{"guid": "aa69ba20-88cb-4648-9e4c-a7c806504c97:438a07e9-80e2-4f15-9b7c-79cc1adde363", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2", "spisova_znacka": "16Co/218/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/218/2012 z 19. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2012, sp. zn. 16Co/218/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2", "identifikacne_cislo": "6210203994", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2012-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-420", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-420", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-420", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/438a07e9-80e2-4f15-9b7c-79cc1adde363", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 16Co/218/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6210203994\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a\nčlenov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa R. R., nar.\nXX. XX. XXXX, bytom H. L., Q. XX/XX, právne zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou,\nAdvokátska kancelária Veľký Krtíš, Komenského 3, proti odporcovi R.. K. F., advokátovi, E. V. U. V., F. XX,\nprávne zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Mierová\n1, o náhradu škody vo výške 1.000.781,04 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu\nBanská Bystrica č. k. 14C/170/2010 - 199 zo dňa 17. 05. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľ  je povinný  nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho\nzastúpenia vo výške 2.999,04 eur na účet advokáta JUDr. Jozefa Veselého, číslo účtu : XXXXXXXXXX/\nXXXX, do troch dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal  zaplatenia\nsumy 1.000.781,04 eur titulom náhrady škody. Odporca, ako jemu ustanovený právny zástupca v\ninom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 14Cb 70/2004 ho nedostatočne bránil,\nnezastupoval jeho záujmy, nezúčastnil sa pojednávania, nezaslal mu rozhodnutie súdu a nepodal proti\nnemu odvolanie. Tým mu vznikla škoda vo výške žalovanej sumy.\n\nOkresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a\nprávneho posúdenia veci dospel k záveru, že medzi vznikom škody navrhovateľovi a porušením právnej\npovinnosti odporcom nie je daná príčinná súvislosť. Pre vznik zodpovednosti na náhradu škody nestačí\npodľa neho akékoľvek porušenie právnej povinnosti ( Rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej\nadvokátskej komory zo dňa 15.11.2010 ), ale také porušenie právnej povinnosti, ktoré je v príčinnej\nsúvislosti so vznikom škody. Navrhovateľ tvrdil, že porušenie povinnosti odporcu bolo najmä v tom,\nže proti zastavujúcemu uzneseniu v obchodnom spore vedenom pred Okresným súdom Martin pod\nsp.zn. 14Cb/70/2004 ( ďalej len „iné konanie\") odporca nepodal odvolanie, čím zabránil vymoženiu\nnavrhovateľom uplatneného plnenia vo výške 1 000 781,04 Eur od odporcu v inom obchodnom konaní.\nS týmto záverom sa okresný súd nestotožnil, pretože z iného konania mal za preukázané, že iné konanie\nsa začalo už v roku 2004 a odporca bol prvýkrát ustanovený za právneho zástupcu navrhovateľovi\naž 05. 06. 2008. Odporca teda mohol prvýkrát robiť úkony ako zástupca navrhovateľa len od dňa\n24. 06. 2008. Z  uznesenia, ktorým bolo iné konanie zastavené dňa 01. 04. 2009 je ale zrejmé, že\npohľadávka navrhovateľa v inom konaní vznikla pred vyhlásením konkurzu. Žiadne z úkonov odporcu,\nktoré urobil ( neurobil ) ako ustanovený zástupca navrhovateľa v inom konaní, by procesné rozhodnutie\n\nprvostupňového súdu o zastavení konania nemenilo, nakoľko práve tým, že navrhovateľ nepodal\nprihlášku podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb.  o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len „ZoKV\" ), nemohlo byť\niné konanie, v ktorom bol navrhovateľovi odporca ustanovený za advokáta, prípustné. Účinky vyhlásenia\nkonkurzu na odporcu v inom konaní nastali 10. 10. 2001. Práve navrhovateľ mal povinnosť, ak chcel svoj\nnárok uspokojiť z majetku úpadcu, podať prihlášku podľa § 20 ZoKV, čo je tiež forma uplatnenia práva\nna súde. Keďže práve toto navrhovateľ neurobil, bol súd v inom konaní nútený podľa § 104 ods.1 prvá\nveta O. s. p.  pre nedostatok podmienok konanie zastaviť. Iné konanie bolo zastavené pre neprípustnosť\nkonania, z čoho je zrejmé, že úkony, ktoré súd v zastavujúcom uznesení konštatuje, teda  v inom konaní,\nsa mali vykonávať ešte v časovom období pred ustanovením odporcu za advokáta navrhovateľovi.\nKeďže okresný súd nemal za preukázané také porušenie právnej povinnosti odporcu, ktoré by bolo v\npríčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľovi a výškou, akú navrhovateľ požadoval,  jeho návrh\nako nedôvodný zamietol.\n\nO náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..