{"guid": "3c82aeb2-5728-486d-9744-1afb4988bbe9:02bb1483-6f6f-4ad0-b2f8-d615aeb365ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6212203791.1", "spisova_znacka": "17CoP/85/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/85/2012 z 18. 12. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2012, sp. zn. 17CoP/85/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6212203791.1", "identifikacne_cislo": "6212203791", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2012-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02bb1483-6f6f-4ad0-b2f8-d615aeb365ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6212203791.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6212203791.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6212203791.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 17CoP/85/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6212203791\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212203791.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD.\na sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú K.\nE., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky C.. K. E., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale\nbytom X., L. č. XXX, zastúpená Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie\nKomenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, a otca S. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, za\núčasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako kolízneho opatrovníka maloletého\ndieťaťa, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a o zníženie vyživovacej povinnosti\nna dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 9P/105/2012-52 zo\ndňa 07. 09. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu v napadnutom výroku  p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.\n7P/140/2010-89 zo dňa 13. 06. 2011 počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku zmenil tak, že otec\ndieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletou K. E., nar. XX. XX. XXXX, v zmysle výroku I. rozsudku. Tiež\nprvostupňový súd rozhodol o návrhu otca dieťaťa na zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú K. E.,\nnar. XX. XX. XXXX tak, že tento návrh zamietol (II. výrok).\n\nPrvostupňový súd uvedené rozhodnutie dôvodil poukazujúc na § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 75\nods. 1, § 78 ods. 1 a § 26 Zákona o rodine tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že\nu otca dieťaťa sú vytvorené dobré podmienky na to, aby sa mohol o dieťa náležite postarať v časovo\nširšom rozsahu, než aký mu bol určený rozhodnutím v konaní 7P/140/2010. Otec je zamestnaný a\nspolu s priateľkou a jej synom obývajú 2-izbový byt novostavby v B.. Vzhľadom na to, že od znaleckého\ndokazovania vo veci a zodpovedania na otázky znalkyňou, aký má citový vzťah dieťa vytvorený k matke\na otcovi, či je maloleté dieťa ovplyvňované rodičmi, zistenia vhodnosti výchovného prostredia, zistenia\núprimnosti záujmu otca o dieťa, odporúčania vhodnosti úpravy styku rodiča s dieťaťom, neuplynul dlhší\nčasový úsek, súd z obsahu znaleckého skúmania vypracovaného v znaleckom posudku č. 19/2011\nznalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, vychádzal. Tiež\nporovnal výpovede rodičov dieťaťa v tomto konaní s ich výpoveďami v konaní vedenom pod 7P/140/2010\na komparáciou zistil, že matka dieťaťa má naďalej rezervovaný vzťah k rozšírenej úprave styku otca\ns dieťaťom, ktorý nevie argumentačne vysvetliť a odôvodňuje ho len tým, že dieťa je na ňu fixované,\nnebude sa dobre cítiť u otca, najmä keď bude mať u neho prespávať. Prvostupňový súd opierajúc sa o\nkonštatovania v znaleckom posudku, potvrdené vo vykonanom dokazovaní, nemal pochybnosť, že sa\notec o dieťa nebude vedieť riadne postarať a jeho záujem o dieťa vyhodnotil ako úprimný, preto nemožno\ntomuto jeho záujmu nevyhovieť len s tým odôvodnením, že dieťa je toho času v útlom veku a je naučené\ns matkou