{"guid": "56a18b19-8e78-4a00-a0aa-575a4dafac92:25239216-5265-465c-83c8-677d4f0c83ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1", "spisova_znacka": "15Co/326/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/326/2011 z 9. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. októbra 2012, sp. zn. 15Co/326/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1", "identifikacne_cislo": "6410205797", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2012-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25239216-5265-465c-83c8-677d4f0c83ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/326/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205797
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N.
č. XXX, XXX XX O. V., právne zast. Mgr. Martinou Pastierovou, advokátkou, AK so sídlom Cintorínska
č. 36, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 861 886, proti odporcovi Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. č. XXX,
XXX XX O. V., právne zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, AK so sídlom Sládkovičova č. 16/61,
965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu na zrušenie súdneho zmieru, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 13C/160/2010-140, zo dňa 25.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k.
5C/281/2009, zo dňa 10.02.2010 o schválení súdneho zmieru. Odporca bol zaviazaný nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 694,13 eur do troch dní po  právoplatnosti rozhodnutia k rukám
advokátky navrhovateľa. Po právnom posúdení veci podľa § 99 ods. 3 O.s.p. s použitím § 159 ods.3
O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľa treba považovať za dôvodný, pretože z vykonaného
dokazovania je preukázané, že sporných 83 m2 tak, ako boli vymedzené znaleckým nákresom k
znaleckému posudku  k č. k. 5C/103/89 vyhoveného C.. L. F. dňa 31.05.1989, nie je podľa súčasného
stavu  katastra nehnuteľností v celosti súčasťou EKN parcely č. XXXX/X, ktorá patrí odporcovi. Už
v popise k znaleckému nákresu bolo poukázané na to, že pôvodne  uvedená parcela, ktorú v tom
čase vlastnili navrhovatelia, patrila Československému štátu, ktorý ju odpredal právnym predchodcom
navrhovateľov. Časť parcely č. XXXX/X pôvodne tvorila prístupovú cestu  k parcele č. XXXX/X, XXXX/X,
2, 3,4 a nadväzovala na miestnu cestu číslo parcely XXXX/X.  Sporná bola teda časť nákresu označená
bodmi A, B, C, M, K, A, keď išlo výmeru tejto plochy približne 550 m2, ktorú znalec navrhol vykúpiť, a
to v prípade pokiaľ vôbec bola táto časť predmetom kúpy v zmluve č. 1251/34. Aj na základe týchto
skutočností už  bol v čase konania o schválenie súdneho zmieru návrh vychádzajúci z predmetného
znaleckého nákresu nedostatočne presný a určitý. Schválený súdny zmier je preto nedostatočne presný
a určitý, keď odkazuje na už neaktuálny stav katastra nehnuteľností v čase schválenia zmieru účastníkmi
konania. V roku 2003 bol pre kat. úz. O. V. ukončený projekt ROEP, existuje už nový právny titul zápisu
práv k nehnuteľnostiam do KN pre toto katastrálne územie. Podľa zákona č. 180/1995 Zb. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom „schválený register“ totiž predstavuje verejnú
listinu, ktorá stanovuje okrem iného aj právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Na jej  základe došlo k zápisu
vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným 62 m2 do KN ako súčasť parcely registra „C“, parcely
č. XXXX/X na LV XXXX.  Teda uznesenie okresného súdu, ktoré obsahuje schválený súdny zmier v
konaní č.k. 5C/281/2009 tak, ako verejná listina nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností,
ktorú skutočnosť potvrdzuje i vyjadrenie Správy katastra v K. zo dňa 28.03.2011, podľa ktorého priložený
schválený súdny zmier podľa dohody účastníkov nie je možné do evidencie  katastra zapísať, keď



geometrický plán zo dňa 29.06.2010 nezosúladil nehnuteľnosti  uvedené vo výrokovej časti uznesenia
s platnými údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností.   Relevantným identifikačným prostriedkom
slúžiacim na vyhotovenie  relevantnej listiny na zápis  práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností
nemôže byť znalecký nákres vyhotovený  pred 20 rokmi a pred ZMVM v danom katastrálnom území.
Súdny zmier je preto tak, ako bol schválený hmotno-právne v rozpore s právnou zásadou, že od vlastníka
nie je možné žiadať, aby v prospech niekoho iného niečo  aktívne konal, ale len aby sa niečoho zdržal .
Odporca, pokiaľ bol presvedčený, že je vlastníkom, mal si svoje nároky uplatňovať určovacou žalobou.
