Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/205/2012 z 18. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. septembra 2012, sp. zn. 15Co/205/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6212200622.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/205/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6212200622.1 | 2012-09-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 150 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f27b792-2b1d-49c6-aa0b-8c229047a7d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6212200622.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/205/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200622 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200622.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č.5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č.5, proti odporkyni F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Y. č.XX, t.č. pobyt neznámy, zastúpená Oľgou Mlynarčíkovou, tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, Ul. Kozáčeka č.19, Zvolen, ako opatrovníčkou, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne, a to OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská č.13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštova č.2 a Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova č.9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 689,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajších účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 09.07.2012, č.k. 3C/44/2012-94, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, odporcovi a vedľajším účastníkom konania náhradu trov nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 34,37 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal uloženia odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 689,11 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Navrhovateľ podaním doručeným súdu 06. 07. 2012 zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Okresný súd podľa § 96 ods.l, 3 O.s.p. konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods.l O.s.p., keď uviedol, že síce navrhovateľ zobral návrh späť a tým zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto by mal znášať trovy konania podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.. Vo vzťahu k odporkyni rozhodol, že jej trovy nepriznal, lebo jej nevznikli a vo vzťahu k vedľajším účastníkom uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že odporca nepožiadal združenie o pomoc pri riešení svojho problému a ani nemal vedomosť o vstupe vedľajších účastníkov. Poukázal na to, že ak je cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľa a právom spotrebiteľa chrániť svoje záujmy prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľa, musí sa súd, ak združenie vystupuje v konaní ako vedľajší účastník, vysporiadať s tým, či trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenia dali zastúpiť advokátmi, z čoho vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania. Proti rozhodnutiu sa odvolali vedľajší účastníci. Vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom podal odvolanie proti výroku, ktorým mu neboli priznané trovy konania, ktoré mu vznikli podaním vyjadrenia zo dňa 04.06.2012. Namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozhodnutie je nesprávne aj z dôvodu, že ho vydala neoprávnená osoba, súdny tajomník, ktorý nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach (vrátane trov konania) účastníkov konania, čím sa vedľajšiemu účastníkovi odňalo právo na zákonného sudcu. Argument súdu, že spotrebiteľ nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, je bezvýznamný. Vedľajší účastník je oprávnený vstúpiť do konania bez osobitného súhlasu spotrebiteľa, bez preukazovania právneho záujmu na výsledku konania. Zákonodarca uvedomujúc si, že pre vedľajšieho účastníka by dopredu vyžiadanie si súhlasu spotrebiteľa alebo preukázanie záujmu na výsledku konania podstatne sťažilo jeho činnosť, umožnilo mu bez ďalšieho vstúpiť do konania, kde je účastníkom spotrebiteľ a dodávateľ. Občiansky súdny poriadok nevyžaduje súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania vychádzajúc zrejme z toho, že spotrebiteľ nevie adekvátne posúdiť, čo je pre neho dobré a svojím neodborným prístupom by si mohol priťažiť. Namietal, že súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, či vyjadrenie k návrhu bolo spôsobilé pozitívne v prospech spotrebiteľa ovplyvniť rozhodnutie súdu. Podľa jeho názoru vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka má pre vzťah navrhovateľa a odporcu podstatný význam. Vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka do právoplatného skončenia konania znamená, že súd nebude môcť z tých istých skutkových okolností už nikdy žalovaný nárok navrhovateľovi priznať, preto sú tieto trovy konania účelne vynaložené. K aplikácii § 150 O.s.p. prvostupňovým súdom poukázal na to, že citované ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak ak dospeje súd k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax zaujala názor, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Jedným z kritérií je posúdenie majetkových, sociálnych a osobných pomerov všetkých účastníkov konania ako aj okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku a postoj účastníkov v priebehu konania. Situáciu navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p., pretože oproti vedľajšiemu účastníkov sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ podľa jeho internetovej stránky (www.eos-ksi.sk ) je súčasťou nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej v 21 krajinách, hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením dosiahol 60 miliónov eur, spoločnosť disponuje 210 zamestnancami a jeho hlavnou náplňou činností je vymáhanie pohľadávok. Občianske združenie má troch členov, pričom ani jeden z členov nemá právnické vzdelanie ani odborné znalosti s vedením sporov takéhoto charakteru. Nepriznanie náhrady trov konania znamená, že sa združeniu a jeho členom odčerpávajú finančné prostriedky čomu zabraňuje v ďalšej jeho aktívnej činnosti na podporu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Poukázal aj na to, že nie je možné zo strany súdu, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zmierňovať dôsledky špekulatívneho prístupu navrhovateľa, keď sám v nedobrej viere a vedome sa rozhodol vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním premlčaného nároku zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerných spotrebiteľov a skúša, ktorý súd mu plnenie aj z neprijateľných zmluvných podmienok prizná. