. Hodnota sporu je v
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 03. 2011 sp. zn. SR 098/2011
jasne daná, teda istinou vo výške 584,77 €. V súlade s § 10, základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
za zastupovanie v občianskom konaní za jeden úkon právnej služby z hodnoty sporu 584,77 € je 38,18 €.



Tak isto nesúhlasil so spôsobom výpočtu spočívajúcom vo výpočte DPH. Poukázal na stanovisko NS
SR a zjednotenie výkladu § 18 ods. 3 a § 9 až 17 Vyhlášky  v súvislosti s určením položiek, na ktoré sa
DPH vzťahuje sp. zn. TPJ 42/2007 zo dňa 20. 05. 2008, v zmysle ktorého advokátovi, ktorý je platiteľom
DPH, sa tarifná odmeny zvyšuje o DPH, avšak náhrada hotových výdavkov, ako napr. režijný paušál,
cestovné a náhrada za stratu času tomuto zvýšeniu nepodlieha. Preto nie je možné z náhrady hotových
výdavkov uplatniť daň z pridanej hodnoty.

Aj v prípade, že by  nebola priznaná DPH z náhrady hotových výdavkov, náhrada trov konania je
neprimerane vysoká. Predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bola náhrada 584,77 €. Odporca si k
tejto dlžnej istine pripočítal zmluvnú pokutu vo výške 35,09 €, úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy
584,77 € odo dňa 20. 11. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 220,62 €. Celková čiastka, ktorú
navrhovateľ odporcovi vrátane trov exekúcie uhradil dňa 18. 11. 2011, je 1.211,42 €. Zdôraznil, že napriek
tomu, že jeho právo domáhať sa určenia neplatnosti rozhodcovského rozhodnutia bolo zmeškané len
o jeden deň, odporca uplatňuje navýšenie primerane vysoké trovy vo výške 477,76 €. Navrhovateľ už
tak uhradil čiastku vo výške viac než dvojnásobku údajne dlžnej istiny a ak by uhradil aj túto čiastku
alebo čiastku navrhovateľom vyššie vypočítanú, celková čiastka na úhradu by bola vo výške 1.689,18
€. Náhrada trov právneho zastúpenia by činila 698,38 € (220,62 € + 477,76 €), teda 120 % hodnoty
sporu. Bolo by proti dobrým mravom a vo výraznom nepomere k údajnej pohľadávke navrhovateľa voči
odporcovi. Preto žiada aplikovať § 150 Občianskeho súdneho poriadku a náhradu trov nepriznať.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti žiadal potvrdiť
ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania  za vyjadrenie k odvolaniu celkom vo
výške 43,09 € (1/2 x 57,- € + 7,41 € režijný paušál + DPH).

Vo vyjadrení  uviedol, že na náhradu trov konania má právo s poukazom na § 146 ods. 2 prvej vety
OSP, pričom poukázal na súdnu prax, kde z procesného hľadiska zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ
vezme návrh späť a nejde o prípad podľa druhej vety, platí, že zavinil zastavenie konania. Na strane
navrhovateľa zavinenie spočíva v tom, že podal návrh nedôvodný, petitu nebolo možné vyhovieť a
návrh bol zrejme oneskorený, ktoré dôvody odporca presne špecifikoval a podložil dôkazmi vo svojom
vyjadrení zo dňa 20. 07. 2011. Vyslovil domnienku, že navrhovateľ pod ťarchou odôvodnených námietok
odporcu, ktoré vyplynuli z vyššie uvedeného vyjadrenia, vzal bez uvedenia svoj návrh späť. Navrhovateľ
sám v podanom odvolaní priznáva, že zmeškal lehotu na podanie žaloby o jeden deň. Navrhovateľ
spôsobil navýšenie trov konania aj tým, že sa v čas pred pojednávaním konaným dňa 24. 10. 2011
neospravedlnil, čím spôsobil, že právny zástupca odporcu cestoval na pojednávanie z Bratislavy a tým
sa navýšili trovy právneho zastúpenia o cestovné a náhradu straty času advokáta. Navrhovateľ nemal
ani snahu upovedomiť odporcu o svojich zámeroch nezúčastniť sa vytýčeného pojednávania a tým
eliminovať vznik ďalších trov. Nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby mu nebola priznaná
náhrada trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil.

To, že právny zástupca navrhovateľa zmeškal lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, nemôže mať dopad na nárok procesne úspešného účastníka na náhradu trov konania.

Taktiež je irelevantné sa odvolávať na to, že náhrada trov konania je v porovnaní  s predmetom
sporu enormne vysoká poukazujúc na sumu, ktorú musel navrhovateľ z právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku uhradiť odporcovi. Odporca považoval tieto tvrdenia
navrhovateľa za scestné, lebo práve navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť v lehote na plnenie, ktorá
mu bola uložená rozhodcovským rozsudkom. Navrhovateľ mohol zabrániť vzniku nákladov, keby dbal
na dodržiavanie zmluvných záväzkov a keby v lehote splatnosti dlh uhradil. Navrhovateľ sám zavinil,
že musel odporcovi sumu navýšenú o príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania, trovy
rozhodcovského a exekučného konania.

K námietke ohľadom výpočtu trov poukázal na to, že predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského
rozsudku a nie konanie o zaplatenie. Hodnotu zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je možné oceniť
peniazmi.