K určeniu vlastníckeho práva však nemôže dôjsť len uznávacím prejavom vôle od niekoho, kto podľa
odôvodnenia súdom schváleného zmieru bol považovaný za „nevlastníka“ dotknutej veci.  Vzhľadom na
uvedené je preto schválený súdny zmier podľa hmotného práva neplatný, a preto ho súd zrušil s tým,
že bude pokračovať v konaní.   O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca (navrhovateľ v konaní, v ktorom došlo k schváleniu
súdneho zmieru) a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
terajší navrhovateľ sa proti  uzneseniu o schválení súdneho zmieru neodvolal. Napriek tomu rozhodnutie
nerešpektoval a došlo preto k jeho výkonu cestou súdneho exekútora. Na základe exekúcie potom podal
návrh, ktorým sa domáha zrušenia právoplatného súdneho zmieru. Okresný súd po prvom pojednávaní
odročil konanie na neurčito s tým, že vyčká na zápis právoplatného súdneho zmieru do evidencie Správy
katastra v Žarnovici. Následne bez vytýčenia súdneho pojednávania bez označenia v rozsudku, že
rozhoduje v neprítomnosti sporných strán, vydal rozsudok, proti ktorému podáva odvolanie. Už týmto
spôsobom porušil zákon O.s.p., keď rozsudok nevyhlásil a keď rozhodol bez účasti sporných strán,
čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivé súdne konanie, keď v ďalšom konaní mu nebola
umožnená účasť a ani jeho právnemu zástupcovi. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že je
tu prekážka veci už rozhodnutej v spore č.k. 5C/103/1989, pretože  rozsudkom v tomto konaní zo dňa
14.02.1990 súd zamietol s odôvodnením, že predmetná parcela nebola vo vlastníctve navrhovateľov, ale
Československého štátu.  Túto skutočnosť potvrdil aj odporca na druhej strane rozsudku, prvý odsek,
kde uviedol, že časť parcely, na ktorej postavil kameňobetónový múr, nie je v jeho vlastníctve, ale vo
vlastníctve Československého štátu. Teda už tu mal vedomosť, že postavený múr vysunul do parcely
EN č. XXXX/X. Odporca ani jeho právni zástupcovia nepreukázali právny titul  nadobudnutia vlastníctva
z parcely EN č. XXXX/X, na ktorej neoprávnene bol múr postavený. Okresný súd z takto vykonaného
dokazovania a prijatého presvedčenia, že parcela patrila Československému štátu, prijal právny záver,
že navrhovatelia nie sú úspešní, lebo nedochádza k zásahom do ich vlastníckeho práva. Okresný súd
tak rozhodol napriek znaleckému posudku zo dňa 31.05.1989, z ktorého je preukázané, že parcela č.
XXXX/X je vlastníctvom navrhovateľov a nie Československého štátu a že odporca do tejto parcely
vysunul múr a zabral z parcely bez právneho titulu  83 m2.  Navrhovateľ v spore, ktorý bol ukončený
súdnym zmierom dokladoval nesprávnosť uvedeného rozsudku tým, že predložil doklady o tom, že
sporná parcela v čase vydaného rozsudku nepatrila Československému štátu, ale bola vlastníctvom
jeho právnych predchodcov a teraz je jeho vlastníctvom.  Keďže nevedel preukázať právny titul zásahu
do horeuvedenej parcely, uzavrel súdny zmier. Uvedené skutočnosti nesvedčia o tom, že o tej istej
veci bolo už právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľ predložil vo vyjadrení k návrhu o zrušenie súdneho
zmieru listinné dôkazy preukazujúceho jeho vlastníctvo k parcele EKN č. XXXX/X. Súd však na to
neprihliadol, hoci doložil LV č. XXXX ako aj doklad, že od roku 1933 Československý štát predmetnú
parcelu nevlastnil. Po registrovaní kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1932, ktorá bola zaregistrovaná dňa
10.10.1934 bola zohľadnená skutočná držba v teréne ako aj skutočné výmery  užívanej nehnuteľnosti.
Na právnych predchodcov navrhovateľa od roku 1933 bola už písaná novovytvorená  parcela  XXXX/X
o skutočnej výmere užívania 1.729 m2. Pôvodná parcela č. XXXX/X bola evidovaná na Obec O. V., bola
prečíslovaná na parcelu č. XXXX/X a v súčasnosti má evidenčné číslo XXXX. Ak teda ešte za Rakúsko-
Uhorska boli vlastníkmi parcely  XXXX/X o výmere 1.729 m2 právni predchodcovia a Československý
štát pod označením Obec O. V., bol vlastníkom parcely č. XXXX/X, nemohol okresný súd  v spore číslo
5C/103/89 rozhodnúť, že parcela č. XXXX/X patrila do vlastníctva Československého štátu.

Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že súčasne žiada o
priznanie náhrady aj svojich trov konania aj v odvolacom konaní.  Poukázal na to, že odporca sa nestal a
nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti z právneho titulu  tzv. skutočnej  držby jeho právnych
predchodcov, pretože pri zápise do pozemkovej knihy bolo potrebné vyjadriť riadnym a jednoznačným
spôsobom, na základe akého právneho titulu alebo  skutočnosti  dochádza ku konkrétnemu zápisu,
pričom zápis „skutočnej držby“ obdobne ako aj „skutočného rozdelenia“ sa z hľadiska základu zápisu



rozlišoval od tzv. „skladného povolenia“ na základe príslušného originálu úkonu, ktorý je základom
prevodu a príslušným intabulačným povolením. Zápis  v pozemkovej knihe v PKN vložke XXXX svedčí
tomu, že zapísané vlastnícke právo  právnych predchodcov odporcu  k parcele č. XXXX/X bolo
uskutočnené právnym titulom kúpy 14.04.1934, číslo XXXX. „Skutočná držba“ ako dôvod zápisu pri
tejto parcele uvedená nie je. Naproti tomu na základe „skutočnej držby“ došlo v prospech právnych
predchodcov odporcu k zápisu do PKN vložky XXXX napr. v prípade parciel XXXX, XXXX/X a XXXX/
X. Ďalej platilo, že bližšie určenie zapísaného práva, ktoré nie sú zrejmé z pozemkovej knihy samej,
treba posúdiť podľa obsahu  listiny, na základe ktorej bol zápis povolený. Keďže zápis v pozemkovej
knihe svedčí o zápise právnym titulom  kúpy a nie na základe skutočnej držby a pokiaľ teda odporca
tvrdí, že zápis bol uskutočnený na základe skutočnej držby jeho právnych predchodcov, čo  zo zápisu
v pozemkovej knihe nevyplýva, je jeho povinnosťou danú skutočnosť preukázať inými relevantnými
prostriedkami a nie púhym stanoviskom správneho orgánu.  Stanovisko správy katastra je vypracované
len na základe preštudovania kúpnopredajnej zmluvy 1251, situačného plánu zo dňa 20.12.1933 PKN
vložky  XXXX a katastrálnej mapy bývalého katastra 13., bez odkazu na doklady osvedčujúce zahrnutie
aj parcely č. XXXX/X  do procesu vložkárskeho  konania, resp. opravy pozemkovej knihy v katastri obce
O. V., ktoré by osvedčovali zahrnutie aj tejto parcely. Práve uzatvorenie kúpnej zmluvy  nasvedčuje
tomu, že obec O. V. sa k predmetnému pozemku hlásila, právne s ním disponovala, čo spochybňuje
držobný stav zo strany právnych predchodcov odporcu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že  zápis právnych
predchodcov odporcu do pozemkovej knihy sa uskutočnil na základe tzv. skutočnej držby dotknutého
pozemku, nespôsobovalo by to aj ich nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože k tomu by došlo najskôr
v roku 1966 po uplynutí 32 ročnej doby pokojnej a nespochybnenej držby. Táto možnosť však bola
ovplyvnená novou právnou úpravou platnou od 01.01.1951.  K zápisu „skutočnej  držby“ mohlo dôjsť len
v rámci tzv. vložkárskeho konania alebo v rámci opravy pozemkovej knihy. Reambulácia pozemkového
katastra v katastrálnom území O. V., počas ktorej malo dôjsť k zápisu skutočnej držby právnych
predchodcov odporcu  do pozemkovej knihy sa uskutočnila podľa tvrdenia správy katastra  najneskôr
v roku 1933. K procesu uzavretia kúpnej zmluvy však došlo až tesne na konci roku 1933 a zápis bol
uskutočnený až  v roku 1934. Eventuálny zápis  skutočnej držby v prospech právnych predchodcov
odporcu  teda nemohol byť súčasťou všeobecnej reambulácie pozemkového katastra pre Obec O.
V..  Môžu sa  teda domnievať, že reambulácia už bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy ukončená, že
vyhotovený situačný plán už zohľadňoval zosúladený stav  pozemkovej knihy a pozemkového katastra
po reambulácii. Parcela č. 2365/1 bola vytvorená až týmto  situačným plánom, dovtedy sa jednalo
o parcelu č. XXXX. Stanovisko Správy katastra K.  sa teda javí ako značne hypotetické. Schválený
súdny zmier je preto nedostatočne určitý a presný.  Jeho vlastníctvo k spornej parcele bolo potvrdené
rozhodnutím o schválení ROEPu v kat. úz. O. V. v roku 2003, ktorá ako verejná listina predstavuje právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal  v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods.l, 2 O.s.p. ako vecne správny vo výroku potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 99 ods.l veta prvá O.s.p.  umožňuje účastníkom skončiť konanie súdnym zmierom, ak to
povaha veci pripúšťa. Podľa ods. 2 súd rozhodne o tom, či zmier schváli, neschváli ho, ak je v rozpore
s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom
však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh
možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru (okresný súd nesprávne v
rozhodnutí uvádza ods. 3 citovaného ustanovenia, ktorý platil do 31.01.2011).

