{"guid": "80206f7d-5ff2-45cf-87a6-85909e5b7a76:33b475c9-7e1c-4bf5-be48-11b83d3b3916", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6408212887.1", "spisova_znacka": "43CoE/18/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/18/2012 z 21. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. marca 2012, sp. zn. 43CoE/18/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6408212887.1", "identifikacne_cislo": "6408212887", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2012-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33b475c9-7e1c-4bf5-be48-11b83d3b3916", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6408212887.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6408212887.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6408212887.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/18/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408212887
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408212887.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika,
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO:
00735833 proti povinnému F. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX/X,
XXX XX M. W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. René Matuškom, Exekútorský úrad so sídlom Ul.
Kalinčiaka 5, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. 2791/08 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške
165,97 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 28.
októbra 2011 č.k. 5Er/1119/2008-11 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 28. októbra 2011 č.k.
5Er/1119/2008-11 vo výroku o trovách exekúcie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju podľa ustanovenia §  57 odseku 1, písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku)
v znení neskorších predpisov z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie vedené po povinnom
bolo zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiadny majetok. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust.
§ 200 ods. 1 a ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,93 Eur.

Na odôvodnenie rozhodnutia o výške priznaných trov exekúcie uviedol, že súdnemu exekútorovi priznal
odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 5,10 Eur a daň z pridanej
hodnoty vo výške 6,64 Eur.

Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedol, že zo strany súdneho exekútora nedošlo k naplneniu účelu exekúcie, a to uspokojenie
pohľadávky oprávneného, čo v najvyššej miere a v čo najkratšom čase, hoci mal súdny exekútor na jej
vymoženie viac ako 14 mesiacov. Namietal, že smrť povinného nastala skôr, ako boli zisťované jeho
majetkové pomery. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený namietal aj samotnú výšku
priznaných trov súdnemu exekútorovi pričom poukázal na ust. § 196 Exekučného poriadku upravujúce
zvýšenie odmeny súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty v prípade, že súdny exekútor je
jej platiteľom. Oprávnený na záver uviedol, že v danom prípade nezavinil zastavenie exekúcie,
pretože nemohol predpokladať, že povinný počas exekučného konania zomrie. Preto považoval za
nespravodlivé, aby oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným
výkonom bola uložená povinnosť zaplatiť ešte aj trovy neúspešnej exekúcie z dôvodu, že neexistuje
iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe
uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd vyhlási exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g)



Exekučného poriadku za neprípustnú a zastaví ju. Zároveň žiadal, aby súd o trovách exekúcie rozhodol
tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2  O.s.p., pričom  dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je  dôvodné.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 02.12.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 5.000,- Sk. Súdny exekútor
na základe uvedeného návrhu oprávneného podaním zo dňa 11.12.2008 požiadal Okresný súd Žiar
nad Hronom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd vydal dňa 31.12.2008
pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 021926*. Dňa 21.09.2011 podal
na okresný súd súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie a zároveň žiadal, aby súd zaviazal
oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 44,93 Eur. Trovy pozostávajú z paušálnej odmeny podľa
ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, z 20% dane z pridanej hodnoty  vo výške 6,64 Eur a
náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 5,10 Eur. Okresný súd následne napadnutým
rozhodnutím zastavil exekúciu a o  trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 200 ods. 1  a ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 44,93 Eur, teda tak ako si ich súdny exekútor vyčíslil.

Podľa § 57 ods. 1 psím. g) zákona č. 233/1995 Z.z. platnému a účinnému ku dňu 02.12.2008 o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 psím. h) zákona Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 197 ods. 1  Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného a teda, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
podľa písmena g) § 57 ods. 1) Exekučného poriadku prichádza do úvahy, ak pokračovanie v nej by
sa priečilo zásadám exekučného konania. Zákon takéto dôvody nešpecifikuje, avšak za takýto dôvod
treba považovať aj existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, ktorou je aj spôsobilosť
byť účastníkom konania. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie, a to okrem iného aj pre to,
že dôvody pre ktoré exekúcia bola zastavená  môžu mať význam pre rozhodnutie o trovách exekúcie.



Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva právo na náhradu trov exekúcie, ktoré v zásade
uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 Exekučného poriadku, ktorý dáva súd
možnosť v prípade zastavenia exekúcie uložiť povinnosť na náhradu nevyhnutných trov exekúcie
oprávnenému, a to v prípade, že zastavenie exekúcie zavinil. V odseku 2 cit. ust. upravuje povinnosť
znášať trovy exekúcie oprávneným, ak exekúcia bola zastavená  z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že  majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, čo mal preukázané z rozhodnutia o dedičstve, z ktorého vyplýva, že  povinný po smrti
nezanechal žiadny majetok. Dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie
však bola aj samotná smrť povinného, ktorý tak stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom
prípadní dedičia nevstúpili do jeho povinností a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu,
že povinný nezanechal žiadny majetok. Preto nemohla na prípadných dedičov prejsť ani zodpovednosť
za poručiteľove (povinného) dlhy v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd preto musel pri
rozhodovaní o trovách exekúcie prihliadnuť na obidva dôvody, pre ktoré mohla byť exekúcia zastavená,
a teda nielen na odsek 1 ust. §-u 203, ale aj na odsek 2 uvedeného ustanovenia, z ktorého vyplýva
povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Na základe vyššie uvedených dôvodov okresný súd správne rozhodol, keď na náhradu trov súdneho
exekútora zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

V rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal aj namietanú výšku priznaných trov súdneho
exekútora pričom zistil, že okresný súd správne pri určení výšky dane z pridanej hodnoty 20% vychádzal
zo základu, ktorým je priznaná odmena vo výške 33,19 Eur. Následne aj daň správne vypočítal ako 20%
zo sumy 33,19 Eur, čo predstavuje 6,64 Eur.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách
exekúcie podľa ust § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/1119/2008", "guid": "8be1a278-255a-4797-8dd6-ea148110b0c5:c031857f-e354-4ce5-b15c-20d7fdeea1b5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "13c0bc51-1d25-4772-85ab-9ec0d6ad7543:f3c9fe26-915e-40d1-896b-44859a5a7d4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/1119/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5Er/1119/2008 z 19. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2017-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13c0bc51-1d25-4772-85ab-9ec0d6ad7543:f3c9fe26-915e-40d1-896b-44859a5a7d4b"}], "citovane_v": []}