{"guid": "02f49031-2785-489b-a663-6e218c90512c:65948925-b9fe-4d32-b09b-ca9f2038c9a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1", "spisova_znacka": "15Co/316/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/316/2011 z 22. 2. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. februára 2012, sp. zn. 15Co/316/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1", "identifikacne_cislo": "6409206720", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2012-02-22", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-631", "nazov": "§ 631 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-631", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-631"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-631"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65948925-b9fe-4d32-b09b-ca9f2038c9a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/316/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409206720
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa 1/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom M. Q. č.XXX, zastúpení JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom v A. W.
Q., W.. Y. L. č. XX, proti odporcovi T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č.XXX, zastúpeného Mgr. Martinou
Bariakovou, advokátkou so sídlom vo A., J.. L. č.XXXX/XX, o zaplatenie 9.839,11 eur s príslušenstvom,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 06.10.2011, č.k.
6C/2051/2009-206, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcovi uložil povinnosť zaplatiť  navrhovateľom
4.980,33 eur s príslušenstvom a trovách konania   zrušuje  a vec vracia na ďalšie konanie.
Odvolanie odporcu voči výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd  rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/
4.980,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 08.04.2008 až do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcu
zaviazal  zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/  trovy konania 2.705,66 eur k rukám právneho zástupcu JUDr.
Jána Reptiša do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa
29.07.2009 domáhali od odporcu zaplatenia 9.839,11 eur titulom náhrady škody. Tvrdili, že odporca sa
zaviazal pre nich zhotoviť dielo, a to vybudovať základy s platňou pre postavenie montovaného domu
v sume 230.000,-- Sk, pričom sa im zaručil kvalitou práce, ako aj dodržaním projektovej dokumentácie,
ktorá mu bola predložená. Navrhovateľ počas zhotovenia diela im oznámil, že sa zvýšili náklady o
100.000,-- Sk, s čím  súhlasili a peniaze mu vyplatili.

Pred započatím montáže rodinného domu firma Safeko vyslala pracovníkov na ohliadku diela, ktorí zistili,
že nebola dodržaná projektová dokumentácia a ide o vysoký stupeň nekvality prác. Vyhľadali odporcu
s tým, aby odstránil vadný stav, čo odmietol.

Firma Safeko platňu opravila, pričom navrhovatelia  za opravu zaplatili 150.000,-- Sk.

Odporca sa bránil tým, že nebola  uzavretá žiadna  zmluva o dielo, a to ani ústna. Potvrdil,
že navrhovatelia ho oslovili, aby im vypomohol pri budovaní základov s platňou pre postavenie
montovaného domu, avšak za túto pomoc mu zaplatili len 35.000,-- Sk. Nikdy mu neboli vyčítané
žiadne vady, ani kvalita práce. Od navrhovateľov neobdržal žiadnu písomnú reklamáciu. Keďže medzi
nimi nevznikol žiadny zmluvný vzťah, nemožno vyvodiť z toho  zodpovednosť za vady a návrh  žiadal
zamietnuť.



Po vykonanom dokazovaní okresný súd  dospel k záveru, že vec treba posúdiť ako nárok z titulu
zodpovednosti za jeho vady a nie ako nárok z titulu náhrady škody. Preto na zistený skutkový stav
aplikoval ustanovenia § 631, 633, 645 ods.l, 646 ods.1, 3, § 647, 648 ods.1, 2, 649 Obč. zákonníka.

Uviedol, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi  konania bola uzavretá ústna zmluva o
dielo, predmetom ktorej bolo vybudovanie základov a základovej dosky. Za týmto účelom sa stretol
navrhovateľ  1/ s odporcom u neho doma v obývačke, kde prejednali predmet diela a odmenu.  Bolo
dohodnuté, že túto prácu vykoná za 230.000,-- Sk, z čoho 180,-- Sk bolo za materiál a 50.000,-- Sk za
prácu, pričom následne sa táto suma navýšila o 100.000,-- Sk.

Súd konštatoval, že pokiaľ odporca  popieral, že došlo k uzavretiu zmluvy a dojednaniu odmeny,  neuveril
mu a považoval jeho výpoveď za účelovú, pretože nie je možné, aby robil základy s platňou bez
projektovej dokumentácie a bez toho, aby vedel, čo je predmetom diela, ako aj s poukazom na výpoveď
odporcu, keď uviedol, že  mu sľúbili odmenu 30.000,-- Sk.

