Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/14/2012 z 22. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. februára 2012, sp. zn. 16Co/14/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6410209218.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/14/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6410209218.1 | 2012-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: OZ, § 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13325b8b-8279-4987-904b-cfc7dc569e49 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6410209218.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410209218
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410209218.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateliek v 1. rade Y.
N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom T., B. XXX/XX, v 2. rade X. N., narodenej XX. XX. XXXX, bytom
T., B. XXX/XX, obe zastúpené JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Žiar nad
Hronom, Ul. Dr. Jánskeho 4/406, proti odporcovi C. N., narodeného XX. XX. XXXX, bytom T., B. XXX/XX,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/228/2010 - 89 zo dňa 12. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu o d m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam
„Katastrálneho územia T., zapísané v Katastri nehnuteľností, pre Katastrálne územie T., v liste vlastníctva
číslo XXXX, ako pozemky parcelného čísla C-KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2
a stavby súpisného čísla XXX, postavené na parcele C-KN XXX - rodinný dom. Uvedené nehnuteľnosti
prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateliek v podiele 1. Navrhovateľke v 1. rade uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 5.825 €, do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť doplatiť
na súdnom poplatku sumu 135,25 € a navrhovateľke v 2. rade sumu 270 €, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že navrhovateľka v 1. rade je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu
v Žiari nad Hronom sumu 47,80 €, navrhovateľka v 2. rade sumu 145,40 € a odporca sumu 97,70 €,
ako trovy preddavkované zo štátnych prostriedkov, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd vo veci rozhodoval o návrhu navrhovateliek 1., 2., v ktorom žiadali, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to tak, že ich prikáže
do podielového spoluvlastníctva navrhovateliek v 1/2 s tým, že odporcu vyplatí navrhovateľka v 1.
rade sumou 600 €. Odporca súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, navrhoval však,
aby bol vyplatený sumou 8.298,40 €. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom
účastníkov, ako aj výpisom z listu vlastníctva Katastrálneho územia T. číslo XXXX a vykonal vo veci aj
znalecké dokazovanie (znaleckým posudkom č. 449/2011 vyhotoveným spoločnosťou ZNALEX, spol.
s r. o., so sídlom vo Zvolene, za ktorú znalecký posudok vypracoval W.. K. J., konateľ spoločnosti).



Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k právnemu záveru, že v súdenej veci sú
splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré aj vykonal tak, ako
je to uvedené v odvolaniami napadnutom rozsudku okresného súdu. Výplatu spoluvlastníckeho podielu
odporcu súd určil z ceny predmetných nehnuteľností zistených v predmetnom znaleckom posudku.
Výšku súdneho poplatku okresný súd stanovil podľa položky I. písm. h) sadzobníka, prílohy Zákona o
súdnych poplatkoch, keď mal za to, že základom poplatku je cena podielu žiadaného navrhovateľom
( § 7 ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch). „Pri zaplatení súdneho poplatku podaného návrhu“ súd
vychádzal z ceny stanovenej navrhovateľmi 2.655,51 €, z toho zaplatila navrhovateľka v 1. rade sumu
39,50 € a navrhovateľka v 2. rade 79,50 €. Predmetom konania u navrhovateľky v 1. rade však nebola
suma, ktorú uvádzala, ale suma 5.825 € a u navrhovateľky v 2. rade suma 11.650 €. Súd preto z týchto
súm vypočítal aj súdny poplatok a navrhovateľka v 1. rade by mala zaplatiť súdny poplatok vo výške
349,50 € a navrhovateľka v 2. rade sumu 699 €. Pri určení doplatku na súdny poplatok súd prihliadol aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2011 ( 14Co/22/2011-47), ktorým krajský
súd navrhovateľky „oslobodil v polovici od platenia súdnych poplatkov“. Navrhovateľka v 1. rade má tak
doplatiť na súdnom poplatku sumu 135,25 € a navrhovateľka v 2. rade sumu 270 €.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré platil štát, súd rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s. p. . Mal za
to, že v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vznikli náklady na znalečnom vo výške 390,80
€. Navrhovateľky v 1. a v 2. rade zaplatili zálohu na znalecké dokazovanie po 50 € a z rozpočtových
prostriedkov súdu bola vynaložená suma 290,80 €. Pri určení výšky zaplatenia trov štátu súd vychádzal
z podielov jednotlivých účastníkov na nehnuteľnosti, 1/2 zo znalečného predstavuje 195,40 €, a pretože
navrhovateľka v 2. rade zložila zálohu 50 €, zostáva jej doplatiť sumu 145,40 €, jedna štvrtina zo
znaleckého dokazovania predstavuje sumu 97,70 €. Navrhovateľka v 1. rade zaplatila zálohu 50 €, a
preto zostáva doplatiť sumu 47,70 €, odporca zálohu nezložil, a preto je povinný doplatiť na znalečnom
97,70 €.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., a teda, vychádzal zo zásady
čiastočného úspechu v konaní, a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s.
p. ) odvolanie navrhovateľky v 1. a 2. rade. Uviedli, že podávajú odvolanie proti „výrokovej časti ( tretí
odsek), v ktorej navrhovateľku 1. Y. N. súd zaviazal k zaplateniu sumy 5.825,00 € odporcovi do 60
dní od právoplatnosti rozhodnutia, proti výrokovej časti ( štvrtý a piaty odsek), v ktorej súd zaviazal
navrhovateľky 1. a 2. k doplateniu súdnych poplatkov vo výške 135,25 € a 270,00 € a k doplateniu trov
preddavkovaných zo štátnych prostriedkov a proti výroku ( šiesty odsek), podľa ktorého súd nepriznal
navrhovateľkám náhradu trov konania s tým, že vo výrokovej časti ( prvý a druhý odsek), v ktorej súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a následne tieto nehnuteľnosti
prikázal do podielov v 1 navrhovateľke 1. a 2., zostáva rozsudok odvolaním nedotknutý“.