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia nie je úkonom v konaní preukázaným, s týmto nesúhlasí, pretože tento úkon je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia, taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Tvrdil, že išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právny úkon vyjadrenie k návrhu nepochybne takýmto úkonom je. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého pre neúspech vo veci navrhovateľ berie návrh späť na začatie konania, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu, jeho príloh, nie predtým, ako je im známy postup Občianskeho združenia OSA, ktoré podáva vyjadrenie ešte predtým, ako sa oboznamuje so spisom bez znalostí vecí, čo je nutné považovať za vyjadrenie bez náležitej starostlivosti a potom aj v tomto smere to v rámci účelnosti trov rozlíšiť. Namietal, že vedľajší účastník Občianske združenie OSA sa nepreukázalo originálom plnomocenstva na zastupovanie v konaní, preto do jeho predloženia (originálu) nebolo možné považovať vyjadrenie advokáta za úkon oprávnenej osoby, o čom svedčí aj postup súdu, ktorý pri dovŕšení návrhu na začatie konania im nedal na vedomie vstup ďalšieho združenia do konania. Za iluzórne považuje tvrdenie navrhovateľa, že samotné združenie má mať zo svojej podstaty skúsenosť a odborné znalosti, aby hájilo práva spotrebiteľov bez právneho zástupcu. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že občianske združenie samostatne podáva žaloby a zastupuje spotrebiteľov. Občianske združenie ako strana v konaní vystupuje a všetky procesné úkony robí výlučne zastúpené advokátom, pretože nedisponuje personálom na tieto úkony. K argumentácii, že posúdenie premlčania je jednoduchým úkonom, je neobhájiteľné aj z dôvodu, že táto otázka nebola jednoduchá, jednoznačná ani pre súdy a bola predmetom posúdenia NS SR v rozhodnutí zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009. K námietkam navrhovateľov uviedol, že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, čo je ústavne zaručené právo. Taktiež nie je spravodlivé požadovať v rámci princípu rovnosti zbraní, aby proti navrhovateľovi zastúpenom silnou advokátskou kanceláriou, vystupoval vedľajší účastník bez právneho zastúpenia. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ právo na právnu pomoc majú aj právnické osoby, zvlášť v prípade, ak vedľajší účastník je zložený výlučne z laikov v oblasti práva. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Z neho vyplýva, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí. Poukázal na znenie ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. ako aj § 137 O.s.p.. V tomto ustanovení zákonodarca implementoval v Smernici o ochrane spotrebiteľa č.93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami v článku 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup OZ do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka spornými procesnými právami. Umožniť na jednej strane OZ vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešné, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom článku 7 Smernice č.19/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku v praxi znamená, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov nielen odrádza od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane to dodávateľovi umožňuje bez rizika si od spotrebiteľov si naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý výrok zmeniť a priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 78,32 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 39,16 eur. Proti rozhodnutiu sa odvolal aj vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA. Odvolanie podal proti výroku, ktorým mu nebolo priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na to, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec a nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods.l. Argumentáciu súdu považuje za svojvoľnú a tendenčnú. Zdôraznil, že vystupoval na podporu odporcu, zo späťvzatia návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania aj v tomto prípade bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. Žiadal napadnutý výrok zmeniť tak, že mu budú priznané trovy konania. K odvolaniam sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, pretože je toho názoru, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených uplatnenie alebo bránenie práva. Nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Z aktívnej činnosti združenia je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá. Zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keď združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol. Podľa jeho názoru vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, pričom zdôraznil, že takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvor EÚ sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods.l písm.h/ O.s.p. z týchto dôvodov: Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci nerozhodol správne, pričom pri rozhodnutí odvolací súd vychádzal aj z ustanovenia § 212 