\nNavrhovateľovi okresný súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný. Odporca\nbol v konaní úspešný, preto mu priznal i plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov\nprávneho zastúpenia v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\"). Odmenu za zastupovanie\npriznával rozdielne z úkonov, kde sa navrhovateľ domáhal priznania sumy 1.000.781,04 eur a z úkonov,\nkde sa domáhal priznania sumy 100.000 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny spolu\nvo výške 8.726,16 eur, náhrady režijného paušálu vo výške 52,31 eur, ako aj náhrady za stratu času\nvo výške 300,72 eur a náhrady cestovného vo výške 168,33 eur. Keďže právny zástupca odporcu je\nplatiteľom DPH, prináleží mu i 20% z týchto výpočtov v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, čo predstavuje\n1.849,50 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 11.097,02 eur, ktoré je povinný\nnavrhovateľ zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu.\n\nProti uvedenému rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s.\np.) odvolanie navrhovateľ. Nestotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, nakoľko podľa\nneho je jednoznačné, že odporca svojím konaním, resp. nekonaním, porušil svoju povinnosť, čo\nkonštatovala aj Slovenská advokátska komora vo svojom disciplinárnom rozhodnutí. Odporca mal ako\nadvokát navrhovateľa riadne a včas informovať ako postupuje pri vybavovaní veci, oboznámiť ho s\npísomnosťami, ktoré dostal a bezodkladne odpovedať klientovi na otázky v súvislosti s poskytovaním\nprávnych služieb. Tieto svoje povinnosti si však odporca nesplnil, a tým odňal možnosť navrhovateľovi\naktívne sa v súdnom konaní hájiť. Mal za to, že súd sa mohol odchýliť pri svojom rozhodovaní od výšky\nžalovanej sumy určenej v petite navrhovateľa v prípade, ak túto sumu považoval za neprimerane vysokú\na priznať mu nižšiu sumu ako žiadal od odporcu, nakoľko je zrejmé, že k porušeniu právnej povinnosti zo\nstrany odporcu došlo. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval navrhovateľ svoj návrh za opodstatnený\na preukázaný, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na\nďalšie konanie.\n\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že odvolanie navrhovateľa považuje\nvýslovne za účelové so snahou predlžovať súdne konanie, nakoľko v odvolaní navrhovateľ neuvádza\nžiadne iné skutkové ani právne tvrdenia, ako to uvádzal v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa\nneho si navrhovateľ od neho uplatňuje „horibilnú sumu\", pričom v jeho prípade sa jedná o opakované\na sústavné konania, ktoré prebiehajú na viacerých súdoch a po celom území Slovenskej republiky\na následne namieta i všetkých sudcov okresných súdov. Zdôraznil, že odvolanie je len citáciou\nObčianskeho zákonníka, prípadne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o advokácii,\navšak neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by súd mal posudzovať ako skutočnosti právne relevantné\npre odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne\nsprávny.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v medziach podaného odvolania\nv rozsahu určenom v ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §\n214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a v\nsúvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil ako vecne správny.\n\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom\nrozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite\nodôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného\nsúdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k\nnajzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :\n\nZ odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým\nspôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.\nÚS 36/2010).  Provstupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutí koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver\no neodôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd\ndospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania\nje zhodný s predchádzajúcim obsahom písomných i ústnych podaní navrhovateľa, a preto i samotné\nodôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam navrhovateľa je úplné, aj pokiaľ ide o samotné\nodvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie\ndôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom, napriek tomu polemizuje s\nprávnym záverom okresného súdu týkajúceho sa vzniku zodpovednosti odporcu, ako advokáta za\nvzniknutú škodu navrhovateľovi. Prvostupňový súd správne právne odôvodnil prečo návrhu nevyhovel,\npričom jasne konštatoval, že neboli naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, a to\nexistencia základnej zložky, ktorou je príčinná súvislosť medzi jeho konaním (nekonaním) a vzniknutou\nškodou.