{"guid": "74e22272-20d0-4501-ba55-9e0eb10ae124:b57bfd53-caac-4910-8647-44883249ae76", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111225645.1", "spisova_znacka": "41CoE/152/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/152/2012 z 30. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2012, sp. zn. 41CoE/152/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111225645.1", "identifikacne_cislo": "6111225645", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2012-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b57bfd53-caac-4910-8647-44883249ae76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111225645.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111225645.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111225645.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 41CoE/152/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6111225645\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111225645.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,\nHattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou Lexpert s.r.o.,\nRobotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica proti povinnej I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX\nG., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.689,24 Eur s príslušenstvom,\nvedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom\nRobotnícka 4, 974 01 Banská Bystria pod sp.zn. EX 632/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/893/2011-9, IČS: 6111225645 zo dňa 18.11.2011 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/893/2011-9, IČS: 6111225645 zo dňa 18.11.2011\np o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť\nsúdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie bolo vydané vyšším\nsúdnym úradníkom okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade\npredstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. IBB0610054, ktorý bol vydaný dňa 01.07.2011 Stálym\nrozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,\na.s., Bratislava a ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.08.2011 a vykonateľnosť dňa 06.08.2011\n(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej ako\npovinnej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako oprávnenému sumu 2.689,24 Eur, úrok vo výške 19%\nročne zo sumy 2.689,24 Eur od 02.04.2010 do  zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne\nzo sumy 2.689,24 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania\nvyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 122,66 Eur, sumu dlžných úrokov a\núrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa\n01.04.2010 vo výške 1.134,04 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 16,71 Eur a náhradu poplatku\nza rozhodcovské konanie vo výške 158,51 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského\nrozsudku.\n\nĎalej okresný súd uviedol, že zistil, že právny predchodca oprávneného- spoločnosť Poštová banka,\na.s., Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „právny predchodca oprávneného“) a povinná\nuzatvorili dňa 15.03.2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej\nprávny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 3.319,39 Eur. Poskytnutý úver sa\nzaviazala splatiť v 50-ich mesačných splátkach po 99,98 Eur. V článku 11.2 obchodných podmienok\npre úver (ďalej len „OP“) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory budú riešené dohodou a v\nprípade nedosiahnutia dohody Klient (povinná) prijíma návrh Banky (právny predchodca oprávneného)\nna riešenie vzájomných sporov vzniknutých   na základe zmluvy alebo s ňou súvisiace, vrátane sporov\no platnosť, výklad a zánik zmluvy predložia zmluvné strany na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému\nsúdu zriadenému pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava (ďalej\nlen „RAM“), podľa jeho vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho\nrozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Miestom konania je Bratislava. S poukazom na ust. §\n\n44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný\nporiadok“) a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) okresný súd aj bez\nnávrhu účastníka konania skúmal rozhodcovskú doložku. Dospel k záveru, medzi účastníkmi konania\nbola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy\na vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári a že rozhodcovská doložka začlenená\ndo rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v\nneprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Zmluvu subsumoval pod ust. § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že na úverový vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom\n(povinnou) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vyjadril názor, že pre posúdenie\nokolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský\núver poskytuje, dôležité je len či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za\nodplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ako v danom prípade) nie je prekážkou\nna aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia §\n52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poukázal na to, že základným právnym aktom ochrany\nspotrebiteľa je Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.\napríla 1993 (ďalej len „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom\nč. 150/2004 Z. z. účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia\nplatnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky\nzákonník. Zdôraznil, že v spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebný konfrontovať\ns princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého\nsa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to vzhľadom\nna okolnosti, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy. Pre takéto zmluvné vzťahy je charakteristické,\nže podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na\ntoto rokovanie dostatočne pripravený. Spotrebiteľ robí právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou\nprezentovaný, skutkový stav. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha\nvyrovnať faktickú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom, a to formou obmedzenia autonómie\nvôle dodávateľa. Takýto postup nie je v rozpore s článkom 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.\nOkresný súd ďalej poukázal na Nález ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15. 06. 