pravidelne zaspávať, aj keď na túto okolnosť musí prihliadať. Mal za to,  že rodičovské práva\n\na povinnosti majú obaja rodičia a keďže je preukázaný úprimný záujem obidvoch rodičov starať sa o\ndieťa a byť s ním čo v najširšom rozsahu, nemožno takémuto právu toho rodiča, ktorému dieťa nebolo\nzverené do osobnej starostlivosti, nevyhovieť, keď má vytvorené všetky podmienky pre zabezpečenie\nstarostlivosti o dieťa v určenom čase. V časti, ktorou sa otec dieťaťa domáhal zníženia vyživovacej\npovinnosti, súd jeho návrh nepovažoval za dôvodný, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti\nna strane povinnej osoby nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úpravu vyživovacej\npovinnosti, keď v čase posledného rozhodovania (20. 07. 2011) o výživnom, otec dieťaťa dosahoval\npríjem z pracovnoprávneho vzťahu 512 Eur a bonusy z podnikateľskej činnosti (za rok 2010 jeho príjem\npredstavoval 14. 233,26 Eur, t.č. dosahuje priemerný mesačný zárobok 670,10 Eur. Prvostupňový súd\nkonštatoval, že aj keď u otca došlo s účinnosťou k 15. 12. 2011 k zániku živnostenského oprávnenia,\nnemožno považovať túto zmenu za takú, ktorá by mala mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti,\npretože zákon vyžaduje trvalú zmenu pomerov  na strane povinnej osoby, aj oprávnenej osoby,  aby\nmohlo dôjsť k zmene dohôd rodičov a súdnych rozhodnutí o výživnom, preto návrh otca  na zníženie\nvyživovacej povinnosti z doterajšej sumy 150 Eur na sumu 80 Eur zamietol.\n\nProti rozsudku okresného súdu vo výroku I. podala matka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla,\nže prvostupňový súd nebral do úvahy jej tvrdenia o tom, že dieťa nie je psychicky pripravené na to, aby\nprespávalo u otca, nakoľko sa v noci často budí rozrušené, s plačom, z jej slov matka vyrozumela, že\nnechce spať u starých rodičov v T., nakoľko nie je na nich zvyknutá. Otec vo svojom výsluchu sa pridŕžal\nznaleckého posudku, od ktorého v pôvodnom konaní  uplynulo viac ako 1 rok, v ktorom sa uvádzalo,\nže otec maloletej má vhodnejšie predpoklady na zabezpečenie výchovy, znalkyňa v posudku odporučila\ndo budúcnosti striedavú výchovu. Matka s týmito tvrdeniami nesúhlasila a žiadala na pojednávaní\nzabezpečiť výsluch znalkyne, ktorá sa však ospravedlnila, a preto nemohla matka položiť znalkyni otázky\ntýkajúce sa záverov posudku. Matka poukázala, že otec od júla 2011 býva v B. spoločne so svojou\npriateľkou, kde maloletú zobral len 1 krát, preto sa obáva, že keď je dieťa zvyknuté na prostredie v T.\na otec ju zoberie do B. na noc, ako to bude dieťa vnímať  hlavne, keď tam bude okrem otca i cudzia\nžena a jej dieťa. Tiež  byt v B. má len dve izby, v jednej izbe spí dieťa priateľky a v obývacej izbe otec\nso svojou priateľkou, matka sa obáva, že tu nie sú vhodné podmienky na to, aby tu dieťa strávilo noc.\nMatka navrhla ešte pred konaním rozšírenie styku počas víkendov, otec s tým však nechcel súhlasiť.\nMatka sa domnieva, že na dieťa treba ísť pomalším tempom, má len 4 roky a všetky zmeny vníma\nveľmi citlivo, je na svoj vek príliš vyspelá a reaguje na každú zmenu dosť citlivo. Maloletá K. spontánne\ndoma matke hovorí ako prebiehajú stretnutia s priateľkou otca, ktorá má maloletú nahovárať na to,\naby matke povedala, že chce spať u otca. Matka poukázala, že na poslednom pojednávaní uviedla, že\nje ochotná sa dohodnúť, má návrh na zmenu úpravy styku, ale nie v rozsahu ako to navrhoval otec,\njej návrh však súd vôbec nebral do úvahy, taktiež na poslednom pojednávaní nebol prítomný kolízny\nopatrovník, preto matka nevedela, aký bol postoj kolízneho opatrovníka k zmene návrhu. Namietala ako\nnepravdivé tvrdenie súdu, že má naďalej rezervovaný vzťah k rozšírenej úprave styku otca s dieťaťom,\npráve matka navrhla ešte v mesiaci máj postupné predĺženie pobytu maloletej K. u svojho otca a v\nustálenom rozsahu mala záujem zmeniť pôvodný rozsudok. Poukázala, že maloletá K. je na ňu fixovaná,\nčo pramení len z toho, že otec od matky aj dcéry odišiel v čase, keď táto mala rok a štyri mesiace\na starostlivosť nechal na matku. Odmieta konštatovanie, že je v záujme maloletého dieťaťa nočné\nprespávanie u otca, toto konštatovanie súd oprel jedine o výsluch otca, tvrdenie matky vôbec nebral do\núvahy a bez nariadenia znaleckého dokazovania vydal rozsudok, ktorý môže značne ovplyvniť chovanie,\nako aj psychiku maloletej K.. Podľa matky zmena rozsudku je tak značná  a zásadná, že prvostupňový\nsúd mal nariadiť znalecké dokazovanie v tom smere, či je takáto zmena úpravy v prospech maloletého\ndieťaťa. