Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/87/2012 z 24. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111229682.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/87/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111229682.1 | 2012-04-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9282a0c8-af47-4657-9a7f-2265190d3128 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229682.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229682
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111229682.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi O. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, T. T., v konaní zastúpenému opatrovníčkou
Oľgou Mlynárčikovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Nám. SNP č. 7, 091 01Stropkov, o zaplatenie 2.031,89 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/5/2012-59 zo dňa
21. 02. 2012 , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 237,41 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho
zastúpenia odvolacieho konania vo výške 63,94 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza
Motyku, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zo dňa 21. 02. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy 2.031,89 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil. Dôvodom tohto procesného postupu súdu
bola skutočnosť, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu
späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší
účastník na strane odporcu. Zároveň okresný súd vrátil navrhovateľovi časť zaplateného súdneho
poplatku vo výške 114,37 Eur s tým, že uvedenú sumu vyplatí špecifikovaný daňový úrad, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť,
aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 237,41 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho
zástupcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.
s. p..

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyššie špecifikovanú
náhradu trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania



namietal, že sa „nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania“, pretože „má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva.“ Poukázal na to, že „cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS (ďalej len „združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o
ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§93 ods. 1 O. s.
p.)“ V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že „zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania“
a on sa „nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak
nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je
ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.“ Spochybnil „nutnosť a účelnosť vynaloženia trov
právneho zastúpenia vedľajším účastníkom“, pretože „v danom prípade nemožno prijať záver, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne
služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.“ Navyše, „právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka je nadbytočné a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá
na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania“ a preto „na túto skutočnosť by mal súd prihliadať
a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p.“.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentáciu
navrhovateľa v odvolaní považuje za nenáležitú a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti žiadal potvrdiť. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 63,94 Eur. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že nevidí význam v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, ktorým dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti
konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že práve v dôsledku jeho kvalifikovanej obrany vzal navrhovateľ
žalobu späť a súd konanie zastavil. Zároveň poukázal i na to, že samotný navrhovateľ, „ako silná
spoločnosť, ktorá vymáha nespočetné množstvo pohľadávok, a teda sama môže disponovať svojim
právnym oddelením, sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou“ a preto on (vedľajší účastník)
„ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne
presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní“, čo sa prejavuje tým, že „je právne zastúpený
advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať“. V ďalšej časti vyjadrenia uviedol,
že okresný súd postupoval vecne správne, keď v tomto prípade na rozhodovanie o trovách konania
aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p.. Okrem toho poukázal i na aktuálne znenie § 137
O. s. p. (účinné od 01. 01. 2012), pričom zdôraznil, že nie len zo samotnej právnej úpravy, ale i z jej
dôvodovej správy vyplýva, že sa týka (okrem iného) i kolektívnej ochrany spotrebiteľa.

Odporca (resp. jeho opatrovník) sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp.
trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.



Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2
je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1špeciálnym ustanovením,
možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu
do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku
konania.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho
výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci
samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa



druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, možno konštatovať len jediný záver
a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo
v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť
uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa
k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania,
ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotnému odporcovi žiadne konkrétne
trovy prvostupňového konania nevznikli a preto nebol dôvod, aby okresný súd rozhodoval o náhrade
trov odporcu.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ
v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu
vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto
otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní síce navrhoval, aby vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu nebola náhrada trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. priznaná, avšak
neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na
to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne
priznaná (§ 150 ods. 1 O. s. p.).

Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť
vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie
vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného
nároku bolo vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob
skončenia sporu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne
správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o vrátení časti
zaplateného súdneho poplatku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom
konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho
konania nevznikli a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval.
Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas
v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal
navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 63,94 Eur. Uvedené trovy konania
predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa v sume 45,65 Eur (základná



sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“), z režijnej
paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu je platiteľom DPH, uvedené položky
sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20
% DPH, teda o celkovú sumu 10,66 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.