2009, z obsahu\nktorého vyplýva, že subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia\niného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť\ndosiahnutý (ochrana spotrebiteľa).\n\nOkresný súd tiež odkázal na ust. čl 3 ods. 1 Smernice a prílohu Smernice obsahujúcu indikatívny\nzoznam neprijateľných podmienok, najmä na bod 1 písm. q) spomínanej prílohy. V súvislosti s aplikáciou\nSmernice okresný súd poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutie č. C-40/08\nvo veci Asturcom bod 34, č. C-168/05 vo veci Mostaza Claro bod 38 a č. C-473/00 vo veci Cofidis , kde v\nbode 34 odôvodnenia súd uviedol, že ochrana, ktorú Smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje\nna prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu\nnekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach\nnevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok\nsúdne konanie. Okresný súd ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu\nalebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§\n39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu\nexekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia, pretože len tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1\nSmernice.  Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu\npre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by\nv konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú\npodmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal\na ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol\nlen zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam,\nteda aj podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak ho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti\nrozhodcovskej doložky vyvodil okresný súd z faktu, že rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer\nv právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Tiež\npoukázal na pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku označil za\nneprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa\npodrobiť rozhodcovskému konaniu. Podporne poukázal na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,\nktorý zaviedla novela Občianskeho zákonníka prijatá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008.\n\nZdôraznil, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľná a ako taká\nsa prieči dobrým mravom, (výkon práv a povinností z takejto doložky tiež odporuje dobrým mravom)\nv danom prípade boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie proti povinnej.\n\nProti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie\nokresného súdu s odôvodnením, že okresný súd nekonal ako exekučný súd, ale ako súd vyššej\ninštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku, keď skúmal platnosť\nrozhodcovskej doložky. Odvolateľ vyjadril názor, že splnomocnenie exekučného súdu na posúdenie\nsúladu exekučného titulu so zákonom sa vzťahuje len na zistenie splnenia formálnych a materiálnych\npodmienok výkonu exekúcie. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súd ČR uviedol, že exekučný súd\nnie je oprávnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu vrátane platnosti rozhodcovskej\ndoložky, ale popri formálnej vykonateľnosti skúmať materiálnu vykonateľnosť v rozsahu označenia\noprávneného a povinnej, vymedzenia rozsahu uloženej povinnosti, určenie lehoty na plnenie a\npodmienku prípustnosti niektorého zo spôsobov vymoženia nepeňažného plnenia v zmysle ust. §\n180 a nasl. Exekučného poriadku. Tiež namietol, že okresný súd nebol oprávnený preskúmavať\nvecnú správnosť exekučného titulu, a to ani z pohľadu správnosti či úplnosti skutkových zistení či\nprávneho posúdenia. Poukázal aj na to, že ani judikatúra ESD nesvedčí oprávneniu exekučného\nsúdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, či úplnému nahradeniu celkovej pasivity spotrebiteľa,\nktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému\nrozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Odvolateľ namietol aj nesprávny výklad ust. čl.\n3 ods. 3 písm. q) Smernice okresným súdom. Poukázal na rozpor slovenského prekladu uvedeného\nustanovenia Smernice s prekladmi ostatných štátov EÚ, konkrétne citoval českú, nemeckú a anglickú\nverziu. Oprávnený nesprávne posúdenie veci okresným súdom odôvodnil tým, že okresný súd vychádzal\nz ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej\nzmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od\nspotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Odvolateľ zdôraznil, že\ntoto ustanovenie bolo do § 53 OZ doplnené novelou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01. 01.\n2008, pričom podľa § 879j OZ ustanoveniami zákona 568/2007 Z. z. sa spravujú aj právne vzťahy\nvzniknuté pred 01. 01. 2008; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.\n01. 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov a teda nie je možné ich aplikovať na vzťahy,\nktoré vznikli pred 01. 01. 2008. Uviedol, že výklad citovaného ustanovenia Smernice okresným súdom\nje nad rámec cieľa, ktorý bol stanovený pre členské štáty Európskej únie, ktoré boli povinné túto\nSmernicu implementovaťdo svojich vnútorných právnych poriadkov. Tiež zdôraznil, že rozhodcovskú\ndoložku v tomto prípade nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie\npriznané rozhodcovským rozsudkom na plnenie nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Svoje\ntvrdenie odvolateľ odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka nebola v čase uzavretia zmluvy uvedená\nvo výpočte nekalých podmienok v Smernici, ani v ust. § 53 Občianskeho zákonníka a nespĺňa ani\npojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo § 53 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa. Ďalším nedostatkom rozhodnutia okresného súdu podľa vyjadrení\nodvolateľa je opomenutie ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený\npovinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich\nprípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i) zákona o bankách] budú rozhodnuté v rozhodcovskom\nkonaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Odvolateľ poukázal aj na\npasivitu povinnej v rozhodcovskom konaní, keď povinná neodpovedala na výzvu rozhodcovského súdu\nna prípadné podanie žalobnej odpovede a na výber rozhodcu zo zoznamu. Povinná si neprevzala\nzásielku v odbernej lehote, ani nebola zastihnutá pri opakovanom pokuse o doručenie. Okresný súd\nneodôvodnil, v čom spočíva nerovnováha v právach a povinnostiach účastníkov. Zdôraznil, že obaja\núčastníci rozhodcovského konania sú rovnako povinní podrobiť sa rozhodcovskej doložke ako aj\npravidlám rozhodcovského konania a ak by malo byť obmedzené akékoľvek právo jedného z účastníkov\nkonania, toto obmedzenie by sa potom týkalo oboch účastníkov rovnako. Uviedol, že rozhodcovskú\ndoložku nemožno považovať za neprijateľnú aj z dôvodu, že inkorporovaním rozhodcovskej doložky\ndo obchodných podmienok si oprávnený, resp. jeho právny predchodca splnil zákonnú povinnosť\nvyplývajúcu mu zo zákona o bankách. Ďalším dôvodom je, že ZoRK v ust. § 1 obsahuje taxatívny výpočet\nsporov, ktoré nemožno rozhodovať v rozhodcovských konaniach a spotrebiteľské spory tam nie sú\n\nobsiahnuté, naopak ide o majetkový spor spadajúci pod generálnu klauzulu právomoci rozhodcovských\nsúdov.