{"guid": "c54963ea-6a92-42b3-98e2-d7530def5e48:5d17331e-6e94-44a9-adaa-cc5b2762f07e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6211010075.1", "spisova_znacka": "4To/19/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/19/2012 z 10. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. apríla 2012, sp. zn. 4To/19/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6211010075.1", "identifikacne_cislo": "6211010075", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Richard Klimek PhD.", "sudca_id": 980, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-richard-klimek-phd-980", "datum_vydania": "2012-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d17331e-6e94-44a9-adaa-cc5b2762f07e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010075
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2012
prejednal odvolanie obžalovaného W. I. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T
31/11 zo dňa 12. 12. 2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.  z r u š u j e   sa rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
sp. zn. 8T 31/11-265 zo dňa 12. 12. 2011 vo výroku o treste odňatia slobody.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému W. I.   u k l a d á   podľa § 348 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 1. 11. 2011 za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2,    § 39 ods. 2 písm. c),
§ 41 ods. 1 Tr. zák. a 56 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 1 000 (tisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.   u s t a n o v u j e   pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Ostatné výroky o treste a ochrannom opatrení zostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 31/11-265 zo dňa 12. 12. 2011 bol
obž. W. I. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. účinného do 1. 11. 2011 a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zák. účinného do 1. 11. 2011 na tom skutkovom základe, že
2. 4. 2008 okolo 20.05 h riadil z obce L. do obce D. osobné motorové vozidlo zn. Seat Cordoba, VIN:
VSSZZZ6L23R127516, bez TsEČ, ktoré bolo vyradené z evidencie DI, OR PZ K. D., pri kontrole v obci D.
hliadkou OO PZ K. sa obvinený podrobil dychovej skúške prístrojom Alcotest Dräger 7410, výrobné číslo:
ARJJ-0520, dychovou skúškou bolo zistené, že obvinený mal v čase riadenia vozidla v krvi 1,08 mg/l
alkoholu, vozidlo riadil napriek tomu, že rozhodnutím OR PZ P., Okresný dopravný inšpektorát vo Veľkom
Krtíši z 19. 6. 2007, pod číslom ORP-135/P/DI-SK-K-2007 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 18 mesiacov, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. 6. 2007 a trestným rozkazom
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, z 19. 10. 2007, sp. zn. 9T 119/07, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.
11. 2007 bol odsúdený okrem iného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 písm. a) Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. 11. 2011 s použitím      § 36 písm. l),
37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. c), § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 3 mesiacov nepodmienečne. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon uloženého
trestu bol súdom prvého stupňa zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Ďalej podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený i trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá
na dobu troch rokov a podľa § 73 ods. 1, § 74 ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné psychiatricko-
protialkoholické liečenie ambulantné.



Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní
mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný riadil motorové vozidlo v stave po požití alkoholických
nápojov a to v čase, kedy mal uložený zákaz riadenia motorových vozidiel, pričom bol za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa      § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený a v jednočinnom súbehu sa taktiež dopustil i prečinov ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom do 1. 11. 2011, ktorá právna kvalifikácia je pre obžalovaného
priaznivejšia v porovnaní s právnou kvalifikáciou podľa Trestného zákona účinného od 1. 11. 2011. V
súvislosti s uloženým trestom prvostupňového súdu konštatuje, že obžalovaný sa dlhodobo zdržiava v
zahraničí, že jeho správanie nebolo prejednávané komisiou pre ochranu verejného poriadku, ďalej že v
registri trestov má jeden záznam o predchádzajúcom odsúdení a to z roku 2007, pričom v súčasnosti
prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pri úvahách
o treste potom ďalej súd uvádza, že obžalovanému poľahčovalo, že sa priznal k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval a priťažovalo mu, že bol v minulosti za trestný čin odsúdený, pričom
vzhľadom na závery znalcov súd prihliadol pri treste aj na ust. § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., pretože
obžalovaný trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a vymeral mu úhrnný trest odňatia slobody
pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 mesiacov a to trest nepodmienečný. S
poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody prvostupňový
súd tohto pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne
mu uložil i trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá a to na dobu 3 rokov.
V súlade so závermi znalcov psychiatrov obžalovanému uložil i psychiatricko-protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne
zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde v písomných dôvodoch obhajca obžalovaného uvádza,
že rozsudok považuje za nezákonný a to tak, čo sa týka uznania viny, ako aj uloženého trestu.
Zdôrazňuje, že v pôvodne vedenom konaní za ublíženie na zdraví bolo v predmetnej trestnej veci trestné
stíhanie zastavené pre nepríčetnosť, lebo obžalovaný nebol trestne zodpovedný, kde bolo rozhodnuté na
základe záverov posudku znalcov z odboru psychiatrie, pričom tento záver psychiatrov sa týkal skutkov
zo dňa 30. 3. 2008. S poukazom potom na tento záver obhajca uvádza, že čo sa týka skutku z 2. 4.
2008, ktorého sa mal dopustiť i v tomto prípade akcentuje skutočnosť, že opilosť z 30. 3. 2008 trvala
až do 2. 4. 2008 a preto nevidí dôvod prečo by mali byť v tento deň jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti iné, ako u trestných činov, kde bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko jeho psychický stav
sa nezmenil. Podaním odvolania sa domáha, aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a
aby ho spod obžaloby oslobodil. Na verejnom zasadnutí obhajca písomné dôvody doplnil o skutočnosť,
že od kritického skutku uplynula už doba viac ako 5 rokov.