Pokiaľ popieral, že mu nebola predložená projektová dokumentácia, z výpovede svedkov Y. Y. a U.
C. vyplynulo, že  odporca vždy nosil so sebou projektovú dokumentáciu, ktorú mu dal pán Q.. Pokiaľ
odporca tvrdil, že dostal len raz  peniaze vo výške 120.000,-- Sk na materiál, súd jeho obranu považoval
za vyvrátenú výpoveďou svedkov R. Y., Y. Y. ako aj U. C., ktorí boli prítomní pri odovzdávaní peňazí,
pričom svedok U. C. uviedol, že bol prítomný pri odovzdaní peňazí dvakrát, pričom navrhovateľ vyplatil
odporcovi dvakrát po 100.000,-- Sk.

Súd za podstatný dôkaz považoval výpisy z účtu v L. L., kde navrhovatelia urobili výbery v hotovosti
dvakrát po 100.000,-- Sk, raz 50.000,-- Sk a raz 40.000,-- Sk v období od 19.10.2007 do 04.11.2007.

Nemal za sporné, že na stavbe pracoval odporca  so svedkom U., ktorý je jeho priateľom, a ktorý mu na
stavbe pomáhal, ako aj so svojím synom. Taktiež na stavbe pomáhali rodinní príslušníci navrhovateľov,
v pozícii pomocnej sily a postupovali podľa pokynov odporcu. Navrhovatelia si objednali vybudovanie
základnej  dosky u odporcu, nie u firmy Safeko.  Vadnosť diela bola zrejmá, pretože namiesto hrúbky
základovej dosky  20 cm, mala táto len 5 až 7 cm.

Keďže odporca neodstránil vady ani v primeranej lehote a navrhovatelia boli v časovej tiesni viazaní
tým, že museli postaviť základovú dosku, dali si vady odstrániť tretej osobe, za čo zaplatili 150.000,--
Sk, čo preukázali listinnými dôkazmi.

Súd návrhu vyhovel do výšky 4.980,33 eur, čo zodpovedá výške úhrady, ktorú navrhovatelia zaplatili
tretej osobe za opravu základovej dosky, pričom vo svojej podstate ide o primeranú zľavu z diela, keďže
celú cenu diela zaplatili navrhovatelia odporcovi vopred. Vo zvyšku návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí a
podáva proti tomuto rozsudku odvolanie proti všetkým jeho výrokom.

Žiadal  návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, prípadne rozsudok zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Poukázali na to, že navrhovatelia v návrhu  na začatie konania uvádzajú, že sa snažili svoju povinnosť
uvedenú v zmluve o dielo uzatvorenej s firmou Safeko, t.j. vybudovať  základovú  dosku, riešiť odborne
prostredníctvom firmy, ktorá ručí za výkon prác a zhotovené dielo a nakoľko sa nedohodli s oslovenou
firmou RM-Stav, oslovili s požiadavkou na vybudovanie základovej dosky odporcu, pretože počuli o tom,
že vykonáva tieto práce a mal im prisľúbiť, že  dielo zhotoví za 230.000,-- Sk. V návrhu uviedli aj to, že
nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi nimi a odporcom.

Namietali, že súd  dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov výsluchom
svedkov, pretože tak odporca vo svojej výpovedi ako aj svedkyňa Q. F.  zhodne uviedli, že predmetom
rozhovoru navrhovateľa 1/ s odporcom, nebolo žiadne dojednanie o podstatných náležitostiach vzniku
zmluvy o dielo, a to že by došlo k dojednaniu  o predmete diela a cene diela.  Až keď sa súd začal na
pojednávaní zaoberať problematikou, či vznikla alebo nevznikla zmluva o dielo,   svoje tvrdenie zmenili
tak, že zmluva o dielo vznikla, pričom dovtedy nebola  z ich strany  o tom, že by mali mať uzatvorenú



s odporcom zmluvu o dielo, ani zmienka.  Až potom, keď zistili, že  im ich právny zástupca tvrdený
nárok  zažaloval titulom náhrady škody, ktoré atribúty náhrady škody by nepreukázali, tak si vymysleli,
že vznikla  zmluva o dielo, čo vyplýva aj z textu návrhu na začatie konania.

