Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/214/2012 z 23. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2012, sp. zn. 1CoE/214/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6304111819.2 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/214/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6304111819.2 | 2012-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16eb126f-0fbc-406e-b7f5-4221d965e9e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6304111819.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/214/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111819
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304111819.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX, XXX XX T. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu
Borovianska 17, Zvolen, pod sp. zn. EX 5474/09, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
1.048,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/422/2004-63 zo dňa 27.06.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom pod sp. zn. EX 5474/09 zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. O trovách
exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) tak, že oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 3,32 Eur v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že súd uznesením č.k. 11Er/422/2004-34
zo dňa 22.12.2010 vyhlásil podľa § 57 ods. 1 pís. g) Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu
za neprípustnú. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici vyššie uvedené uznesenie
okresného súdu, uznesením č.k. 15CoE/208/2010-44 zo dňa 19.08.2010, potvrdil. Následne Okresný
súd Zvolen rozhodol odvolaním napadnutým uznesením.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolal a
v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým uznesením okresného súdu, pretože:
a) okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, keď udelil poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie,
b) predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal
aj Okresný súd Zvolen pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania
poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie
v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu,
c) vyhlásením exekúcie za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k
zmene skutkového ani právneho stavu si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka oprávneného bude už premlčaná.
d) povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil,
e) nesúhlasil so zaviazaním oprávneného na náhradu trov exekúcie.



Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolania oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd
uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/422/2004-63 zo dňa 27.06.2011 v zmysle ustanovenia §
221 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ohľadom
výroku o zastavení exekúcie. Súd odvolacie námietky smerujúce proti tejto časti rozhodnutia považuje
za irelevantné. Odvolaciemu súdu neprináleží opätovne posudzovať okolnosti, pre ktoré exekúcia
bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprípustnú. Keďže v danom prípade dochádza k
zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ exekučného poriadku, relevantnou skutočnosťou je len
to, či exekúcia bola právoplatne vyhlásená za neprípustnú.

Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd Zvolen rozhodnutím č.k. 11Er/422/2004-34 zo dňa 22.12.2010
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom predmetné rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/208/2010-44 zo dňa 19.08.2010. Rozhodnutie o neprípustnosti
exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2010. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva,
že súd už posudzoval exekučný titul - notársku zápisnicu z hľadiska jej vykonateľnosti po materiálnej
aj formálnej stránke. Zaoberal sa tiež otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii, kde už došlo k vydaniu
poverenia neexistuje prekážka, pre ktorú poverenie ani nemalo byť vydané (pre ktorú je exekúcia
neprípustná).

Odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bola zastavená exekúcia bolo vydané na
základe zákonného predpokladu, a to predchádzajúceho vyhlásenia exekúcie za neprípustnú. Keďže
evidentne rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nadobudlo právoplatnosť, postup okresného
súdu, keď následne uznesením zastavil exekúciu je potrebné považovať za zákonný podľa § 57 ods.
1 písm. g/ EP.

Odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska hospodárnosti a účelu exekučného konania je vhodné,
aby exekučné súdy nerozhodovali samostatne o neprípustnosti exekúcie a samostatne o zastavení
exekúcie, ale jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti exekúcie i výrok o zastavení
exekúcie.

Odvolací súd dáva do pozornosti (ako príklad rozhodovania aj iných súdov) záver Krajského súdu
v Trnave vyslovený v uznesení sp. zn. 10CoE/12/2009 zo dňa 29.05.2009, v ktorom konštatuje, že
„navzdory možnosti navodenia (doslovným znením ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP) dojmu, že by
tu v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už malo existovať staršie rozhodnutie o vyhlásení za
neprípustnú, treba logickým i systematickým výkladom použitých ustanovení zákona dospieť k záveru
o opaku (teda o spontánnosti rozhodovania o oboch otázkach naraz)“.

Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku je totožné s pôvodným znením § 268 ods. 1 písm.
h/ O.s.p., avšak v súčasnosti je samostatné vyhlásenie exekúcie bez praktického významu a navyše je
v rozpore s hospodárnosťou konania, pretože konanie sa predlžuje, zvyšujú sa náklady pre účastníkov
konania (vrátane súdu), v neposlednom rade sa zvyšujú aj zaťaženosť súdov (väčší počet rozhodnutí).

V zásade ovšem nemožno považovať postup exekučného súdu, ktorý najskôr vyhlási exekúciu za
neprípustnú a následne exekúciu zastaví za rozporný s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto postupu je ovšem skutočnosť, že súd v následnom uznesení o zastavení
exekúcie je už viazaný vyriešenou otázkou neprípustnosti exekúcie a neposudzuje opätovne dôvody,
ktoré viedli súd k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú. Obmedzí sa len na konštatovanie, že exekúcia
je právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprípustnú, čo je zákonným predpokladom pre
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Oprávnený už využil možnosť brojiť proti záveru o dôvode neprípustnosti predmetnej exekúcie podaním
odvolania proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Tým, že rozhodnutie o neprípustnosti
exekúcie je právoplatné, nastal stav viazanosti exekučného súdu jeho prvším rozhodnutím a teda ide



aj o prípad nemožnosti rozhodnúť inak. Podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby oprávnený
mal opätovne možnosť namietať proti neprípustnosti exekúcie, o ktorej otázke súdy už raz právoplatne
rozhodli. Nemožno pripustiť opätovné posudzovanie tej istej veci, nakoľko by došlo k porušeniu zásady
záväznosti a viazanosti právoplatným rozhodnutím súdu, čím by došlo k nabúraniu stavu právnej
istoty, pretože prvšie rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú v podstate znamená prekážku
res iudicata vo veci rozhodovania o tejto otázke. Ani ďalšie nové dôvody, pre ktoré má byť exekúcia
prípustná, by nemohli zvrátiť záver súdu o jej neprípustnosti, pretože čo i len jeden uznaný dôvod
neprípustnosti (k čomu došlo právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení neprípustnosti exekúcie)
spôsobuje, že exekúciu
už nemožno vykonať.

Pôvodne nejednotná rozhodovacia prax súdov sa ustálila na tom, že odvolanie je prípustné proti
obom rozhodnutiam, t.j. aj proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, aj proti uzneseniu o
zastavení exekúcie. Neznamená to ovšem, že by v odvolaní proti uzneseniu o zastavení exekúcie mohla
byť opätovne namietaná otázka neprípustnosti exekúcie, o ktorej už raz súd právoplatne rozhodol.
Odvolateľ proti uzneseniu o zastavení exekúcie (pri rozhodovaní v dvoch fázach), by mohol len namietať
v súvislosti so splnením zákonných podmienok ( v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP) pre zastavenie
exekúcie, t.j. napr., že nedošlo k právoplatnému vyhláseniu neprípustnosti exekúcie.

Pokiaľ bol oprávnený zaviazaný povinnosťou platiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, rozhodnutie
je správne, v súlade s § 203 ods. 1 EP, pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného,
ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Výšku trov
odvolací súd nepreskúmal, keďže v odvolaní nebola namietaná.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolacích námietok, preto na prípadné iné skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na konanie exekučného súdu, ktoré ale neboli namietané, neprihliadol.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.