\n\nPredpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že len v prípade nepochybenia advokáta\nby nedošlo k vzniku škody na strane navrhovateľa, teda len v tom prípade, ak by konanie\n(nekonanie) advokáta bolo hlavnou a rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Bolo preto\nnutné zodpovedať otázku, či v prípade, ak by odporca svoje povinnosti pri výkone advokácie neporušil,\nskutočne by došlo k vymoženiu majetkových hodnôt navrhovateľa v rozsahu požadovanej náhrady, a či\nby jeho nárok voči odporcovi v inom konaní pri pravidelnom behu okolností bolo možné vymôcť, a teda,\nči by k uspokojeniu navrhovateľa vôbec mohlo dôjsť. Odporca by navrhovateľovi zodpovedal za škodu\nlen  v rozsahu, v akom navrhovateľ skutočne prišiel o plnenie od úpadcu, resp. odporcu v inom konaní\n( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2789/2006). Na tieto okolnosti odvolací\nsúd poukazuje s odôvodnením, že v inom konaní, v ktorom bol navrhovateľovi odporca ustanovený\nza právneho zástupcu, nemohol byť navrhovateľ úspešný, vzhľadom na zastavenie konania pre jeho\nneprípustnosť. Iné konanie bolo zastavené pre taký nedostatok podmienok konania, ktorý nebolo možné\nodstrániť a ktoré existovali už v čase, kedy navrhovateľovi nebol odporca ustanovený za právneho\nzástupcu (ust. § 104 ods. 1 O. s. p.).  Je teda zrejmé, že úkony, ktoré súd v inom konaní v zastavujúcom\nuznesení konštatuje, mali byť vykonávané predtým, než bol navrhovateľovi odporca ustanovený za\nadvokáta. Z tohto dôvodu ku vzniku škody nemohlo dôjsť v príčinnej súvislosti s porušením jeho\npovinností. K vzniku tejto škody došlo skôr, teda v čase, keď odporca nemal povinnosť zastupovať\nnavrhovateľa ako svojho klienta v inom konaní. Teda aj v prípade, ak by odporca ako ustanovený advokát\nnavrhovateľa v inom konaní splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z postavenia právneho\nzástupcu, nemožno vysloviť jednoznačný záver, že by v inom konaní bol navrhovateľ úspešný, resp.,\nže by mohol byť jeho nárok uspokojený. Je zrejmé, že aj v prípade ak by odporca svoje povinnosti pri\nvýkone advokácie neporušil, nedošlo by k uspokojeniu navrhovateľa v rozsahu požadovanej náhrady, a\nto už v čase, keď bol navrhovateľovi odporca ustanovený za advokáta.\n\nPri zisťovaní príčinnej súvislosti okresný súd izoloval škodu od všeobecných súvislostí a skúmal\nkonkrétne, ktorá príčina ju vyvolala. Nie je pritom rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť\npríčiny a následku, časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Zodpovednosť\nvšak nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť\"\npôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva\nho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba\nsprostredkovaný. Aj príčinnú súvislosť preukazuje práve navrhovateľ, ktorý ale nepreukázal, že nebyť\npochybenia advokáta, bol by v inom konaní úspešný a jeho nárok mohol byť uspokojený.\n\nOdvolací súd na záver poznamenáva, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nekonštatoval,\nže by zo strany odporcu nedošlo k porušeniu jeho povinností (citované rozhodnutie Slovenskej\nadvokátskej komory), avšak toto porušenie nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.  Keďže\npre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je naplnenie\nvšetkých troch predpokladov súčasne, nepreukázanie príčinnej súvislosti ako jednej z nich spôsobuje\nnemožnosť vzniku tejto zodpovednosti.\n\nVzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a\nktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia,\nodvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný\nsúd zamietol návrh navrhovateľa ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (nenapadnutom\nodvolaním) potvrdil ako vecne správny.\n\nOdporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím § 224\nods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si odporca riadne a\nvčas uplatnil v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací\nsúd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný k povinnosti uhradiť odporcovi\ntrovy odvolacieho konania v celkovej výške 2.999,04 eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho\nprávneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - podanie písomného\nvyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vo výške 2.491,57 eur (§ 10 vyhlášky) a z režijnej paušálnej náhrady\nvýdavkov za uvedený úkon právnej služby vo výške 7,63 eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky). Právny zástupca\nodporcu je platiteľom DPH, prináleží mu preto 20% zo všetkých týchto výpočtov a v zmysle § 18 ods. 3\nvyhlášky je DPH vo výške 499,84 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 2.999,04\neur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi do troch dní, a to na účet jeho právneho\nzástupcu podľa § 149 ods. 1 O. s. p..\n\nRozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté  pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/170/2010", "guid": "ea165009-b314-4f12-8c06-ad6397019588:d9b6e3de-8092-4e1d-9f25-2c7f0278817c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}], "citovane_v": [{"guid": "aa69ba20-88cb-4648-9e4c-a7c806504c97:c7de5b3a-c7aa-4e84-afef-b3c267261c22", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2", "spisova_znacka": "16Co/218/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/218/2012 z 19. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6210203994.2"}]}