Aj zo samotného textu návrhu vyplýva, že medzi navrhovateľmi a odporcom došlo  k uzavretiu dohody
o poskytnutí služieb pre ich osobnú potrebu, kde predmetom ich dohody nebol výsledok  práce, ale len
výkon prác, rovnako ako pri ostatných pracovníkoch kooperujúcich na stavbe. Odporcovi a ostatným
pracovníkom bol navrhovateľmi poskytovaný  materiál a len v jednom prípade ho pomohol na žiadosť
navrhovateľa 1/ zabezpečiť odporca.  Navrhovateľ 1/ dával pracovníkom pokyny, ako majú práce
vykonávať.  Skutočnosť je taká, že navrhovatelia  neodborne svojpomocne len s využitím  pracovnej
sily odporcu a ďalších šichníkov  vybudovali neupotrebiteľnú základovú dosku, za ktorú skutočnosť sú
zodpovední len oni sami.  V konaní nebolo preukázané,  že by mal byť odporca zodpovedný za vady
diela a už vôbec nie je daná zodpovednosť titulom náhrady škody.

Poukázal aj na to, že navrhovatelia ako stavebníci požiadali Obec M. Q. o stavebné povolenie, ktoré
im bolo vydané dňa 18.01.2008, z ktorého vyplýva, že stavba bude uskutočňovaná dodávateľsky,
ktorej zhotoviteľom bude firma  Safeko, s.r.o., a v celom stavebnom povolení  sú uvádzané mnohé
povinnosti, ktoré si má realizátor stavby alebo stavebník plniť.  V stavebnom povolení nie je zmienka
o tom,  kto by mal byť stavebný dozor. Do dnešného dňa nie je  zodpovedaná otázka, ako je
možné, že si navrhovatelia realizovali základovú dosku svojpomocne, keď je v stavebnom povolení
za realizátora stavby  označená jedine spoločnosť  Safeko, s.r.o., ktorá musí pre realizovanú stavbu
stanoviť  stavbyvedúceho zodpovedného za výsledok stavby. Ak navrhovatelia svojvoľne  v rozpore so
stavebným povolením realizovali stavbu základovej dosky svojpomocne spolu s najatými pracovníkmi,
kde ani v jednom povolení ani v inom dokumente  nefiguruje meno odporcu ako realizátora základovej
dosky, je nepochybné, že si za nevydarený výsledok stavby  môžu sami v dôsledku porušenia právnych
predpisov a realizovaného postupu v rozpore s vydaným stavebným povolením.

Navrhovatelia si objednali na realizáciu základovej dosky šichníkov, okrem iného aj prácu odporcu,
všetkých bez príslušného vzdelania v odbore stavebníctvo, kedy v rozpore so stavebným zákonom
realizovali stavbu základovej dosky bez stavebného dozoru, ktorý je zodpovedný za vedenie prác na
stavbe, keď si túto realizuje stavebník svojpomocne, ako tomu bolo v danom prípade.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa považuje za preukázané, že zmluva o dielo nevznikla, čo potvrdzujú
aj ústne  výpovede navrhovateľov na pojednávaniach, kedy na jednej strane tvrdia už v návrhu, že
bola cena ako jedna z dvoch podstatných náležitostí zmluvy dojednaná v sume 230.000,-- Sk, pričom
obaja  navrhovatelia na pojednávaniach rôzne nerozhodne vyratúvajú rôzne sumy peňazí, ktoré mali
postupne dávať odporcovi  na rôzne účely pri realizácii stavby, ktorá skutočnosť tiež popiera, že by
práce vykonávané odporcom boli robené na základe zmluvy o dielo. Keby tomu tak bolo, nemali by
navrhovatelia dôvod  zaujímať sa o to, čo sa kde sa kedy platí, nemali by sami platiť žiadne faktúry za
materiál, nemali čo zabezpečovať na stavbu pre účely vykonania prác svojich rodinných príbuzných a
podobne, pretože toto by v prípade zmluvy o dielo  bolo všetko v réžii odporcu.

Súdu vyčítali, že hrubo pochybil, keď považoval za preukázané z tvrdení  nedôveryhodných svedkov,
že odporca prevzal peniaze, a v akej  výške  od navrhovateľa 1/, a to zo svedeckých výpovedí R. Y.
a Y. Y., príbuzných navrhovateľov a U. C., ktorý bol ako svedok navrhnutý až potom, keď prvý dvaja
svedkovia neuviedli, že by videli  sumu peňazí, ktorú mal navrhovateľ 1/ odporcovi vyplatiť. Pritom
odporca nepoprel, že prevzal od navrhovateľa  nejaké peniaze, avšak presne konkretizoval,   že to bolo
na nákup betónu, a to z dôvodu, že ho to na mieste stavby navrhovateľ 1/ požiadal.  Pokiaľ súd uviedol,
že mal vyvrátené, že  odporca obdržal len 120.000,-- Sk, mal  podľa neho uviesť, na odôvodnenie
svojho rozhodnutia aj dôkazy o tom, že by prevzal odporca sumu vyššiu ako sumu 120.000,-- Sk, čo
súd neurobil,  lebo žiadny hodnoverný dôkaz o tom neexistuje a aj preto je rozhodnutie  nesprávne.

