Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/33/2011 z 21. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2012, sp. zn. 3Tos/33/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6211010264.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3Tos/33/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6211010264.1 | 2012-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 215 ods. 1 písm. b) TP, § 194 ods. 1 písm. a) TP, § 193 ods. 1 písm. b) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e2f6d17-6556-4568-a022-b3ef06b91163 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6211010264.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/33/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010264
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211010264.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého
a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obvineného O. S. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa
22. februára 2012 o sťažnosti okresného prokurátora a svedkyne I. S. proti uzneseniu Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 9T 111/2011 zo dňa 16.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. sťažnosť I. S. z a m i e t a.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T
111/2011 zo dňa 16.11.2011.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analogiam z a s t a v u j e trestné stíhanie proti obvinenému O.
S., nar. XX.XX.XXXX, pre skutky kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. a, b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 19. 12. 2009 asi o 10.00 hod. v obývacej izbe spoločného bytu na ul. P. O. G. č. XX vo K. D. po
predchádzajúcej hádke so svojou dcérou L. S., nar. XX.XX.XXXX, prišiel z kuchyne bytu s kuchynským
nožom, kričal na ňu, že ju zabije, v ďalšom konaní mu zabránila I. S., matka maloletej, ktorá obvinenému
nôž z rúk zobrala,

- dňa 24.12.2009 asi o 10.00 hod. v obývacej izbe toho istého bytu na ul. P. O. G. č. XX vo K. D. po
hádke so svojou dcérou L. S., z kuchyne bytu priniesol do obývacej izby kuchynský nôž, podával jej
tento a hovoril maloletej, aby ho zabila, keď táto nereagovala, tak jej povedal, že keď ona nezabije jeho,
zabije on ju, v ďalšom konaní mu zabránil X. S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 350 ods. 2/ Tr. por. s použitím
§ 241 písm. b/ Tr. por. z dôvodu § 214 ods. 1/ Tr. por. rozhodol, že sa trestná vec proti obv. O. S. pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, postupuje na prejednanie a
rozhodnutie Obvodnému úradu vo Veľkom Krtíši ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť I. S., matka maloletej poškodenej L. S..
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd druhostupňový ešte pred postupom podľa § 192 ods. 1/
Tr. por. skúmal, či sťažnosť menovanej bola podaná včas, či ju podala oprávnená osoba a či nedošlo
k vzdaniu sa, resp. späťvzatiu sťažnosti. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že sťažnosť bola podaná
neoprávnenou osobou, a preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. jej sťažnosť zamietol.



Proti rozhodnutiu podľa § 350 ods. 2/ Tr. por. totiž môže podať sťažnosť len prokurátor, obvinený a
poškodený. Pokiaľ ide o I. S., táto vo veci vystupuje len ako svedkyňa a v konaní nemôže uplatňovať ani
práva maloletej poškodenej ako jej zákonná zástupkyňa. Poškodenej bol totiž ako opatrovník ustanovený
Úrad práce, soc. vecí a rodiny vo K. D., a teda ten je v konaní oprávnený uplatňovať práva poškodenej,
vrátane práva podať sťažnosť proti predmetnému uzneseniu.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť aj okresný prokurátor. V písomných
dôvodoch sťažnosti namietal, že vo výroku rozhodnutia absentuje skutok, ktorý súd v odôvodnení
kvalifikoval ako priestupok, a taktiež v ňom nie je uvedené, pre aký priestupok bola vec postúpená na
prejednanie Obvodnému úradu K. D.. Prokurátor ďalej poukázal na výsluch matky maloletej I. S., ktorá
podrobne popísala priebeh skutkov zo dňa 19.12.2009 a 24.12.2009, pričom podľa svedkyne mala dcéra
z konania obvineného obavu. Ku skutku zo dňa 24.12.2009 vypovedal aj svedok X. S., a tiež podrobne
popísal konanie obvineného. L. S. pri konfrontácii s obvineným tiež potvrdila, že mala v oboch prípadoch
obavu o svoj život, pričom keď v mesiacoch január a február 2010 spávala s otcom v spálni, robila tak len
preto, že nemala iné východisko, pretože svoje lôžko považovala za špinavé a matka ju chodila pozerať,
či je v poriadku. Prokurátor tiež poukázal na to, že Úrad práce, soc. vecí a rodiny K. D. v správe zo
dňa 18.08.2011 hodnotí poškodenú kladne, pričom podľa tejto správy sa poškodená odmieta stretávať
s obvineným, 2-krát sa s otcom telefonicky kontaktovala. V tomto smere tiež prokurátor argumentoval
tým, že obvinený bol pri oboch útokoch na poškodenú v stave podnapilosti, nervózny a agresívny a útočil
na poškodenú nožom, čo u poškodenej zvyšovalo obavu o jej život a zdravie. Vzhľadom na uvedené
preto prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru,
že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd zistil, že dôvody, pre ktoré prvostupňový
súd postúpil vec na prejednanie Obvodnému úradu vo K. D. ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sú správne a zákonné a odvolací
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil. Prvostupňový súd sa totiž pri rozhodovaní náležitým
spôsobom vysporiadal so všetkými zadováženými dôkazmi, svedčiacimi nielen v prospech obvineného,
ale svedčiacimi aj proti nemu, tieto následne jednotlivo a vzájomne vyhodnotil a dospel ku správnym
a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania.

