Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/81/2012 z 27. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. augusta 2012, sp. zn. 3To/81/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6212010007.3 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/81/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6212010007.3 | 2012-08-27 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92fd96e3-596c-4737-b4e1-e31f392516a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6212010007.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212010007.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom 28.08.2012 prejednal
odvolanie obžalovaného I. Y. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 11.06.2012, sp. zn. 8T 2/2012
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. Y., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný I. Y. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania v spolupáchateľstve podľa § 20, § 360 ods. 1, 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a tiež z prečinu
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustil na tom skutkovom
základe ako je uvedený v bodoch 1, 2 napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka, so zaradením do ústavu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Obci Hrušov
škodu vo výške 564,06 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie, ktoré následne aj písomne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že
síce došlo medzi ním a poškodenými ku konfliktu, ale tento neprekročil únosnú mieru správania sa aj
ostatných spoluobčanov v danom regióne. Pokiaľ ide o skutok v bode 2, t.j. krádež kábla uvádzal, že k
tejto sa priznal jeho brat Z. Y. a on len kábel odniesol do zberne. V súvislosti s výrokom o treste poukázal
na to, že nemal prihliadnuť na jeho predchádzajúce odsúdenia, a preto navrhol aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal
dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných
tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj
v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu
z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12
Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa
medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd



stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové
zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi
vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o
správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia
obžalovaného na spáchaní žalovaných prečinov. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by
mal výpovediam svedkov, predovšetkým poškodeným M. K. st., I. K., M. K. ml. a V.. C. H. neveriť.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne a jasne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia
zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie napadnutého
rozsudku v otázke zistenia skutkového stavu, právnej kvalifikácie, ako aj trestu. V tejto súvislosti
zdôrazňuje, že poškodení opakovane v prípravnom konaní pri výsluchu, konfrontácii a následne na
hlavnom pojednávaní jednoznačne obžalovaného označili ako páchateľa. Aj krajský súd týmto svedkom
verí. Nemal totiž žiadny dôvod ich výpovede spochybňovať, preto nebrať zreteľ na ich výpovede, čoho
sa obžalovaný vehementne dožadoval, by bolo evidentným nerešpektovaním zásady objektívnej pravdy
a voľného hodnotenia dôkazov, čím by došlo k hrubému porušeniu zákona. Nakoniec odvolací súd pri
hodnotení obhajoby obžalovaného vychádzal aj z jeho výrazných sklonov k páchaniu výlučne násilnej
trestnej činnosti, keď doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný.

Zistené konanie obžalovaného v bode 1 okresný súd potom správne posúdil ako prečin nebezpečného
vyhrážania v spolupáchateľstve podľa § 20, § 360 ods. 1, 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a v bode 2 ako
prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 1 Tr. zák.
V súvislosti s výrokom o treste krajský súd tiež zistil, že uložený trest zodpovedá všetkým kritériám, na
ktoré pri jeho ukladaní musel prihliadnuť. Uložený trest považuje preto za zákonný a primeraný, keďže
obžalovaný bol od roku 2002 doposiaľ 5-krát súdne trestaný, vždy pre násilnú trestnú činnosť, pričom v
roku 2008 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, ale v skúšobnej dobe sa neosvedčil a zvyšok
trestu si 19.10.2010 vykonal. Naposledy bol odsúdený v roku 2009 pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý vykonal. Uložený úhrnný
trest odňatia slobody sa tak javí skôr mierny, ako neprimeraný.

Keďže aj výroky o zaradení obžalovaného do príslušného ústavu a náhrade škody zodpovedajú stavu
veci a zákonu, krajský súd preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.