Krajský súd na základe podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom dospel k nasledovným záverom.

V súvislosti so zisťovaním skutkového stavu veci a právnej kvalifikácie konania krajský súd v plnom
rozsahu akceptoval závery prvostupňového súdu tak, ako sú odôvodnené v odvolaním napadnutom
rozsudku. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate
doznal, že kritického dňa riadil motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, napriek tomu, že vedel,
že nemá vodičské oprávnenie a toto motorové vozidlo riadil pod vplyvom alkoholu. Prvostupňový
súd správne potom právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Rovnako tak prvostupňový súd sa
správne vysporiadal s poľahčujúcimi ako i priťažujúcimi okolnosťami a rovnako tak i so skutočnosťou,
že podľa záverov znalcov psychiatrov v kritickom čase, t.j. dňa 2. 4. 2008 bol intelekt obžalovaného
natoľko zachovaný, aby vedel predvídať následky, pokiaľ bude piť ako vodič, takže kritického času mal
rozpoznávacie schopnosti zachované a ovládacie schopnosti podstatne znížené, nie však až na úroveň
blízku vymiznutiu.

Krajský súd sa však nestotožnil so záverom prvostupňového súdu ohľadne druhu trestu a spôsobe
jeho výkonu. Je síce pravdou, že obžalovaný sa dopustil inkriminovaného konania v čase plynutia
skúšobnej doby za podstate rovnorodú trestnú činnosť, krajský súd však bez povšimnutia nenechal



znížené ovládacie schopnosti ako i skutočnosť, že od predmetného konania uplynula doba viac ako 5
rokov, kde v tejto dobe nemá obžalovaný žiadny relevantný záznam týkajúci sa jeho protiprávnej činnosti.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný v súčasnosti pracuje v zahraničí, kde tak, ako
udal pri výsluchu dňa 8. 6. 2010, má mesačný príjem okolo 1 000,- eur.

Trest má podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. zabezpečiť účinnú ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa alebo pomery alebo možnosť jeho nápravy.

S poukazom na horecitované ustanovenia a zásady pri ukladaní trestov krajský súd dospel k záveru, že
na osobu obžalovaného, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy a to i pri aplikácii zásady „ultima ratio“,
je možné dosiahnuť účel trestu i trestom, ktorý nie je spojený s bezprostredným reálnym výkonom trestu
odňatia slobody. Práve v tomto prípade krajský súd zastáva názor, že u obžalovaného je možné reálny
krátkodobý výkon trestu odňatia slobody nahradiť peňažným trestom tak, aby páchateľ - obžalovaný,
pocítil prísnosť postihu za svoje protiprávne konanie a na druhej strane, aby mu trest umožnil pokračovať
v riadnom vedení života a že takto uložený peňažný trest splní úlohu tak individuálnej ako i generálnej
prevencie. Pre prípad, že by obžalovaný zmaril výkon tohto trestu bol obžalovanému uložený náhradný
trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Krajský súd zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím bol zrušený
z prvostupňového rozsudku iba trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov nepodmienečne.

Ďalší trest a to trest zákazu činnosti uložený mu prvostupňovým súdom na dobu troch rokov,
ako i ochranné psychiatricko-protialkoholické liečenie ambulantnou formou zostávajú nedotknuté a
obžalovaný je povinný ich vykonať.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}