Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/243/2011 z 28. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. februára 2012, sp. zn. 41Cob/243/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6310205505.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/243/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6310205505.1 | 2012-02-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: § 120 ods. 1 OSP, § 101 ods. 1 OSP, § 52 ods. 1 OZ, § 54 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfe0009c-1149-47f6-a25d-d8ec580ef7a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6310205505.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/243/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310205505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310205505.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Križanovej a členiek
senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18 , 815 63 Bratislava, IČO 36 854 140,
zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9 Bratislava proti odporcovi: F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. l, B., zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou OS
Zvolen o zaplatenie 761, 47 Eur o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k.
7Cb 240/2010-93 zo dňa 5.5.2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb 240/2010-93 zo dňa 5.5.2011 v napadnutej časti výroku
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 331,94
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 761,47 Eur s príslušenstvom titulom splatnej pohľadávky z
kontokorentného úveru. Uplatnená výška pohľadávky predstavuje istinu kontokorentného úveru 331,94
Eur, úrok z úveru 131,14 Eur, úrok z omeškania 144,29 Eur , poplatky 16,16 Eur, zvyšky debetného
zostatku na bežnom účte 129,50 Eur, ktorý sa úročí debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne,
a ďalej istina kontokorentného úveru je úročená úrokom z úveru vo výške 11,6 %, úrokom z omeškania
vo výške 15 % ročne. Úroky a poplatky vo výške 155,76 Eur sú úročené úrokom z omeškania vo výške
15 % ročne. Súd konštatoval , že právny predchodca navrhovateľa a odporca dňa 5.12.2005 uzavreli
Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus, na základe ktorej sa právny
predchodca navrhovateľa dňa 5.12. 2005 zriadil a začal viesť pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Zároveň v tento deň odporca požiadal o možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k bežnému
účtu do výšky úverového limitu 331,94 Eur ( 10.000,-Sk ). Súd prvého stupňa Zmluvu o bežnom účte a
balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus, Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 002042193 zo dňa
5.12.2005 posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v náväznosti na zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere a zmluvy o
bežnom účte. Súd zistil na základe vykonaného dokazovania, že v Oznámení o poskytnutí povoleného
prečerpania, na základe navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 331,94 Eur ( 10.000,-Sk ) , v
obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť zmluvy, nie je
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na takého zistenie , súd prvého stupňa



priznal navrhovateľovi istinu, ktorú poskytol odporcovi vo forme povoleného prečerpania prostriedkov
na bežnom účte vo výške 331,94 Eur. Nepriznal mu uplatnený nárok na zaplatenie úroku z úveru a úrok
z omeškania.

Rovnako navrhovateľovi nepriznal ani právo na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 129,50 %
( debetný zostatok na účte ) a úrok z omeškania vo výške 25% ročne, keďže navrhovateľ ani na základe
výzvy súdu nepreukázal, vykázaný mínusový stav finančných prostriedkov v tejto výške.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorý okresný súd návrh navrhovateľa zamietol podal navrhovateľ v lehote
stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie.

V odvolaní namietal podľa § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa, v dôsledku čoho súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď navrhovateľovi nepriznal žalobou
uplatnený nárok.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase, keď
bola zmluva o povolenom prečerpaní uzavretá, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku
na bežný účet poskytnutý iným spôsobom, ako na kreditné karty. Úverom formou preddavku na bežnom
účte sa rozumie povolené prečerpanie na bežnom účte, poskytnuté iným spôsobom ako na kreditné
karty. Povolené prečerpanie na bežnom účte sa nepovažuje za spotrebiteľský úver, preto zmluva o
povolenom prečerpaní nemusí obsahovať náležitosti stanovené v ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Tvrdil, že si splnil informačnú povinnosť voči odporcovi v zmysle ust. § 3
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa vytýkal nesprávnu aplikáciu ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka na zmluvu o povolenom prečerpaní. Zmluva bola uzavretá dňa 5.5.2005
a v období do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v ust. § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere nevzťahovali. Keďže zmluva o úvere je upravená iba v
Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch, nie je predmetom úpravy Občianskeho
zákonníka. Preto je zrejmé, že na vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia úverovej zmluvy
nebolo možné túto zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Preto sa na účastníkov konania nemôže
vzťahovať ani povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať
túto zmluvu do súladu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote troch mesiacov od 1.4.2004
a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 ustanovenia § 879f O.s.p.

Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j
Občianskeho zákonníka). Ak bola pred 1.1.2008 uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol
nepodnikateľský subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva
a povinnosti vzniknuté z uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka. Ďalej namietal, že pokiaľ by aj zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, neznamená to, že by súd nemal priznať úroky z omeškania. Nárok
uplatňovať si úrok z omeškania vzniká ex lege pri omeškaní so splaním záväzku. To znamená, že úrok
z omeškania nemusí byť dohodnutý v zmluve.

Rovnako považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní debetného zostatku
na bežnom účte vo výške 129,50 Eur. Uplatnený debetný zostatok predstavuje čerpanie peňažných
prostriedkov nad rámec povoleného prečerpania , t.j. nad sumu 331,94 Eur ( 10.000,-Sk ) a to v podaní
zo dňa 1.10.2010 so súdu prvého stupňa oznámil.