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie\ndokazovanie.\n\nVyjadrenie otca ani kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky nebolo súdu zaslané.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.\") prejednal odvolanie matky v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/\nO.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom\nvýroku potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p..\n\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nRozsudok prvostupňového súdu v II. výroku odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti nadobudol\nprávoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).\n\nOdvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 9P/105/2012 a\nnezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd\nprvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil\nskutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Správne právne vec\nposúdil a v súlade s ním postupoval správne, keď vyhovel návrhu otca a určil styk v takom rozsahu ako\nje uvedené v napadnutom výroku tohto rozsudku, ktorý výrok prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil\nS týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právo styku detí s rodičmi\nvyplýva aj z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je\nprávom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.\nTiež právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7, 8, 9 bod 3, 18\nbod 1, 29 bod 1) a premieta sa aj do rozhodovacej praxe súdov vrátane  judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné\nzväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov\" (Gorgulu vs. Nemecko -\naplikácia no.74969/01), resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku\nkaždému s rodičov  a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku so\nstrany druhého rodiča\" (Hansenova vs. Turecko - aplikácia no. 36141/97). Podľa slovenského rodinného\npráva sa zatiaľ právo styku rodiča s dieťaťom a právo stretávania považujú za synonymá. Európska\nlegislatíva to už chápe inak a  právo styku poníma širšie, pričom okrem práva na stretávanie, do práva\nstyku zaraďuje tiež právo na informácie o dieťati a právo na komunikáciu s dieťaťom. Podľa nášho\nprávneho poriadku právo na informácie o dieťati zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o rodine\") rieši v ust. § 24 ods. 5, pričom právo na komunikáciu zatiaľ\nnepozná vôbec. Právo styku, resp. právo  stretávania sa rodiča s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe\n(rodičovi) právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času\npočas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za\nčas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do\nriadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému nie je možné pristúpiť\nlen za podmienok, daných ustanovením § 25 ods. 3 zákona o rodine. Najideálnejším riešením stále\nzostáva úprava stretávania sa rodiča s dieťaťom uzavretím konkrétnej dohody rodičov. Takáto dohoda\ntotiž poskytuje oprávnenému rodičovi určitý základný rámec na stretávanie, ktorý je vynútiteľný štátnou\nmocou v prípade, ak bude stretávanie marené. Nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote\ntento rámec dohodou modifikovali podľa potrieb dieťaťa a ich samotných. Pokiaľ však takýto rámec\nneexistuje  a súd stretávanie konkrétne neupraví ani autoritatívnym rozhodnutím, vzniká potenciálna\nmožnosť rozporov a konfliktov medzi rodičmi, ktoré rozhodne nie sú ku prospechu dieťaťa. Zákonná\núprava teda vždy preferuje dohodu rodičov, pokiaľ sa však rodičia nedohodnú, ďalšou možnosťou ako\nupraviť stretávanie rodiča s dieťaťom, je autoritatívne súdne rozhodnutie, ktoré je subsidiárne riešenie\npre všetky ostatné prípady, teda jednak, ak sa rodičia o styku nedohodnú vôbec a ani nepožiadajú o\nneupravenie styku alebo ak síce uzavrú dohodu, ale táto nebude v záujme maloletého dieťaťa a tak ju\nsúd nebude akceptovať. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu  usúdi, že medzi\nrodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má\nbyť ponechané na dohodu rodičov. Riešenie, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik\na eskaláciu  napätia medzi rodičmi, a tým sťažiť  situáciu dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré\npre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava\nstretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo\n\ndieťa. Poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa\nzverené, a dieťaťom.  Tým štát dostojí svojmu pozitívnemu záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch.\n\nV predmetnej veci prvostupňový súd dôsledne skúmal uvedené zákonné hľadiská, dospel k správnemu\nzáveru o určení rozsahu styku tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.\n\nK odvolacím dôvodom matky odvolací súd uvádza, že pokiaľ rodičia nevedeli dospieť k rodičovskej\ndohode ohľadom úpravy styku maloletej K. so svojím otcom, pretože  matka nesúhlasila s rozšírenou\núpravou styku tak, aby dieťa prespávalo v rodine jej otca, je v súlade so záujmom maloletej K., aby\nbol styk upravený autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Pokiaľ matka tvrdila, že dieťa nie je psychicky\npripravené na to, aby prespávalo u otca, že nočné prespávanie u otca nie je v záujme maloletej\nK., uvedené tvrdenia považoval aj odvolací súd za subjektívne matkou nepreukázané (navyše si\nodporujúce, keď matka najskôr uvádza, že dieťa nie je zvyknuté spať u starých rodičov v T., neskôr\nuvádza, že dieťa je zvyknuté na prostredie v T. a vyslovuje obavu z prostredia v B.). Napokon ani znalecký\nposudok č. 19/2011 zo dňa 19.04.2011 vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde vo Veľkom\nKrtíši sp. zn. 7P/140/2010, z ktorého vychádzal prvostupňový súd aj v tomto konaní, neuvádza nutnosť\npsychickej prípravy maloletej K. na prespávanie u otca, naopak vzhľadom na znalcom konštatované\nvýborné predpoklady otca pre výchovu svojej dcéry doporučuje postupné rozšírenie a plnohodnotný\nkontakt maloletej K. so svojím otcom. V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že istú adekvátnu\nprípravu na stretávanie sa s otcom, prespávanie u neho, nevynímajú aj psychickú prípravu,  by mala\nzabezpečiť samotná matka, do ktorej osobnej starostlivosti je maloletá K. zverená, čo znamená, že\nmatka ako preferenčný rodič je zodpovedná za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom,\nktorého úloha pri výchove maloletej K. má svoj nezastupiteľný význam, preto úlohou matky je,  aby\nviedla maloletú K.  k úcte a kontaktu k druhému rodičovi, etike príbuzenských vzťahov a pripravila\nju (nielen zbalením veci, ale aj duševne) na stretnutie. Výhrady matky voči vyššie zmieňovanému\nznaleckému posudku a záverom znalca v konaní vedenom na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši sp.