Pokiaľ ide o námietku ohľadom priznania dane z pridanej hodnoty, odporca argumenty uvedené v
odvolaní poprel s poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky, z ktorej vyplýva, že ak advokát  je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto Vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú
je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov a na náhradu straty času.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 OSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP  uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu
správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu pokiaľ ide o výrok ako aj o jeho odôvodnenie.
Preto poukazuje na ust. § 219 ods. 2 OSP podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

K námietkam navrhovateľa uvedeným v odvolaní sa podrobne vyjadril odporca, s ktorého argumentami
odvolací súd sa plne stotožňuje.

K námietke navrhovateľa ohľadom správnosti výpočtu, pokiaľ ide o výpočet hodnoty jedného úkonu
právnej služby, treba uviesť, že v danom prípade prvostupňový súd správne  vychádzal z § 11 ods.l
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny  za jeden úkon právnej služby
je 1/13-tina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

Predmetom návrhu na začatie konania  v danom prípade bolo určenie neplatnosti rozsudku, teda výrok
korešpondujúci s ustanovením § 80 písm.c/ O.s.p.. V takomto prípade nie je žiadny dôvod pre to, aby
pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny  súd vychádzal z § 10.

Pokiaľ ide o námietku  ohľadom priznania DPH, nie je zrejmé odvolaciemu súdu, ako k svojím záverom
v odvolaní  navrhovateľ došiel, avšak je nepochybné, že konanie začalo dňa 09.05.2011 a jednotlivé
úkony boli vykonané  od tohto dátumu.

V zmysle § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 platí, že ak platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

To znamená, že v zmysle citovaného ustanovenia sa  nezvyšuje o DPH len odmena, ale aj náhrady podľa
danej vyhlášky, kedy v zmysle § 15 advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov, najmä  na cestovné, telekomunikačné výdavky a pod., ako aj na náhradu za stratu času.

K námietke odvolací súd dodáva, že jeho názor korešponduje právnym problémom s výkladom, ktoré
sa riešili do novely, ktorou bola zavedená v § 18 aj  DPH na náhrady. V minulosti tomu tak nebolo. Preto
jeho názor, že nie je možné  z náhrady hotových výdavkov platiť DPH, nie je správny a nezodpovedá
platnému zneniu vyhlášky.

Podobne odvolací súd nemôže akceptovať matematické prepočty ohľadom násobku  z pôvodnej istiny,
ktorú musí navrhovateľ zaplatiť a námietku, že trovy sú neprimerane vysoké. Pokiaľ by navrhovateľ plnil
svoje povinnosti zo záväzku, ku ktorému sa zaviazal, žiadne trovy by mu nevznikli. Tieto trovy sám



vyvolal, sú účtovné v súlade s vyhláškou a zákonom. Niet žiaden dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p.,  ktorý
je možné priznať, resp. aplikovať len vo výnimočných prípadoch, čo v danom prípade  nie je.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.l a § 142 ods.l v spojení s § 151 O.s.p.,
keď v odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu odporca, preto mu priznal súd náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu v súlade s návrhom na priznanie týchto trov.

V danom prípade si však odvolací súd dovoľuje poukázať na skutočnosť, že  pri výpočte trov odvolacieho
konania  nepostupoval v súlade s vyúčtovaním  odporcu, ktorý  účtoval polovicu hodnoty úkonu, teda
zo sumy 57 eur v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky, keď odmena vo výške 1 základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí v zmysle písm.b/ za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci
samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu.  Odvolací súd  zastáva názor, že v prípade  rozhodovania  len
o trovách konania v odvolacom konaní, nie je spravodlivé priznávať náhradu trov, resp. vychádzať zo
sadzby tarifnej odmeny, akoby predmetom odvolacieho konania bola vec samá.  Súd zastáva principiálny
názor, že v takomto prípade  predmetom odvolacieho konania  je  len výška priznaných trov, ktorú
odvolací súd považuje za hodnotu  sporu v odvolacom konaní, resp. výška namietaných trov.  K tomuto
záveru dospel z dôvodu, že opakovane sa môže stať, že výška trov je nesprávne pred prvostupňovým
súdom vypočítaná, či už z dôvodu pisárskej chyby, alebo matematickej nepresnosti, kedy  môže dôjsť
k odvolaniu v danej veci.  Pokiaľ by došlo k nepresnosti, čo aj v rozsahu 1 eura, v takomto prípade
by účastník účtoval polovicu z hodnoty úkonu vo veci samej, čo v prípade sporov s vysokou hodnotou
predstavuje neprimeranú výšku náhrady, a to aj s prihliadnutím na potrebné vedomosti a prácu, ktorú by
advokát vynaložil na vypracovanie takéhoto podania. Z tohto dôvodu aj odvolací súd pri výpočte odmeny
vychádzal v zmysle § 9 ods.l vyhlášky z hodnoty sporu, ktorá predstavovala v danom prípade výšku
priznaných trov konania 477,76 eur.  V takomto prípade  výška odmeny patrí v rozsahu 33,20 eur + 7,41
eur režijný paušál, spolu 40,61 eur + 20 % DPH 8,122, spolu by trovy právneho zastúpenia predstavovali
48,73 eur.  Keďže odporca žiadal priznať nižšiu sumu, t. j. 43,09 eur, v súlade s ustanovením § 151 ods.l
O.s.p.  odvolací súd priznal náhradu v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/86/2011", "guid": "e0415e8d-343c-4abf-9cd5-02cd2221d546:c598e6a1-3125-403a-88b8-beb1b62519b0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}