Zo spisu vyplýva, že odporca vyčerpal úver vo výške 331,94 Eur. Tento nevrátil, a preto každým
prečerpaním peňažných prostriedkov zo strany odporcu sa odporca dostáva nad úverový limit 334,94
Eur (10.000,-Sk ) a tak čerpá peňažné prostriedky nad povolený úverový rámec. Z uvedeného dôvodu
považuje nárok na zaplatenie debetného zostatku spolu s debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 %
ročne za dôvodný.



Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, keď súd na základe
vykonaného dokazovania nesprávne právne vec posúdil rovnako považuje za nesprávne aj rozhodnutie
súdu v časti výroku o trovách konania.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku zmenil a návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa
o zaplatenie úroku z úveru vo výške 139,14 %, úroky z omeškania vo výške 144,29 Eur, poplatky
vo výške 16,60 Eur, úroky z úveru vo výške 11,60 % pm.a., úroky z omeškania vo výške 15 % p.a.,
a debetný zostatok vo výške 129,50 Eur úročený z 25 % debetnou úrokovou sadzbou p.a. O tomto
uplatnenom nároku navrhovateľ k návrhu priložil Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb
ČSOB Pohoda Plus zo dňa 5.12.2005, podmienky vedenia bežného účtu, ktoré nadobudli účinnosť
1.11.2003. Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti registračné číslo X.XX.XXXX,
R zo dňa 5.12.2005, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 14.12.2006 a 19.3.2007, oznámenie o
zosplatnení úveru zo dňa 4.6.2007, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré
nadobudli účinnosť dňa 1.12.2005 a dňa 1.12.2006 (neboli predložené Obchodné podmienky ČSOB zo
dňa 1.1.2004, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy), tabuľku o povolenom prečerpaní pre fyzické
osoby platnej od 1.11.2006, a históriu účtu odporcu.

Za účelom posúdenia uplatneného nároku súd prvého stupňa výzvou zo dňa 3.9.2010 vyzval
navrhovateľa, aby v lehote 10 dní predložil dôkazy na preukázanie oprávnenosti celého uplatneného
nároku. Po doručení tejto výzvy navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 1.10.2010, v ktorom žiadal
súd o predĺženie lehoty na zaslanie špecifikácie úrokov z úveru a úrokov z omeškania, predložil
žiadosť o povolenie prečerpania účtu , obchodné podmienky ČSOB, ktoré nadobudli účinnosť 1.12.2005,
sadzobník pre fyzické osoby a opäť história účtu odporcu. Následne podaním zo dňa 11.4.2011 navrhol,
aby súd vec rozhodol bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a priznal
navrhovateľovi celý uplatnený nárok.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ na základe vymenovaných dôkazných
prostriedkov založených v súdnom spise dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť výšky
uplatneného nároku, ktorý zostal predmetom odvolacieho konania. Konštatuje, že pokiaľ súd prvého
stupňa na základe písomných dôkazov predložených navrhovateľom v konaní pred súdom prvého
stupňa nevyhovel návrhu na začatie konania v rozsahu, ktorý je predmetom odvolacieho konania, jeho
rozhodnutie je vecne správne.

V konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ nepredložil dôkazy potrebné na preukázanie ním
tvrdených skutočností týkajúcich sa výšky ním uplatneného nároku. Je potrebné uviesť, že účastníci
konania v konaní majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť predložiť a označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom v konaní rozhoduje na základe výsledkov
navrhnutého účastníkmi konania a len výnimočne vykonať aj iné dôkazy . Ak teda účastník konania
nesplnil, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné
dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania , pričom dopad
dôkaznej núdze pripočíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významné z hľadiska hmotného
práva.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa nezúčastnil pojednávania konaného dňa
5.5.2010, súhlasil s pojednávaním bez jeho účasti, bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. , že všetky
dôkazy musí predložiť alebo označiť skôr ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené
a predložené neskôr súd neprihliada. Navrhovateľ sa tohto pojednávania nezúčastnil, navrhol, aby



súd v predmetnej veci rozhodol bez účasti navrhovateľa, požiadal opäť o predĺženie stanovenej lehoty
na doplnenie podania a požiadal, aby súd vypočul právneho zástupcu navrhovateľa prostredníctvom
dožiadaného súdu v prípade, ak na základe vykonaného dokazovania by nepovažoval uplatnený nárok
za dostatočne preukázaný.

Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 79 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ je povinný
už k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Zároveň podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia , potom súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, navrhne aby v danej veci súd rozhodol bez jeho
účasti, ani na výzvu súdu nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, za danej situácie súd prvého
stupňa môže vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka a pritom musí prihliadnuť na obsah spisu
a vykonané dôkazy.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil, keď pokračoval
v konaní bez účasti navrhovateľa na pojednávaní a na základe ním predložených dôkazov rozhodol
správne, keď návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu nevyhovel.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Záverom odvolací súd dopĺňa, že na skutočnosti a dôkazy, ktoré boli uplatnené v rámci odvolacieho
konania odvolací súd neprihliadol, pretože neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p.

Rozsudok bol členmi senátu jednomyseľne schválený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.