Pokiaľ súd poukazoval na to, že navrhovatelia preukázali svoje tvrdenia  výpismi z účtu zdôraznil, že  ani
jediným dôkazom nie je preukázané, že by tak urobili za účelom zaplatenia ceny za dielo.  Keďže dielo
navrhovateľmi zhotovené bolo, tieto peňažné prostriedky boli vyberané, avšak na nákup materiálu  nimi
ako stavebníkmi a nie na zaplatenie ceny diela, navyše boli vybraté v sume 190.000,-- Sk, navrhovatelia
hovoria každý o odovzdaní inej sumy.



Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď sa súd navrhovateľov nepýtal na to, na základe
čoho si dovolili realizovať  základovú dosku svojpomocne, keď dostali stavebné povolenie na realizáciu
stavby  jedine práve za účasti spoločnosti Safeko.

Z dokazovania  ohľadom chýb základovej dosky bolo preukázané, že podľa projektovej dokumentácie
mala mať základová doska hrúbku 20 cm, v skutočnosti mala len 6 cm.  Z dokazovania vyplýva, že
základová doska bola tenšia práve  v dôsledku toho, že si navrhovateľ  1/ svojvoľne oproti projektovej
dokumentácii zmenil tvar základov a rozhodol sa, že základy budú mať väčšiu rozlohu a budú realizované
nie  v tvare L, ale v tvare štvorca, kedy to isté plánované množstvo betónu  nemôže postačovať.
Navrhovateľ 1/ dal pokyn na zrealizovanie rozlohou  väčších  základov, nezakúpil potrebné množstvo
betónu, preto je sám za toto zodpovedný.

Z týchto dôvodov zodpovednosť, či už z titulu uplatnených vád diela, ale titulu náhrady škody je vylúčená
z dôvodu, že nie je preukázaný vznik zmluvy o dielo,  resp. dojednanie podstatných náležitostí, a
to predmetu diela a ceny,  základy  vady ani nemali, pretože  tým, že sa zväčšila rozloha základov,
nebolo dostatočné množstvo betónu na to, aby bola  dosiahnutá ich potrebná hrúbka a podstatná časť
nedostatkov spočívala  v chybe projektovej dokumentácie, čo v konaní nebolo sporné a táto skutočnosť
navýšila  základy na ich dobudovanie.

Súd tiež pochybil, keď zaviazal  odporcu zaplatiť  navrhovateľom sumu práve 4.980,33 eur, pretože v tejto
výške si navrhovatelia nároky  z vád diela nikdy neuplatnili.  Je pochybením súdu, keď túto výšku ustálili
tak, že táto zodpovedá výške  úhrady,  ktorú navrhovatelia zaplatili tretej osobe za opravu základovej
dosky,  pričom nie je zrejmé, z čoho súd vyvodzuje svoj   záver, že táto suma zodpovedá   primeranej
zľave z ceny tvrdeného diela.  Toto považuje za akúsi nevydarenú   kombináciu priznania nároku z
vád diela  priznania nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho je rozhodnutím nesprávne, zmätočné
a nepreskúmateľné.

K odvolaniu sa  písomne vyjadrili navrhovatelia.  Podľa ich názoru prvostupňový súd rozhodol správne,
keď úplne zistil skutkový stav.  Preto žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Skutočnosti uvádzané v odvolaní  považovali za vytrhnuté z kontextu. Pokiaľ  odporca žiada  rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie,  potvrdzuje to to, že zmluva o dielo vznikla. Pokiaľ
by nevznikla,  nebolo by čo dokazovať a nebolo by prečo zrušovať rozsudok súdu prvého stupňa a
vracať ho na ďalšie konanie. Považujú za správny záver súdu, že  k uzavretiu zmluvy o dielo  v ústnej
forme medzi  nimi a odporcom došlo.  Uviedli, že je nelogické a odporuje zdravému rozumu, aby niekto k
niekomu prišiel len tak, pre nič za nič, bez predchádzajúcej dohody vyhotoviť  základovú dosku, popritom
by zabezpečoval všetky potrebné úkony k tomu,  od nákupu materiálu,  jeho dovoz, ako i zabudovanie a
išlo by len o občiansku  výpomoc.   Odporca nie je ich príbuzný, nepoznali ho predtým, vedeli  len to, že
vykonáva tieto práce, lebo vybudovával určité  nehnuteľnosti v mieste bydliska, kde bývajú a bol  známy
v celom okolí, že tento druh práce vykonáva.   Preto sa na neho s dôverou obrátili.

