{"guid": "a17f5b87-b740-4db0-97cf-5244e92bfb7a:fcead801-e66a-4896-96ad-62186af990c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1", "spisova_znacka": "2CoE/50/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/50/2012 z 29. 4. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2012, sp. zn. 2CoE/50/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1", "identifikacne_cislo": "6111216670", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2012-04-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcead801-e66a-4896-96ad-62186af990c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216670
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111216670.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so
sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom Klariská 7,
811 03 Bratislava, IČO: 36 715 368 proti povinnému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX L.
L. o vymoženie pohľadávky vo výške 988,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jánom Gasperom, so sídlom Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszátha 268, 979 01
Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 1651/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v
Banskej Bystrici č.k. 4Er/1633/2011-10 zo dňa 29. júla 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/1633/2011-10 zo dňa 29. júla 2011   p o t v r
d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil exekučnému
súdu dňa 25.07.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
proti povinnému spolu s exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. BB 0210096 zo dňa 08.02.2011.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť právnemu
predchodcovi oprávneného sumu 988,39 Eur s príslušenstvom. Predmetom rozhodcovského konania
bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2007 uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ex offo preskúmal žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie aj exekučný titul, pričom vzhľadom na to, že zmluvu o úvere uzavretú
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 10.09.2007 považoval za spotrebiteľskú
zmluvu s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), posúdil tento právny vzťah aj podľa
zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(OZ). Exekučný súd uviedol, že uvedená zmluva je zmluvou, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Úprava Zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa OZ aj na zmluvy
priamo v OZ neupravené. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej typovej zmluvy sú dodávateľ (právny
predchodca oprávneného, ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie úverov), ktorý konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ani



prípadná klauzula o aplikácii OZ nie je podľa exekučného súdu prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ (§ 52 a nasl.) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ a
ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd prihliadol aj k príslušným ustanoveniam
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
s tým, že ako súd rozhodujúci o návrhu na vykonanie exekúcie vyplývajúceho z rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ex offo preskúmal aj povahu
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v uvedenej zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka upravená v čl. 11.2 Obchodných podmienok, v ktorom
článku sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., Bratislava podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Po preskúmaní rozhodcovskej
doložky exekučný súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská
doložka teda núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Exekučný súd ďalej poukázal na to, že oprávnenie
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou
zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá
sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípadoch iných
exekučných titulov uvedených v 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej i formálnej stránke. K týmto
predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladu na vykonateľnosť exekučného
titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak
rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho, akoby neexistoval (3NCdo 20/2008 z 22.04.2009). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci bola podľa exekučného súdu založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so
zákonom, a preto návrh na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podaním zo dňa
26.09.2011, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ust. čl. 9
ods. 2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 OZ. Poukázal
na znenie ust. § 54 ods. 4 písm. e/ OZ v znení účinnom od 01.01.2008, ako aj na znenie dôvodovej
správy k cit. ustanoveniu, podľa ktorej by rozhodcovská doložka, podľa ktorej by bola založená výlučne
právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľná, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ ďalej namietal záver exekučného súdu o
neprijateľnosti (neplatnosti) rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre
úver s odvolaním sa na Smernicu Rady č. 93/13/EHS a jej Prílohu č. 1 písm. q/. Odvolateľ poukázal
na znenie rôznych jazykových verzií relevantných ustanovení cit. Prílohy. Súčasne poukázal na ust.
§ 35 zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), v zmysle ktorého má oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a predstavuje
prekážku res iudicata. Z ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK ďalej vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal rozhodcovský súd, so zákonom, resp.
dobrými mravmi, pričom nedovolenosť plnenia by sa mala skúmať z hľadiska predmetu záväzku a nie z
hľadiska platnosti alebo neprijateľnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere. Odvolateľ poukázal na



rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-40/08 vo veci Asturcom. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať
ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, t.j. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto
titulu, nie však vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Exekučný súd tak nie je
oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ napokon namietal, že exekučný súd napadnutým
rozhodnutím de facto znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje veriteľské práva v exekučnom konaní.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa
§ 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 10.09.2007
právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinný ako dlžník
a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30 000,- Sk (995,82 Eur) s príslušenstvom, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Exekučný súd preto postupoval
správne, keď rozhodcovskú doložku, ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy posudzoval aj z hľadiska jej
primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a s poukazom
na Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosť písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne
uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v
zmluve (§ 3 a § 4 ZRK).

V čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je obsiahnutá nasledovná dohoda:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných
podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na
riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými
podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok,
v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava (ďalej „RAM“) podľa jej vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiam RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá
rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov
z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. OZ, ako aj Smernice Rady
č. 93/13/EHS na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle §
53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Rozhodcovská doložka nebola
v predmetnej veci dohodnutá so spotrebiteľom individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
všetkým Obchodným podmienkami, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Konkrétny rozhodcovský



súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže  do zmluvy uvádzať. Takto
dojednaná rozhodcovská doložka umožňuje prijať záver o jej neprijateľnosti, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa,
t.j. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom
konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ, ktorý v rozsudku C-40/08
Asturcom uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, posúdiť aj
bez návrhu neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej s predávajúcim,
alebo poskytovateľom na jednej strane a spotrebiteľom na strane druhej. Ak ide o neprimeranú doložku,
prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby
sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd bol oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej
doložky, pričom po jej preskúmaní dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná
v predmetnej zmluve spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle §
53 OZ, odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Odvolateľ navyše v odvolaní nesprávne
odkázal na obsah čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver, pretože rozhodcovská doložka bola
dohodnutá v čl. 11.2 Obchodných podmienok. Rozhodcovskú doložku uvedenú v predmetnej zmluve
o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným považoval exekučný súd správne za neprijateľnú,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa v prípade vzniku sporu
rozhodcovskému konaniu. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej
zaradenia do Obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom zjavne
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku
zmluvy, a teda je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy absolútne neplatným
právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Obchodných podmienok.
Ak chcel teda spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral,
nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť výber rozhodcovského súdu
uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je
možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Povinnosť
ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania
zmlúv banke

ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z. neznamená, že banka bola povinná túto
rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Napokon rozhodcovské konanie je založené práve na tom,
že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp.
rozhodcovských súdom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače Obchodných podmienok svojim
spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym
spotrebiteľom.



Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a tento preto nie je možné považovať
za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné
vyhovieť.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/1633/2011", "guid": "204aad1c-e20e-4815-bcd9-a5280f2d6ce1:a4d17311-c0c8-413b-b148-dd0f8c7fe073", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0c35782-125e-455c-992d-a27b356d54a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0c35782-125e-455c-992d-a27b356d54a3"}]}