{"guid": "c1e9c92c-a06d-4e50-a620-f362067c8832:d4fc494a-0d28-4675-827b-ac129ac313eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6304110469.3", "spisova_znacka": "2CoE/219/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/219/2012 z 30. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2012, sp. zn. 2CoE/219/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6304110469.3", "identifikacne_cislo": "6304110469", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2012-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4XEObd/16/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f290c090-e4fd-4120-a0ed-da9681524fc4:b448b65b-4592-4c56-91db-d5450c51ea11", "datum": "2018-05-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4fc494a-0d28-4675-827b-ac129ac313eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6304110469.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6304110469.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6304110469.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 2CoE/219/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6304110469\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304110469.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8,821 08 Bratislava,\nIČO:36 864 421, proti povinnému: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX T., vedenej pod sp. zn.\nEX 3158/03-2 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Borovianska 17, Zvolen\npre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 534,82 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er 92/2004-48 z 6. februára 2012 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er 92/2004-48 z 6. februára 2012  p o t v r d\nz u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nExekučný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych  exekútoroch a exekučnej činnosti  (Exekučný poriadok)  v znení neskorších predpisov\nz dôvodu, že exekučný súd uznesením č. k. 11Er 92/2004-12 zo dňa 09.02.2010 vyhlásil exekúciu za\nneprípustnú.  Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 2CoE/91/2010-35 zo dňa 28.02.2011 potvrdil\nrozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er 92/2004-12 zo dňa 09.02.2010. Uznesenia nadobudli\nprávoplatnosť dňa 02.05.2011. O  trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy\nexekúcie vo výške 21,25 EUR.\n\nProti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,\naby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu\nna ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec\nzverenej právomoci ( ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,\nďalej len „ O.s.p.“), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k\nopätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná\nnemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul\nzrušený. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad\nexekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku. Poukázal na ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( ďalej len\n„ Notársky poriadok“) a uviedol, že bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo\npovinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom\na dobrými mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykonáva činnosti\nsmerujúce k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi, uskutočňuje  činnosť, ktorá mu nenáleží.\nExekučný súd musí s exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pričom\nv opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či\nmeniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v\nkonaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky\nexekučného titulu. Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred\n\nsúdom ( ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Exekučný súd\nkonal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie,\nv ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky\nprocesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd\nporušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na\nspravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy SR,\nčlánok č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd podľa\nodvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným - povinným na strane jednej a žalobcom- oprávneným\nna strane druhej. Žalobca mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo\ns ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením\nžalobcu ( oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z\nmožnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí a to z titulu platnej zmluvy\no úvere Postupom exekučného súdu došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nsúdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva\nna rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav\nrelevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36,§38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval právne\nnormy - ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré podľa odvolateľa\ninterpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa odvolateľa smernica nemá\nvšeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a\nnie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na\nakékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho\nprávnom postavení. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité\ndokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených\nskutočností. V závere namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že udelením plnomocenstva povinný\npreniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.\nPovinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, pričom\npráva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohol ani platne vzdať a vo výkone tohto práva mu\nnebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať\nprávnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 ods. 1 OZ. Namietal, že\nplnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Odvolateľ namietal,\nže tvrdenie exekučného súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte\nneexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, posúdil exekučný súd\nnesprávne, nakoľko nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a\nktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 OZ v nadväznosti na\nust. § 39 OZ. Povinný mohol kedykoľvek udelené plnomocenstvo odvolať, pričom toto právo nevyužil.\nZástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to\nuznať dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva\nzveril, si zástupca riadne splnil a teda neprekročil udelené plnomocenstvo. Poukázal na ust. § 2 ods.\n2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie\nbežnej osobe, ale advokátovi. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007 a Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. V závere uviedol, že exekučný súd poverenie na vykonanie\nexekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného\ntitulu so zákonom. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali\nžiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.\n\nPovinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie exekučného súdu s poukazom na § 219 O.s.p. ako\nvecne správne potvrdil.\n\nZ obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd potom, ako uznesením č.k. 11Er\n92/2004-12 zo dňa 09.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n\n2CoE/91/2010-35 zo dňa 28.02.2011 právoplatne vyhlásil exekúciu za neprípustnú, napadnutým\nuznesením predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.\n\nPodľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,\npretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n\nZ uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd právoplatným rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú,\nexistuje procesný dôvod na zastavenie exekúcie podľa cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\nporiadku. Exekučný súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď exekúciu zastavil, pričom dôvody\nneprípustnosti exekúcie boli podrobne špecifikované v uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú,\nktoré rozhodnutie v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2011.\nExekučný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol postupovať inak, ako s poukazom na § 57 ods.\n1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastaviť. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní oprávneného\npreto nie sú spôsobilé napadnúť správnosť napadnutého rozhodnutia exekučného súdu.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne podľa\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, ktorý\nexekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil potom, čo ju právoplatným\nrozhodnutím súdu vyhlásil za neprípustnú.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"stav": {"sz": "4XEObd/16/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f290c090-e4fd-4120-a0ed-da9681524fc4:b448b65b-4592-4c56-91db-d5450c51ea11", "datum": "2018-05-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/92/2004", "guid": "d25d5a10-0743-4fbb-b3e6-cac8e145ddf1:cd2f7d47-81f5-4513-9149-a14581c3cab8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ec705fa8-bbf7-4e09-ba63-4fee7e22b13c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 642/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 642/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec705fa8-bbf7-4e09-ba63-4fee7e22b13c"}]}