ods.3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie veci. Z rozhodnutia vyplýva, že na strane odporkyne vystupujú dvaja vedľajší účastníci. Občiansky súdny poriadok nezakazuje možnosť plurality viacerých vedľajších účastníkov na strane niektorého z účastníkov. Avšak vzhľadom na účel a charakter prejednávanej veci je okrem iného potrebné potom skúmať, či sú trovy takéhoto účastníka účelné. Danú skutočnosť odvolací súd uvádza vzhľadom na argumenty vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že návrh na začatie konania bol podaný na okresný súd dňa 27.01.2012. Potom, ako okresný súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 31.01.2012, do konania na strane odporkyne zahlásil vstup vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom. Zároveň pripojil aj riadnu plnú moc. Vstup okresnému súdu bol doručený dňa 07.05.2012. Podaním doručeným dňa 17.05.2012 do konania vstúpil aj ďalší vedľajší účastník, a to Spotrebiteľské združenie OSA. Podanie bolo urobené so zaručeným elektronickým podpisom. Súčasťou tohto podania bola aj plná moc, ktorá nebola originálne podpísaná. Na túto skutočnosť poukazuje druhý vedľajší účastník. Prvostupňový súd bez ďalšieho konal s obidvoma účastníkmi. Z ustanovenia § 42 ods.l O.s.p. okrem iného vyplýva, že podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podľa § 25 ods.1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 28 ods.1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Udelenie plnomocenstva podľa hmotného práva v zmysle § 31 ods.l OZ nevyžaduje osobitnú formu. Ak však má mať procesné účinky voči súdu a tretím osobám, nemôže ísť len o jednostranné vyhlásenie splnomocniteľa. Z tohto právneho úkonu musí byť zrejmé, že medzi zástupcom a zastúpeným došlo k dohode o zastupovaní, a v akom rozsahu. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí a plná moc udeliť písomne. Zákon vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo udelené písomne alebo ústne do zápisnice. Pre tento právny úkon nie sú stanovené osobitné náležitosti, preto plnomocenstvom udeleným na konanie pred súdom môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom, ak je z nej jasná vôľa účastníka. To znamená, že súd nemôže v konaní akceptovať plnú moc doručenú ako prílohu spolu s podaním účastníka podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, a to z toho dôvodu, že táto listina nie je vlastnoručne podpísaná, elektronický podpis, v danom prípade právneho zástupcu, nepotvrdzuje pravosť a identitu podpisu splnomocniteľa. Preto je zrejmé, že v danom prípade súd konal s právnym zástupcom bez toho, aby mal doloženú riadnu plnú moc tak, ako to bolo v prípade vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom. Aj napriek tomu okresný súd konal s vedľajším účastníkom. Vzhľadom na vadu plnomocenstva preto nie je zrejmé, či vôbec tento subjekt je účastníkom konania a v ďalšom konaní treba túto vadu odstrániť tým, že bude súdu doručená originálna plná moc s podpisom splnomocniteľa. K námietke vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, že rozhodnutie vydala neoprávnená osoba, odvolací súd poukazuje na to, že námietka nie je dôvodná, pretože podľa ustanovenia § 374 ods.l O.s.p. vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy zamestnancov. Podmienky pre rozhodovanie vyšším súdnym úradníkom alebo tajomníkom sú upravené v zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, resp. v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 549/2003 Z. z. platí, že súdnymi úradníkmi sú podľa písm.b/ aj súdni tajomníci. Podľa § 10 ods.3 písm.l/ súdny tajomník môže v občianskom súdnom konaní zastaviť konanie na základe späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním. Z rozvrhu práce pre Okresný súd Veľký Krtíš vyplýva, že Beáta Tomová, súdna tajomníčka rozhoduje na základe poverenia podľa § 9 ods.4 a § 10 ods.3 písm.k/ zákona č. 549/2003 Z. z., pričom zastavuje konanie na základe späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním. O daný prípad sa jednalo v tomto konaní, preto odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie nie je vadné, keď súd konal správne obsadený. Pokiaľ ide o argumentáciu vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, odvolací súd sa s ňou v celom rozsahu stotožňuje, pričom v odvolaní dôsledne a podrobne vyargumentoval nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nárok tohto vedľajšieho účastníka na trovy konania je preto daný a rozhodnutie okresného súdu nie je správne. K ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd i napriek jeho odvolaniu považuje za potrebné dodať, že zatiaľ je sporné, či je naozaj vedľajším účastníkom v konaní, pokiaľ bude odstránená vada plnej moci, potom odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd na skutočnosť, že nie je účelné, aby na ochranu práv spotrebiteľa vystupovali dva takéto subjekty, pričom potom možno dať za pravdu navrhovateľovi, že v takomto prípade trovy konania nie sú účelné a sú nadbytočné. Z obsahu spisu vyplýva, že ako prvý vedľajší účastník na strane spotrebiteľa vstúpil OZ právna pomoc spotrebiteľom. Trovy ďalšieho vedľajšieho účastníka nie sú dôvodné. Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p.. V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods.l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p., keď O.s.p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, ktoré cituje vedľajší účastník vo svojom vyjadrení, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a akceptuje ho. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo byť priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené. V ďalšom konaní okresný súd odstráni procesné vady a znovu rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania vo vzťahu k vedľajšiemu, prípadne vedľajším účastníkom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.