Okresný súd v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu vykonal rozsiahle dokazovanie a zaujal
správny právny záver, že zmier, ktorý bol schválený Okresným súdom v Žiari nad Hronom uznesením



č.k. 5C/281/09-26, zo dňa 10.02.2010 medzi týmito istými účastníkmi, je neplatný, a preto ho zrušil s tým,
že bude v konaní pokračovať.  Stotožňuje sa s právnym záverom okresného súdu, že schválený súdny
zmier je nedostatočne presný a určitý, keď odkazuje na už neaktuálny stav katastra nehnuteľností,  na
znalecký nákres vyhotovený pred 20 rokmi, a preto ako verejná listina je nespôsobilý zápisu do katastra
nehnuteľností.  Je neplatný podľa hmotného práva a stotožňuje sa s názorom okresného súdu, že  je v
rozpore so zásadou, že od vlastníka nie je možné žiadať, aby v prospech niekoho iného niečo aktívne
konal, ale len aby sa niečoho zdržal a že reivindikačná žaloba  svedčí len vlastníkovi veci. Navrhovateľ
je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník 62 m2 z pôvodných sporných 83 m2, u ktorých 62 m2
tvorí súčasť CKN parcely XXXX/X. Schválený súdny zmier preto nie je  v súlade s hmotným právom.
Z vyjadrenia správy katastra nehnuteľností, ktorý je príslušný podľa katastrálneho  územia účastníkov,
vyplýva, že schválený súdny zmier nie je možné do evidencie katastra nehnuteľností zapísať, pretože
nie je relevantným identifikačným prostriedkom slúžiacim na vyhotovenie relevantnej listiny na zápis
práv k nehnuteľnostiam  do katastra nehnuteľností pre toto katastrálne územie podľa zákona č. 180/95
Zb. o niektorých opatreniach  na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom okresného súdu, že  v danej veci je daná aj prekážka
veci rozsúdenej (res iudicatae). Podľa jeho názoru, aj keď ide o tých istých účastníkov v novom konaní,
nejde o ten istý nárok ani stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, i keď by sa týkalo rovnakého
predmetu konania. Navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáha obsahovo rovnakého výroku, ako  vo veci,
v ktorej už bolo rozhodnuté, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod
sp. zn. 5C/103/89 sa navrhovateľ domáhal  vynesenia rozsudku, na základe ktorého by bola odporcovi
uložená povinnosť na vlastné náklady odstrániť kameňobetónový múrik z nehnuteľnosti navrhovateľov
z parcely č. XXXX/X označený ako výmol o výmere 1729 m2 zapísané v pzkn. zápise č.XXXX pre kat.
úz. O. V., ktorá je identická s parcelou č. XXXX/X EN podľa LV č. XXXX Strediska geodézie v Žiari
nad Hronom. V konaní 5C/281/2009, v ktorom došlo k schváleniu súdneho zmieru, žiadal navrhovateľ,
aby odporca bol zaviazaný zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva na parcele EKN č. XXXX/
X patriacej do jeho výlučného vlastníctva a vydať mu neoprávnene zabratú časť o výmere 83 m2 z
predmetnej parcely a odstrániť kameňobetónový múr z jeho parcely. V predchádzajúcom konaní   došlo
k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, navrhovateľ sa nedomáhal obsahovo rovnakého výroku ako vo veci,
v ktorej už bolo rozhodnuté.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorým
sa okrem stanoviska, že ide o res iudicatae  v plnej miere stotožňuje.

Pokiaľ právny zástupca odporcu v odvolaní poukazuje na to, že okresný súd mal rozhodnúť vo veci
bez účasti sporných strán, čím malo byť porušené jeho ústavné právo na spravodlivé súdne konanie,
krajský súd  uvádza, že táto jeho námietka nie je dôvodná, pretože z obsahu spisu vyplýva, že okresný
súd riadne predvolal účastníkov konania na pojednávanie na deň 25.05.2011 právny zástupca odporcu
prevzal predvolanie na toto pojednávanie dňa 03.05.2011 a pojednávania sa riadne zúčastnil  a pri
výsluchu uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach, ako aj na ústnych vyjadreniach na
pojednávaní pred tamojším súdom a nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Až potom okresný súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok. Teda zo strany okresného súdu
nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Okresný súd tiež správne rozhodol o náhrade trov konania.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/160/2010", "guid": "95705a08-543d-4f6b-baab-b45ab480321f:bac5e3bb-928f-4fc4-b00f-e285735873f0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}