Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/429/2012 z 29. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2012, sp. zn. 1CoE/429/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6307201929.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/429/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6307201929.1 | 2012-10-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5497832a-ec31-4a78-ab1b-814334213a4f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6307201929.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/429/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307201929
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6307201929.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému J. E., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom: K. XXX/X, XXX XX B. S., zast. opatrovníkom- R. Q., tajomníčkou informačného
centra Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom
exekútorského úradu Štúrova 748/52, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 398/07 na vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 1022,37-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Brezno č. k. 6Er/259/2007-18 zo dňa 12.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Debnárom, pod sp. zn. EX 398/07 zastavil podľa § § 45 ods.1 písm. c), § 45 ods.2 zákona č.244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoRK“) v spojení s § 57 ods.2
zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „Exekučný poriadok“).

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu  pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,  841 04 Bratislava sp. zn. SR 5569/06
zo dňa 24.10.2006.  Je nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu exekučného konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a kedykoľvek, ak v
priebehu konania zistí, že tieto podmienky splnené nie sú,  rozhodne o zastavení exekúcie. Jedným
z týchto predpokladov je aj existencia relevantného exekučného titulu, vykonateľného tak po stránke
materiálnej ako aj formálnej. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný- nie je ním viazaný v zmysle § 159
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) a môže ho preskúmavať z hľadísk ZoRK aj
čo do materiálnej správnosti. Po preskúmaní zmluvy o úvere č.XXXXXXX zo dňa 11.05.2006, ktorá
bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto okresný súd, vzhľadom na povahu zmluvných strán,
predmet podnikateľskej činnosti oprávneného ako aj jej obsah,  považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“); ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného
zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola osobitne vyjednaná, vzhľadom na jej splynutie



o ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, ďalej že spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto je neprijateľnou podmienkou, priečiacou
sa dobrým mravom, kde výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného
okresný súd zastavil exekúciu podľa § 45 ods.1 písm. c), ods.2 ZoRK v spojení s § 57 ods.2 Exekučného
poriadku.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a
v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z  nasledovných dôvodov:

- všeobecný súd, ktorý koná  v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný  vykonávať
úkony smerujúce  k opätovnému komplexnému  rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom  takéhoto
rozhodovania  je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa  do situácie,
akoby bol exekučný titul zrušený,

- exekučný súd  nie je súdom  v zmysle  ust. § 40 a nasl.  ZoRK, nekoná o zrušení  tuzemského
rozhodcovského rozsudku  a ani nepokračuje v konaní  vo veci rozsahu  uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu  uvedenom vo vzájomnej žalobe,

- z  hľadiska  princípu právnej istoty, ktorý  musí dotvárať  stav ústavnosti  v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia  smerujúce k zamedzeniu
účinkom  rozhodcovského rozsudku  na právne postavenie  žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú
a to preto, že z vôle  zákonodarcu existujú  na inom mieste  a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje,

- všeobecný súd interpretoval a následne  aplikoval  označené ustanovenia tak, akoby upravovalo
konanie  bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku  rozhodcovského súdu  nedostatky bližšie
špecifikované  v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK,

- exekučný súd  konal pri revízii rozsudku  rozhodcovského súdu  mimo rámec  zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom  postavení  účastníkov rozhodcovského
konania  úplne ignoroval  všetky procesné zásady  súdneho rozhodovania  v právnom štáte  spojené
s exekučnou vecou,

- exekučný súd  je v zmysle ust.  § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom  je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu  rozhodcovskej doložky
s dobrými mravmi.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu č.k.
6Er/259/2007-18 zo dňa 12.03.2012 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Odvolaciemu súdu bol spolu s podaným odvolaním doručený aj návrh oprávneného zo

dňa 26.07.2012 na prerušenie konania  postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a čl.
267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na
prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol otázku v znení:



2)  Je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej
rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu“?

3)  Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť
(§ 374 ods. 4  O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2  O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Čo sa týka vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že
oprávnený v zastúpení advokátom podal dňa 26.04.2007 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi. Dňa 04.05.2007 bola Okresnému súdu Brezno doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 24.10.2006,
č.k.: SR 5569/06. Týmto rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi-
oprávnenému sumu 1022,37-Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 1014,41-Eur od
02.08.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania  vo výške 260,01-Eur, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol a dňa 03.08.2007 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára so sídlom
exekútorského úradu  Obrancov mieru 874/3, 962 12 Detva.   Okresný súd Brezno uznesením zo dňa
29.06.2012, právoplatným dňa 03.08.2012, ustanovil povinnému podľa § 29 ods.2 O.s.p. opatrovníka-
R. Q.- tajomníčku Informačného centra Okresného súdu Zvolen.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku  (v znení účinnom do 31.05.2010) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b)  ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak



rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK).

Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere)  neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
doposiaľ nestalo vykonateľným.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku,  ako aj ZoRK  vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie
(v zmysle súdnej praxe sa § 45 ods.1 písm. c), ods.2 ZoRK vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej
exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už
bolo  rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie- uzn.
NSSR sp.zn. 3 Cdo 32/2012 zo dňa 23.05.2012). Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade, že sú zistené
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp.
jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda
v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č k. IV.
ÚS 55/2011-19).

Skúmaniu povahy  obsahu rozhodcovského  rozsudku  musí predchádzať prieskum  právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž  rozhodcovská zmluva
neplatná,  potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Táto skutočnosť sama o sebe  je dôvodom  na zastavenie exekúcie, ktorá začala na  základe
takéhoto  exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno
pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd  sa mal v danej veci prednostne
zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky, pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by
nemuselo byť v zásade rozporné s platným právom, resp. odporujúce dobrým mravom. Napriek
tomuto odvolací súd považuje vydané rozhodnutie  exekučného súdu o zastavení exekúcie za vecne
správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe
ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským
rozsudkom  je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca
sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou.
Rozhodcovská doložka upravená v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou
a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým



všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už
len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (podľa § 53 ods.5 OZ
v platnom znení) neplatná.

Odvolací súd  sa stotožňuje aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd. Je zrejmé, že vzhľadom  na okolnosti
uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom,  a potom aj výkon práv
z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5  zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu  aj v
štádiu už prebiehajúceho  exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania  na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom,  a po zistení, že rozhodcovský rozsudok  takéto nedostatky má, ukladá exekučnému
súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy  obsahu rozhodcovského  rozsudku  musí predchádzať
prieskum  právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž
rozhodcovská zmluva  neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom.  Táto skutočnosť sama o sebe  je dôvodom  na zastavenie exekúcie, ktorá začala
na základe takéhoto  exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej
nemožno pokračovať.

V predmetnej veci teda bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním
na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola  v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

Postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods.1 písm. c), ods.2 ZoRK bez vyhodnotenia platnosti rozhodcovskej doložky
nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v
konečnom dôsledku rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie exekučného súdu ako vecne
správne podľa  § 219 ods.1 O.s.p.  potvrdil.

Podľa  § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa
upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová
správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody,
a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe
uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa
26. júla 2012.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku



s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky v odvolaní, a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. ( v samostatnom návrhu na prerušenie konania).

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,
orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012
zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve
otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.
Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že
článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov
konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo
sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o



otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny
dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177
vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné
vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie
ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,
ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola
akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie
Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).

Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd,
aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd
považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie
aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Preto
považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a
irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá
reálny dosah na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným
navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra
Súdneho dvora EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť
predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho
dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie
už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora
EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa
neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie
konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)
je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú
výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou
na Súdny dvor ES.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného
zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny
dvor EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný z
obidvoch dôvodov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.