\n\nV závere odvolateľ uviedol, že okresný súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého\noprávnenému  odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu,\nteda právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom stanoveným\npostupom. Poukázal na skutočnosť, že povinnej boli poskytnuté dohodnuté finančné prostriedky, ale\ntá svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas a počas celého procesu vymáhania\na rozhodcovského konania neprejavila snahu dosiahnuť dohodu alebo zmier. S ohľadom na tieto\nskutočnosti odvolateľ navrhol, aby sudca okresného súdu jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a\nsúdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie a pre prípad, že nevyhovie v celom rozsahu sudca, aby\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §\n212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214\nods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1,2 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca- spoločnosť Poštová banka,\na.s., Bratislava) a povinná uzatvorili dňa 15.03.2007 Zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol\npovinnej úver vo výške 3.319,39 Eur. Povinná sa v zmluve zaviazala poskytnutú sumu splatiť v 50- ich\nmesačných splátkach po 99,98 Eur. V článku 11. bod 11.2 „Prechodné a záverečné ustanovenia“ sa\nzmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke v tom znení, že akékoľvek spory medzi zmluvnými\nstranami budú riešené dohodou a pre prípad, že sa nedohodnú povinná prijíma návrh oprávneného na\nriešenie vzájomných sporov z predmetnej zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava podľa jeho základných\nvnútorných predpisov. Ďalej je v rozhodcovskej doložke uvedené, že toto rozhodnutie zmluvných strán\nje konečné a miestom konania bude Bratislava. Predmetná Dohoda bola podkladom pre vydanie\nrozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 2.689,24 Eur,\núrok vo výške 19% ročne zo sumy 2.689,24 Eur od 02.04.2010 do  zaplatenia istiny, úrok z omeškania\nvo výške 9% ročne zo sumy 2.689,24 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a\núrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 122,66 Eur, sumu\ndlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti\ncelého úveru do dňa 01.04.2010 vo výške 1.134,04 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 16,71 Eur\na náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 158,51 Eur do troch dní od právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku. Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na\nvykonanie exekúcie proti povinnej a v napadnutom rozhodnutí označil rozhodcovský rozsudok (exekučný\ntitul)  za vydaný v rozpore so zákonom. Poukázal o.i. aj na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ust. § 53 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Ďalej okresný súd za použitia Smernice, ktorá podľa názoru okresného súdu slúži pre\nvýklad vnútroštátneho práva ako interpretačné pravidlo v spotrebiteľských právnych vzťahoch, označil\nrozhodcovskú doložku, na základe ktorej konal rozhodcovský súd, za neprijateľnú podmienku.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej\ndo všeobecných obchodných podmienok zmluvy. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním\nrozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej\npodmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej\nzmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.\nl Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania\nodvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský\nrozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:\n\n1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z\njej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej\nzmluvy o úvere a jej subsumovanie do prechodných a záverečných ustanovení, z ktorého názvu nie je\n\nmožné zistiť, že ich obsahom je aj rozhodcovská doložka. Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku, že\nvšetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené dohodou a následne uvedeným\nrozhodcovským súdom, určil oprávnený. Označil to ako návrh, zo zaradenia ktorého je zrejmé, že\npovinná tento návrh nemohla ovplyvniť ani zmeniť, príp. si zvoliť iný rozhodcovský súd. Rovnako\nnebola dojednaná rozhodcovská doložka individuálne ani v Dohode. Spôsob, akým bola rozhodcovská\ndoložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v\ntom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia\nsporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred\nvzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah\nzmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Povinnosť obsiahnutá\nv rozhodcovskom rozsudku smeruje výlučne voči osobe povinnej. Vychádzajúc z uvedeného ako aj\npovahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení)\nje zrejmé, že miera práv oprávneného (veriteľ) voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou\npovinností povinnej (dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom\nvzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinnej. Oprávnený koncipovaním\nrozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto\nriešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a\nreálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.