Existencia zmluvného vzťahu ako aj postavenie odporcu  pri vyhotovení diela bola preukázaná,  čo sám
potvrdzoval výpoveďou ako aj svojím konaním, a to prijatím finančných prostriedkov na  nadobudnutie
materiálu.

Pokiaľ ide o odovzdanie diela,    uviedli, že  dielo môže byť odovzdané vtedy, keď je ukončené a
objednávateľ si toto dielo   preverí.  Odporca odišiel zo stavby tak, že nikomu nič nepovedal. Dielo malo
byť odovzdané firme  Safeko za   účelom pokračovania vo výstave rodinného domu.   Keď odporca
odmietol  odstrániť vadu diela,  firma Safeko  im ponúkla firmu, ktorá pre nich robievala túto základovú
dosku.

Pokiaľ podávali žiadosť o stavebné povolenie, jednoznačne predložili doklad, a to zmluvu s firmou
Safeko. Z tejto zmluvy vyplýva, že firma Safeko sa nezaväzuje vykonať zhotovenie diela, ktoré je
predmetom sporu, a to základovej dosky.  Nikdy neexistoval záväzok, že firma Safeko základovú dosku
vybuduje.  Pokiaľ by tak tomu bolo, nemali by problém požadovať podľa zmluvy o dielo jej zhotovenie
od tejto firmy. Či k uvedeniu tejto skutočnosti  do stavebného povolenia, pri označení zhotoviteľa diela
bola uvedená firma Safeko, je im ťažko sa vyjadriť, lebo stavebné povolenie nevydávali oni a aká chyba
sa stala, k tomu sa vyjadriť nevedia. Boli si vedomý toho, že firma Safeko montáž domu prevádza na



už vyhotovenej základovej doske, ktorú  sme považovali z potrebné zhotoviť,  pokiaľ chceli, aby bola
dodržaná zmluva o dielo uzavretá medzi  nimi.

Pokiaľ je námietka, že dielo bolo zhotovené na základe  ich požiadavky  ináč a v širšom rozsahu,
ako to vyplývalo z projektovej dokumentácie, uviedli, že  toto nemalo vplyv  na základovú dosku a
jej zhotovenie, pretože montáž prevádzaná firmou Safeko sa prevádzala na pôvodnej z projektovej
dokumentácie vyplývajúcej  ploche a časť, ktorá dotvárala vybetónovanú plochu, ktorá mala slúžiť, ako
terasa, nemala s tým nič spoločné. Išlo len o zväčšenie plochy o 15 m2.

Krajský súd, ako súd odvolací,  vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.1, 2 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p.  rozsudok okresného súdu zrušil v napadnutej
časti podľa § 221 ods.l písm.h/  O.s.p.. V časti odvolanie odporcu odmietol podľa § 218 ods.l písm.b/
O.s.p. z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú tie
skutočnosti, ako ich  vyhodnotil súd prvého stupňa. Z vykonaných dôkazov doteraz nevyplýva, že by
vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o dielo tak, ako vyhodnotil súd prvého stupňa. Námietky odporcu odvolací
súd považuje za  argumentačne dostatočné na to, aby spochybnili závery prvostupňového súdu, ale aj
tvrdenie navrhovateľov.

Predovšetkým je pravdou, že  navrhovatelia sa pôvodne domáhali náhrady škody, v tomto smere
produkovali aj svoje tvrdenia a dôkazy a na základe tohto žiadali priznať žalovanú sumu.

Z hľadiska priznania nároku treba poukázať  na to, že nie je povinnosťou navrhovateľa vec právne v
návrhu na začatie konania posúdiť,  avšak  je povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a za týmto účelom
produkovať dôkazy. Súd rozhodujúci vo veci nie je právnou kvalifikáciou v návrhu viazaný, avšak pri
rozhodovaní vychádza z tvrdení účastníkov a týchto dôkazov.

Preto možno uzavrieť, že počas konania aj navrhovatelia zmenili svoj právny pohľad na vec a produkujú
tvrdenia smerujúce k preukázaniu zodpovednosti odporcu za vady diela.

Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že  mal za preukázané, že bola uzavretá ústna zmluva o dielo,
pričom k tomuto záveru dospel po tom, keď konštatoval, že neuveril   výpovedi odporcu  s tým, že
nie je možné, aby  robil základy s platňou bez projektovej dokumentácie a bez toho, aby vedel, čo je
predmetom diela.

Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,  kom bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná  na svoje nebezpečenstvo.

Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorou sa zhotoviteľ diela zaväzuje
vykonať na svoje nebezpečenstvo  pre objednávateľa určité  dielo za odplatu.  Zmluva o dielo vzniká
len čo sa účastníci dohodnú na podstatných náležitostiach, a to o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny
za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou  zmluvy.  Popri týchto náležitostiach môže zmluva
obsahovať dohodu o kvalite diela, čase zhotovenia,  o súčinnosti zo strany  objednávateľa.

V rozhodovanom prípade je povinnosťou  súdu skúmať, či došlo k uzavretiu  zmluvy vo vzťahu k
prejavenej vôli účastníkov v zmysle ustanovenia § 34 Obč. zákonníka ako aj § 35 Obč. zákonníka. Keďže
ide o dvojstranný právny úkon,  súd musí skúmať všetky náležitosti  právneho úkonu, vrátane tých, ktoré
sú upravené v  § 37.

Podľa § 43 Obč. zákonníka účastníci  sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Dielo ako predmet zmluvy  je určitým pracovným výsledkom, ktorý má najčastejšie hmotnú povahu. V
danom prípade by predmetom diela bola vyhotovená platňa pod rodinný dom.  Keďže zmluva o dielo
je odplatný typ zmluvy,  cena za vykonanie diela nesmie v nej chýbať. Výška ceny môže byť určená
dohodou zmluvných strán alebo osobitnými cenovými predpismi.



Pojmovým znakom zmluvy o dielo  je však vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo  zhotoviteľa.
Vzhľadom na to, že zhotoviteľ sa zaväzuje plniť výsledok práce, znáša riziko spôsobu, ako dielo vykoná.
Ide o riziko, že nastane taká skutočnosť, ktorá znemožní zhotoviteľovi riadne splnenie zmluvy o dielo.
Nebezpečenstvo zmarenia diela môže spočívať v tom, že dielo nebude možné vôbec vykonať, napr.
pre nedostatok materiálu alebo z prevádzkových dôvodov, alebo už hotové, ešte neodovzdané dielo sa
náhodne zničí, stratí.  Po všetkých týchto prípadoch znáša  riziko zhotoviteľ.

Toto je podstatná skutočnosť pre rozlíšenie zmluvy o dielo  od iných zmluvných typov, predovšetkým v
oblasti zodpovednostných vzťahov.

Aj keď zmluva o dielo sa môže uzatvoriť ústne, teda nie písomnou formou,  účastníci takéhoto zmluvného
vzťahu sa vystavujú do budúcnosti riziku, že jednoznačne nebude preukázaný obsah zmluvy, resp. jej
vznik. Vznik zmluvy ústnou formou je skôr typická  pre dielo zhotovené na počkanie napr. holičské alebo
kadernícke  práce, oprava obuvi.

Preto povinnosťou súdu je náležite zistiť obsah ústnej dohody a posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla
povinnosť. Na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet diela bolo alebo nebolo vydané
stavebné povolenie (R 11/2002).

Z hľadiska vydávania stavebného povolenia preto námietky  odporcu  nie sú podstatné pre rozhodnutie
vo veci.

Z doteraz vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané to, že odporca a navrhovateľ 1/
sa stretli, pričom  sa predtým nepoznali a predmetom ich stretnutia bola  stavba základovej dosky.
Navrhovateľom bolo známe,  že  odporca  by mal takéto práce vykonávať. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, zvlášť z výsluchu odporcu, jednoznačná odpoveď na to, či takéto práce  bežne vykonáva, v
akom rozsahu a či tieto vykonáva v rámci svojej  podnikateľskej činnosti  alebo iným  spôsobom. Odvolací
súd  z obsahu  spisu zistil, že  navrhovateľ nemá odborné vzdelanie na tento typ prác, resp. z ničoho
nevyplýva, že by  v rámci predmetu podnikania  mohol takéto práce so všetkou odbornosťou vykonávať.

Na druhej strane neznamená to, že by nemohol na základe dohody túto prácu vykonať.

V konaní je doteraz preukázané aj to, že  na stavbe sa zúčastňovali jednak rodinní príslušníci
navrhovateľov, ale pracoval tam aj samotný navrhovateľ a jeho  známi.

