{"guid": "e859cd2a-ca34-4ded-968f-5ba73af4b9db:93601568-fcf5-4a5b-bfbc-d4f0c0b58880", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1", "spisova_znacka": "13CoE/118/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/118/2012 z 6. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. mája 2012, sp. zn. 13CoE/118/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1", "identifikacne_cislo": "6410206926", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2012-05-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93601568-fcf5-4a5b-bfbc-d4f0c0b58880", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/118/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410206926
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410206926.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného: maloletý Y. Y., nar.
XX. XX. XXXX, zast. matkou: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, R. XXX/X, A. W. Q., proti povinnému: C. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, A. H. X/X, XXX XX A. W. Q., vedenej pod sp. zn. EX/169/10 súdnym exekútorom:
JUDr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, Cyrila a Metoda 22, pre výživné, na
odvolanie oprávneného zo dňa 09. 02. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
9Er/704/2010-24 zo dňa 17. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým bola exekúcia zastavená, potvrdzuje.

Vo výroku II., ktorým bolo povinnému uložené nahradiť oprávnenému trovy exekúcie v sume 185,40
eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám advokáta JUDr. Viktora Šurku do troch dní,
uznesenie okresného súdu mení tak,  že zaväzuje povinného nahradiť oprávnenému trovy exekúcie v
sume 296,88 eura, k rukám právneho zástupcu JUDr. Viliama Šurku, so sídlom SNP 120, 965 01  Žiar
nad Hronom, do troch dní.

Výrok III., ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,84
eura do troch dní a výrok IV., ktorým súdny exekútor bol zaviazaný vrátiť preddavok na trovy exekúcie
v sume 100 eur na účet Okresného súdu  Žiar nad Hronom, zostáva nedotknutý.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konajúci ako súd exekučný exekúciu zastavil. Postup súdu bol
podmienený žiadosťou oprávneného o zastavenie exekúcie, ktorý zameškané výživné ako aj bežné
výživné uhradil v plnej výške. Súd poukázal na ust. § 80 EP, ako aj § 57 ods. 2 EP.

Povinnému bolo uložené nahradiť oprávnenému trovy exekúcie v sume 185,40 eura. V tejto časti súd
nepriznal oprávnenému náhradu za jeden úkon advokáta v sume 111,48 eura (odmena 85,49 eura,
režijný paušál 7,41 eura, DPH 18,58 eura). Súd mal za to, že tieto trovy neboli potrebné na účelné
vymáhanie nároku. Súdnemu exekútorovi boli priznané trovy exekúcie v sume 39,84 eura a zároveň
bol súdny exekútor zaviazaný vrátiť  preddavok na trovy exekúcie vo výške 100 eur na účet Okresného
súdu Žiar nad Hronom.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť  a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby.



V odvolaní oprávnený tvrdí, že povinný žije nezriadeným životom, nemá trvalé bydlisko ani stále
zamestnanie, nadmieru požíva alkoholické nápoje a často sa zdržiava v cudzine na neznámych
miestach. Jediným trvalým príjmom povinného je invalidný dôchodok. Mesačné splátky výživného
nevykonáva povinný, ale  v jeho  mene to robí jeho matka. Naviac, voči povinnému sa na Okresnom súde
vedie ďalšie konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 608,70 eur a konanie o vrátenie
daru v sume 6 500 eur. V oboch konaniach bol na súde prvého stupňa neúspešný a bol zaviazaný
na úhradu trov, ktoré presahujú čiastku 2 500 eur. Povinnému takto hrozia ďalšie exekúcie, čím je
ohrozené plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenému. Odvolateľ predložil úvahu, podľa ktorej
podmienkou zastavenia exekúcie v tomto prípade podľa § 80 EP je, že sa  vykonávajú zrážky zo mzdy
už len na bežné výživné. V tomto prípade sa však zrážky ešte vôbec nezačali vykonávať, to znamená,
že neexistuje právny dôvod, aby bola exekúcia zastavená.

Záverom oprávnený poukázal, že  na trovách konania mu nebola priznaná náhrada za jeden úkon
právnej pomoci t. j. podanie vyjadrenia. Upozornil, že na vyjadrenie bol súdom priamo vyzvaný.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a v časti, ktorou bola exekúcia zastavená, uznesenie okresného
súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.

Vo výroku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania, bolo
uznesenie okresného súdu zmenené podľa § 220 OSP.

V ostatných častiach oprávnený nemohol svojím odvolaním napádať uznesenie okresného súdu a preto
uznesenie v ďalších častiach zostalo nedotknuté.

Ustanovenie § 80 EP pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zastaviť exekúciu, hoci exekučný titul trvá.
Predpokladom však je, že:

1. zrážky sa vykonávajú iba na bežné výživné,

2. možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne

Existencia splnenia prvého predpokladu nerobí skutkové problémy. Pokiaľ však ide o predpoklad, že
povinný si bude ďalej plniť výživné dobrovoľne, môže spôsobovať problémy, nakoľko posúdenie tohto
predpokladu dáva priestor pre značne subjektívne hodnotenie, čo je umožnené najmä tým, že nie sú
stanovené žiadne objektívne kritériá pre toto hodnotenie.

Oprávnený v odvolaní prezentuje svoje osobné názory a subjektívnu charakteristiku povinného, pričom
dochádza k záveru o obave, či povinný v budúcnosti bude svoju povinnosť riadne plniť.

V zmysle ust. § 213 OSP však odvolací súd nemôže bez ďalšieho prehodnocovať závery súdu prvého
stupňa iba na základe subjektívneho pohľadu jednej zo zúčastnených strán bez poskytnutia patričných
dôkazov.

V odvolaní oprávnený naznačuje možnosť, že povinnému hrozia aj ďalšie exekúcie a z tohto dôvodu
nebudú jeho nároky uspokojované. V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie
§ 71 ods. 2 písm. a/ EP považuje pohľadávku výživného za prednostnú pohľadávku.

Oprávnený tiež zastáva názor, že nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 EP, pretože zrážky
zo mzdy sa ešte nezačali vykonávať.



Súd zastavuje exekúciu zrážkami zo mzdy, ale nezastavuje zrážky zo mzdy. Ide o rozdielne pojmy
pozitívneho práva.

To, že nebola ešte vykonaná zrážka zo mzdy neznamená, že exekúcia zrážkami zo mzdy už nezačala.

Odvolaniu povinného k nesprávnemu postupu okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
treba dať za pravdu. Okresný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podaniu povinného (spis č. l. 19),
keď oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu na túto výzvu reagoval, nemožno označiť
trovy vzniknuté s vyjadrením advokáta za trovy, ktoré neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Na
trovách prvostupňového konania bolo potom potrebné priznať oprávnenému naviac 111,48 eura, ktorá
suma bude v úhrne 296,88 eura za platená na účet právneho zástupcu oprávneného.

V ostatných častiach uznesenie okresného súdu odvolaním nebolo napadnuté a preto ho krajský súd
preskúmavať nemohol a tak zostalo nedotknuté.

O trovách odvolacieho konania, ktoré si uplatnil oprávnený, však krajský súd rozhodol s poukazom na
ust. § 142 ods. 2 OSP. V odvolaní mal oprávnený úspech iba v menšej časti a to v časti, pokiaľ nesúhlasil
s výškou trov priznaných súdom prvého stupňa. Odvolaniu oprávneného  do rozhodnutia o samotnom
exekučnom konaní nebolo vyhovené. Krajský súd preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/704/2010", "guid": "1998ac36-d245-42ab-9217-d870ffdb50ec:bf75dec0-d7d8-4c66-a935-9aeb995cdaba", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}