\n\n2/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s\njednotlivými ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) sa mal\nzaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie\nv danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale\nv súlade s ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom\nvyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje\nzákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako\nnemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne\nzáväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú\npodmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti\nnamietol, že pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia skúma súd vlastnosti predložených dokumentov\na pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Nie je oprávnený\nmateriálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom  konštatoval,\nže „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu\nuž začatého exekučného konania a  nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a\nto napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie\nzastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58\nods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní\nsúladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru\nalebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný\nsúd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen\nz procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997,\nR 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení\nktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. Odvolací\nsúd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na vydanie\npoverenia súd okrem iného skúma aj to, či sú splnené podmienky podľa § 103 O. s. p., za ktorých\nmôže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že\nsúlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je\nhmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť\nuž v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského\nrozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného\nsúdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od\nuvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený\nsubjekt.\n\nOdvolací súd  považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo\n1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval\ncharakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o\nspotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením\nzmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky\nproti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne\npoužívanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný\na neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská\ndoložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa\nnenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej\nzmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd\nsa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka  nebola osobitne spotrebiteľom\nvyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor,\nže pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý\nsvoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh\nna vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v\nsúlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že\nrozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v\nprávach a povinnostiach  v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka), preto okresný\nsúd postupoval správne keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa\nuskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,\nak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá  v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou\nv zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa\n§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže\nbyť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež\npoukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je\nustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie\nzáväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom\nzakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu.\nPrávny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý\nvýsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal\nrozhodcovskú doložku ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej\núverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania\nrozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok\njaví v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná\npríslušnými ustanoveniami Smernice ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,\nkeď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane\nspotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci\nk dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,\nže dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný\nabsolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.\n\nK argumentu odvolateľa, že v zmysle zákona o bankách bol povinný ponúknuť svojim klientom\nneodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na znenie ust. §\n93b ods. 1 a 2 zákona o bankách, v znení účinnom do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého banky a\npobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 ods. 1 písm. i/)\nbudú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného\nzákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné\npredložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá\nrozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku\n1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z\nobchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.  Z obsahu Zmluvy však\ndovolaciemu súdu nevyplýva, že by banka- právny predchodca oprávneného pri podpise zmluvy poučila\n\npovinnú ako jej klienta o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh\nrozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie\nje ani vyhlásenie  o tom, že by klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská\ndoložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako\nvecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nUznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/893/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "f0937447-5676-431f-be23-bb40044cfb7a:3c9c4824-eac8-46d2-b445-fec584297428", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/893/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Er/893/2011 z 22. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2014-04-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0937447-5676-431f-be23-bb40044cfb7a:3c9c4824-eac8-46d2-b445-fec584297428"}], "citovane_v": [{"guid": "2bc4f9b6-5ca8-4115-b826-63e3ceb768ae:18f984c0-c4cc-4fd4-9e3b-f6e9988e43a8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115208739.1", "spisova_znacka": "43CoE/306/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/306/2015 z 11. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208739.1"}]}