Z dokazovania doteraz nebolo jednoznačne preukázané, či bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že túto
stavbu postaví odporca na vlastné nebezpečenstvo a v podstate  vo vlastnej réžii, na čo v odvolaní
poukazuje odporca, keď nemal žiadnych zamestnancov, že by toto dielo vykonával sám tak, ako je to
bežné pri uzatvorených daných typov zmlúv. Nebýva neobvyklé, že pri podobných prácach sa zúčastňujú
aj rodinní príslušníci,  avšak v prípade uzavretia zmluvy o dielo za toto zodpovedá zhotoviteľ diela.
Základný štandardný postup  je správny vtedy, ak si účastníci jednoznačne  dohodnú predmet diela
ako aj cenu, aspoň odhadom, ako aj to, že zhotoviteľ bude za  toto dielo  zodpovedať, resp.  že ho
vyhotoví na vlastné nebezpečie. Otázka zodpovednosti v tomto prípade zohráva kľúčovú  úlohu. V takom
prípade  zhotoviteľ vyhotovuje dielo sám a častým odkladom tohto vzťahu je aspoň jednoduchá základná
písomná zmluva.

V danom prípade navrhovatelia tvrdia vznik danej  zmluvy,  avšak  podľa názoru odvolacieho súdu  nebol
preukázaný obsah tejto zmluvy, keďže odporca ho popiera a nie iný jednoznačný dôkaz na to, že by sa
odporca zaviazal  vyhotoviť dielo na vlastné nebezpečie.

Skutočnosť, že svedok poukázal na to, že  odporca chodil po stavbe s projektovou dokumentáciou,
neznamená ešte to, že sú splnené  všetky atribúty pre vznik zmluvy, pretože  pokiaľ pomáhal pri
vyhotovení tohto diela, mohol tak konať, avšak na základe iného titulu, ako je uzatvorenie zmluvy o dielo
vo vzťahu k zodpovednosti z toho vyplývajúcej. Nič nebránilo odporcovi v tom, aby navrhovateľom hradil
pri vyhotovení tohto diela. Je nepochybné, že na zhotovení diela sa zúčastňovali viaceré subjekty a toto
bolo skôr vykonávané svojpomocne, keďže na diele pracovali aj rodinní príslušníci navrhovateľov.



Taktiež doteraz nebolo jednoznačne preukázané, že by bola dohodnutá cena diela, to znamená
skutočnosť, že navrhovatelia sa zaviazali za vyhotovenie diela  navrhovateľovi zaplatiť celú dohodnutú
sumu.

Skutočnosť,  pokiaľ  odporca sa stavbe pracoval a prípadne prevzal finančné sumy,  už z dokazovania
vyplýva, že to bolo za materiál, ktorý následne  vyplatil dodávateľom tovaru.

Pri zmluve o dielo je totiž bežný iný postup, a to, že  dielo je zhotovené vo vlastnej réžii zhotoviteľa a
následne tento dodávku vyfakturuje a objednávateľ  zaplatí  dodané dielo po tom, čo ho riadne prevzal.
Je možný aj ten postup, že zhotoviteľ diela inkasuje riadne zálohy, predovšetkým na materiál a tieto
riadne zúčtuje po zhotovení diela.

Z doteraz vykonaného dokazovania odvolací súd nezisťuje, že by  daný vzťah nasvedčoval uzavretiu
zmluvy o dielo, resp. navrhovatelia zrejme pristupovali k tomuto vzťahu bez bližšej znalosti právnej
úpravy, čo sa ani od nich nevyžaduje,  na druhej to však nesie  riziko vzniku rozporov a ich riešeniu.

Treba zdôrazniť, že na stavbe sa spolupodieľali aj navrhovatelia a ich rodinní príslušníci, preto ani
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako je možné, keď z projektovej dokumentácie vyplývalo, že podkladová
platňa má mať 20 cm, prečo túto vybudovali tenšiu, pričom nejde o žiadny zložitý technický úkon a sami
navrhovatelia si hrúbku platne mohli  kontrolovať počas jej vyhotovenia.

Prvostupňový súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpory, ktoré vedú k nepreskúmateľnosti, resp.
nepresvedčivosti tohto rozhodnutia.  Z výpovede svedkov R. Y.  a Y. Y., naviac príbuzných navrhovateľa,
vyplynulo, že  boli pritom, keď navrhovateľ odporcovi dával peniaze, pričom išlo o väčšiu čiastku, ktorá
bola v obálke, avšak nevedeli povedať, o akú sumu išlo a nevedeli uviesť ani to, či navrhovatelia dávali
za materiál alebo za prácu.