V odôvodnení napadnutého uznesenia potom podrobne vyložil, ktoré skutočnosti považoval za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení.
Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď vec postúpil na prejednanie ako priestupok.

Krajský súd si preto skutkové závery prvostupňového súdu osvojil a v podrobnostiach na ne poukazuje.

V posudzovanom prípade totiž možno konštatovať, že výsledky dokazovania nepreukázali, že by
konanie obvineného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b/ Tr. zák. Obvinený totiž od začiatku vyšetrovania popieral, že sa
dopustil protiprávneho konania voči poškodenej a preukázané bolo len to, že mal opakovane konflikty s
poškodenou, a následne aj s bývalou manželkou I. S., ktoré vyplývali zo zdravotného stavu poškodenej,
ktorá trpí schizofréniou.



V tomto smere krajský súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania vo vzťahu k poškodenej
L. S., ako aj jej matky I. S.. Okrem iného totiž bolo zistené, že poškodená trpí závažným duševným
ochorením (schizofréniou), je v liečbe psychiatra s pravidelnou medikáciou psychofarmakami a jej
aktuálny zdravotný stav nie je v príčinnej súvislosti s konaním obvineného. V prípade svedkyne I. S. bolo
zistené, že motiváciou oznámenia skutku bolo u nej psychické ochorenie jej dcéry, z ktorého viní práve
obvineného. Svedkyňa vzhľadom k svojim mentálnym schopnostiam dokáže vierohodne vypovedať,
avšak vzhľadom k osobnostným vlastnostiam a rektabilite u nej nemožno vylúčiť sklony ku zveličovaniu
a vzájomná konfliktná komunikácia v rodine bola spôsobená psychickým ochorením dcéry, ktoré rodičia
nerozpoznali včas a nevyhľadali už v počiatkoch ochorenia odbornú pomoc. U obvineného znalcami
nebol zistený sklon k pravidelnému užívaniu alkoholu a nebolo navrhnuté ani ochranné protialkoholické
liečenie, neboli u neho zistené ani sklony k násilnému správaniu. Z odpisu registra trestov obvineného
vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Nezanedbateľnou skutočnosťou je tiež časový odstup medzi časom, kedy malo dôjsť ku spáchaniu
skutkov, t.j. 19. a 24.12.2009, po podanie trestného oznámenia, ku ktorému zo strany I. S. došlo
podaním zo dňa 20.09.2010, čo nevedela oznamovateľka nijakým spôsobom vysvetliť. Pochybnosti o
protiprávnom konaní obvineného v tejto súvislosti vznikajú aj z dôvodu, že poškodená bezprostredne
po uvedených konfliktoch spávala s obvineným v jednej posteli a nemala z jeho konania v tom čase
žiadne obavy. Navyše dňa 18.02.2010 obvinený opustil spoločnú domácnosť vo K. D., odsťahoval sa
do I., kde v súčasnosti býva, a následne bolo manželstvo obvineného a I. S. rozvedené. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného preto krajský súd konštatuje, že zo strany obvineného nedošlo k naplneniu skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b/ Tr. zák., na druhej
strane však konanie obvineného mohlo naplniť znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch, preto
prvostupňový súd správne postúpil vec orgánu príslušnému na prejednanie tohto priestupku, teda
Obvodnému úradu vo K. D..

Pokiaľ ide o námietku okresného prokurátora, uvedenú v písomných dôvodoch sťažnosti, že vo výroku
rozhodnutia absentuje skutok, ktorý súd v odôvodnení kvalifikoval ako priestupok, a taktiež v ňom nie
je uvedené, pre aký priestupok bola vec postúpená na prejednanie Obvodnému úradu K. D., krajský
súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. V zmysle § 176 ods. 1 písm. c/ Tr. por. totiž výrok uznesenia
musí obsahovať aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu len vtedy, ak ide o rozhodnutie vo veci samej, čím
však rozhodnutie o postúpení veci nie je. V odôvodnení napadnutého uznesenia namietané skutočnosti
uvedené sú.

Podľa § 20 zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho
spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že k protiprávnemu konaniu malo dôjsť v dňoch 19. a 24.12.2009.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom nebolo možné postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
sťažnosť okresného prokurátora zamietnuť, ale bolo nutné postupovať v zmysle § 215 ods. 1 písm. b/ Tr.
por. per analogia, z ktorého vyplýva, že zastavenie trestného stíhania je možné, ak nie je skutok trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak skutok nenaplnil
znaky trestného činu, avšak napĺňa znaky priestupku, iného správneho deliktu alebo disciplinárneho
previnenia, prokurátor vec postúpi inému orgánu na prejednanie podľa § 214 ods. 1/ Tr. por. V prípade,
ak od spáchania priestupku, iného správneho deliktu alebo disciplinárneho previnenia uplynula doba,
po uplynutí ktorej ich podľa príslušných predpisov už nemožno stíhať a príslušný orgán ich teda nemôže
prejednať (ako v tomto prípade), postúpenie veci neprichádza do úvahy, a preto je potrebné trestné
stíhanie zastaviť.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.



Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a trestné
stíhanie obvineného O. S. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b/ Tr.
zák. v zmysle § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analogia zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.