Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/72/2012 z 26. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2012, sp. zn. 13CoE/72/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6209200129.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/72/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6209200129.1 | 2012-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3377585d-1df6-4c57-a23f-cc5b995e0963 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6209200129.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209200129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209200129.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj,
advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX P. R. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11323/08, na vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 570,94 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Veľký Krtíš číslo konania 5Er/77/2009-21 zo dňa 05. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) a ustanovenie § 45 ods.
1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte „Zákon o rozhodcovskom
konaní“). Exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08063/08 zo dňa 08. 09. 2008,
z ktorého odôvodnenia vyplýva, že povinný bol zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru jemu
poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.11.2007, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka a európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa
problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa. Konštatoval, že rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a teda neplatnou. Spotrebiteľ mohol zmluvu buď
ako celok prijať, alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený.

O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je ich povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v sume
39,83 Eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška").

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil. Nestotožnil sa s tvrdením okresného súdu, že predmetná zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ohľadom rozhodcovskej doložky uviedol, že spotrebiteľ sa
mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade
s ustanoveniami O.s.p.. Vzhľadom na písomný charakter konania pred Stálym rozhodcovským súdom
mal povinný možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného, avšak povinný žalobnú odpoveď
nezaslal. S dôrazom na písomný charakter rozhodcovského konania je zjavné, že vzdialenosť sídla
rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok



konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Ďalej oprávnený uviedol, že pokiaľ
dôjde zo strany spotrebiteľa k porušeniu zmluvy, dodávateľ bude nútený obrátiť sa na príslušný
orgán, buď na rozhodcovský alebo všeobecný súd, pričom následky tohto procesného kroku upravuje
príslušné procesné právo, konkrétne ust. § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde predstavuje prekážku litispendencie pre podanie žaloby v tej istej veci. Prijatie
argumentácie súdu by znamenalo pre oprávneného úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.
Záverom oprávnený namietal, že rozhodcovský rozsudok bol už predmetom skúmania súdom pri
rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací prejednal odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219
ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym zdôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Rovnako ako okresný súd oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy o úvere zo
dňa 15.11.2007 ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých súčasťou je rozhodcovská
doložka (č. l. 17-18 spisu) zastáva názor, že vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní
zo záveru, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský
s poukazom aj na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom
a účinnom k 15.11.2007, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek
v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o
zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 uvedeného zákona).

Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko v súdenej veci oprávnený a povinný uzavreli
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere a pre prípad sporu „dohodli“ rozhodcovskú doložku (bod
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel
aj odvolací súd k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej
zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúc zo zmluvy o úvere a z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že oprávnený od
počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy,
boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku),
keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná
(§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných
podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v
dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).



Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o
zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom
prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť
pre jej neprípustnosť.

Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd uznesenie okresného potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 .

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.