\nzn. 7P/140/2010, s ktorým záverom matka nesúhlasila, napokon ostali v danom konaní bokom, nie\nvšak pre matkou tvrdenú skutočnosť, že znalkyňa sa na pojednávanie nedostavila, ale z dôvodu, že\nmatka netrvala na výsluchu znalkyne, resp. prípadnom ďalšom doplnení znaleckého dokazovania a\nrodičia uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadom styku otca s maloletou K. (zápisnica o pojednávaní zo\ndňa 13.06.2011 v konaní sp. zn. 7P/140/2010), na základe čoho je možné sa domnievať, že záver\nznaleckého posudku matka akceptovala, aj keď mala voči nemu výhrady, zrejmé nešlo o tak zásadné\nvýhrady, keď uprednostnila rodičovskú dohodu pred výsluchom znalkyne a súdnym rozhodnutím. V\nsúvislosti s tvrdením matky, že prejavila ochotu  dohodnúť sa a mala návrh na zmenu úpravy styku,\nčo prvostupňový  súd vôbec nebral do úvahy, tiež podľa jej tvrdenia na poslednom pojednávaní nebol\nprítomný kolízny opatrovník, preto matka nevedela, aký je jeho  postoj k zmene návrhu, k uvedenému\nodvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania v tejto veci zo dňa 07.09.2012 (č. l. 48-50), z ktorej\nnevyplýva konkrétny návrh matky na zmenu úpravy styku a prítomný kolízny opatrovník sa pripojil k\nnávrhu otca na rozšírenie úpravy styku s maloletou K.. Záverom pokiaľ sa týka námietky matky ohľadom\ndoplnenia dokazovania  a povinnosti prvostupňového súdu nariadiť dokazovanie v tom smere, či je\ntakáto zmena úpravy v prospech maloletého dieťaťa, odvolací súd akcentuje právo styku detí s rodičmi\n(čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 7, 8, 9 bod 3, 18 bod 1, 29 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa) a z toho\nplynúcu potrebu pravidelného kontaktu rodiča a maloletého dieťaťa a poukazuje na § 153 ods. 1 O.s.p.,\nv zmysle ktorého súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov,\nako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. V tomto smere je relevantným,\nže súd prvého stupňa splnil vo vzťahu k účastníkom poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.\na otec, ako aj samotná matka, nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Ak teda účastník mal možnosť\nsúdu predložiť návrh na dôkaz a toto neurobil, nemôže byť táto jeho pasivita hodnotená na ujmu toho,\naby súd nemohol z vykonaných dôkazov urobiť skutkový záver a vecne správne rozhodnúť, osobitne v\ndanom prípade, keď prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou\nK.  vychádzal nielen z výsluchu otca a matky, ale aj zo samotného znaleckého posudku vypracovaného\nv konaní  vedenom na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši sp. zn. 7P/140/2010, s totožným predmetom,\na to rozšírenia úpravy styku otca s maloletou K.. Pokiaľ teda aj napriek uvedenému matka maloletej K.\nchcela vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, nič jej nebránilo, aby takýto návrh urobila. Podľa názoru\nodvolacieho súdu matka  v odvolacom konaní nepreukázala potrebu vykonania ďalšieho znaleckého\ndokazovania ako dôkazu v záujme maloletej K. a potrebu vykonania takéhoto dôkazu odvolací súd\nnezistil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že  do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa\n\nmožno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu,\nobmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Bez existencie týchto dôvodov niet dôvodu\nna to, aby bol výchovný vplyv jedného rodiča neprimerane obmedzovaný. Z vykonaného dokazovanie\npred súdom prvého stupňa nevyplynul dôvod, pre ktorý by nebolo možné nariadiť styk maloletej K. so\nsvojím otcom v takom rozsahu ako je to uvedené v napadnutom rozsudku, takýto dôvod nezistil ani\nodvolací súd. Zhrnúc uvedené preskúmajúc dôvody matky odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré\nby boli dôvodom na zmenu, prípadne zrušenie rozsudku v napadnutom výroku podľa návrhu matky, z\ntoho dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto  rozhodnutia.\n\nSenát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/105/2012", "guid": "d3ee731d-a047-4074-8719-99aa14381e6c:637b3f03-358b-4066-8767-e98ba13ee0bd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2d101f1d-0fd1-415f-90f5-f0e3ce27aac4:fcf5d9c1-5af3-4504-bf07-4d1037d82626", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6214200095.1", "spisova_znacka": "17CoP/89/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/89/2014 z 19. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6214200095.1"}]}