Z danej výpovede súd mohol vyvodiť len tú skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňazí odporcovi, avšak
nebolo preukázané, v akej výške a za akým účelom. Z výpovede svedka   U. C. vyplynulo, že mal
byť osobne prítomný pri tom, keď navrhovateľ odovzdal odporcovi po 100.000,-- Sk, pričom tieto si
odporca mal prepočítať. Tento svedok tiež poukázal na to, že pri odovzdávaní peňazí boli vyššie uvedení
svedkovia R. Y. a Y. Y..

Výpoveď týchto svedkov je však úplne iná, ako to potvrdzuje  tento svedok, keď nepotvrdili skutočnosť,
že by vedeli o akú sumu ide, alebo že by si tieto peniaze odporca prepočítal.

Pokiaľ okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom,  že výpismi z účtu bolo preukázané, že
navrhovatelia urobili výbery, táto skutočnosť nie je takým dôkazom, ktorá preukazuje obsah uzavretej
zmluvy a nie je tu žiadna súvislosť  vo vzťahu k predmetu zmluvy.  Správne v odvolaní odporca
konštatuje, že je nesporné, že navrhovatelia túto stavbu vyhotovovali  a za týmto účelom aj jemu poskytli
120.000,-- Sk na zaplatenie materiálu - dovoz betónu.  Výpis z účtu nie je jednoznačný dôkaz o tom, že
došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, je len dôkazom o tom, že tieto peniaze boli vybraté a boli spotrebúvané
aj pre  účely danej výstavby.

Keďže z vykonaného dokazovania  okresný súd doteraz nemá preukázané, že by došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo, jeho závery ohľadom zodpovednosti za vady diela sú predčasné, najviac nedostatočne
odôvodnené, aj pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, ktorý je  nepreskúmateľný. Odvolací súd podotýka,
že v danom prípade  pôvodná základová doska bola vybudovaná, nebola neupotrebiteľná. Pokiaľ
došlo k dobudovaniu tejto základnej dosky, udialo sa to len navŕšením betónu do požadovanej výšky a
vyhotovením izolácie. To znamená, pokiaľ súd uvažuje o prípadnej škode,  navrhovatelia vyhotovením
tejto platne neutrpeli žiadnu škodu,  rozhodujúcou skutočnosťou bolo len to, že túto platbu bolo treba
navýšiť o ďalší materiál.  Z tohto dôvodu aj závery znalca ohľadom výpočtu nie sú správne.

Pokiaľ vo vyjadrení k odvolaniu  navrhovatelia uvádzajú, že nie je logické, aby niekto k niekomu prišiel
len tak pre nič za nič a bez dohody vyhotovil základovú dosku, pritom zabezpečoval všetky potrebné
úkony od nákupu materiálu, cez jeho dovoz ako aj zabudovanie, treba uviesť, že odporca nevykonával
tieto práce len tak pre nič za nič, keď z dokazovania vyplýva, že bol o to požiadaný navrhovateľmi, teda
sa dohodli na tom, že vykoná určité práce alebo pomoc pri vyhotovení základovej dosky. Z vykonaného



dokazovania však nie je preukázané, v čom táto  pomoc mala spočívať,  či v manuálnej práci, odbornom
poradenstve a pod.. Odvolací súd preto v napadnutej časti zrušil rozsudok okresného súdu, keď súd
nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia právnych noriem a vec
aj z tohto dôvodu aj nesprávne právne posúdil. Súd z vykonaných dôkazov vyvodil niečo, čo z nich v
skutočnosti nevyplývalo, pričom tento zjavný rozpor sa nachádza aj v odôvodnení rozhodnutia.

Preto v ďalšom konaní prvostupňový súd  sa bude bližšie zaoberať podstatnými náležitosťami  pre vznik
zmluvy o dielo a bude vychádzať zo skutočne zistených faktov, ktoré sú nespochybniteľne preukázané
a vyplývajú z dôkazov. Pokiaľ nebude mať za jednoznačne  preukázaný obsah dohody ako aj záväzok
odporcu vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo,  s čím sa doteraz ani prvostupňový súd nezaoberal,
nemôže  z toho vyvodiť, že by došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. V konaní  nebolo preukázané,  že by sa
účastníci dohodli na cene diela. Nebol preukázaný ani záväzok navrhovateľa plniť z takejto zmluvy.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu aj proti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, odvolací súd
ho musel odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods.l písm.b/ O.s.p., keďže toto bolo  podanie niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený. V tomto prípade totiž odporca  bol úspešný, návrh bol voči nemu sčasti
zamietnutý, preto na podanie odvolania nie je oprávnený.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/2051/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}