Navrhovateľky v odvolaní poukázali na to, že odporca je bývalý manžel navrhovateľky 1., ktorý sa voči
nej správal vždy násilne, napádal ju verbálne aj fyzicky. Dom však kupovali do podielov od mesta T. v
čase, keď už boli rozvedení. Odporca nesúhlasil s vyporiadaním spoluvlastníctva. Od času, ako dom
odkúpili, tento užíval, neplatil za elektrinu, vodu, nezaplatil ani čiastku, ktorá na neho pripadala z kúpnej
ceny. Všetko platila navrhovateľka 1.

Navrhovateľky namietali, že voči znaleckému posudku vyhotoveného spoločnosťou ZNALEX, spol.
s r. o., prostredníctvom právnej zástupkyne podali námietky a pre porovnanie doložili aj znalecký
posudok č. 75/2005 zo 17. 10. 2005, ktorý vypracovala W.. P. J. za účelom určenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností - kúpnej ceny v roku 2005, ktorá bola v tom čase 80.000,-Sk, čo je v porovnaní s hodnotou
určenou ZP č. 449/2011 o 88,61% menej. Podľa ich názoru nie je reálne, aby hodnota domu za 6
rokov stúpla temer o 89%. Znalec zjavne hodnotu nehnuteľností uviedol neprimerane vysokú, aby
si mohol odmenu vypočítať v závislosti od nej. Pre porovnanie uviedli, že znalkyňa v roku 2005 na
strane 9. posudku nehnuteľnosť označila za problematickú a koeficient polohovej diferenciácie určila
hodnotou 0,226. Znalec v roku 2011 označil nehnuteľnosť na str. 13. posudku za primeranú a koeficient



polohovej diferenciácie určil hodnotou 0,485, t. j. viac ako dvojnásobne vyššou v porovnaní s rokom
2005. Pritom sa umiestnenie nehnuteľnosti nezmenilo, naopak, zhoršili sa pomery v meste T.. Zvýšila sa
nezamestnanosť, zhoršila sa občianska vybavenosť a služby, došlo k zrušeniu miestnych autobusových
spojov nahrádzajúcich MHD. Namietali, že znalec do hodnoty nehnuteľností zaradil aj veci, ktoré do
domu priniesli s navrhovateľkou 2. - vlastné zariadenie - kuchynské linky, vodovodné batérie, elektrické
sporáky, krb s krbovou vložkou, elektrické rozvádzače, ohrievač vody, keramické dlažby. Namietal tiež,
že v znaleckom posudku č. 449/2011 sú zahrnuté aj vonkajšie úpravy nachádzajúce sa na parc. č.
XXX a č. XXX, ktoré nie sú ich vlastníctvom (vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, vodovodná
prípojka, spevnená plocha a žumpa). Tieto neboli predmetom predaja a v súčasnosti sú účastníci
napojení len na vodovod, kanalizácia je nefunkčná, ústi do potoka. Namietali, že súd nepripustil ďalšie
znalecké dokazovanie, hoci žiadali o vypracovani „kolízneho“ znaleckého posudku, a navrhli aj vypočutie
znalkyne W.. J.. Od uvedených námietok sa odvíjajú potom aj námietky účastníkov k hodnote podielu,
ktorý má navrhovateľka 1. vyplatiť odporcovi a rozhodnutie má vplyv aj na rozhodnutie o trovách
znaleckého dokazovania a náhrade trov konania. Podľa ich názoru, okresný súd neprihliadal na podanie
právnej zástupkyne navrhovateliek 1., 2., v ktorom vyčíslila náklady nimi účelne vynaložené na kúpu a
zhodnotenie nehnuteľnosti, a to podaním zo 06. 09. 2011, a tieto žiadala započítať voči vyporiadaniu
sa s odporcom. Tým vlastne návrh rozšírila o vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Z uvedeného dôvodu
sa navrhovateľky domáhajú v rámci odvolacieho konania, aby súd započítal voči odporcovi náklady
navrhovateliek účelne vynaložené na kúpu, zhodnotenie nehnuteľností, jej opravy a údržbu, celkom v
čiastke 6.779, 58 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj odporca. Označil ho ako sťažnosť a pritom zároveň
v texte uvedenej sťažnosti ho označil ako „odpor proti rozsudku“. Odporcovi však rozsudok okresného
súdu bol doručený 03. 10. 2011, odvolanie je datované dňom 01. 12. 2011 a Krajskému súdu v Banskej
Bystrici, ktorému bolo adresované, došlo 7. 12. 2011. Odvolanie odporcu teda nebolo podané v zákonnej
15 dňovej lehote, a preto odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateliek 1., 2., krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v medziach
podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1,
2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu ( § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. v spojení s § 211
ods. 2 O. s. p., § 21 ods. 2 vyhl. č. 148/2011 Z. z. ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Aj
keď navrhovateľky v 1. a 2. rade v odvolaní uviedli, že rozsudok okresného súdu nenamietajú v časti
výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a o určení výšky podielov navrhovateliek 1., 2., odvolací
súd rozsudok preskúmal ako celok, a to z toho dôvodu, že odvolaním proti výroku o povinnosti výplaty
spoluvlastníckeho podielu účastníkovi, ktorý stráca svoj spoluvlastnícky podiel, je odvolaním napadnutý
celý rozsudok okresného súdu, pretože výška výplaty závisí od spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Odvolací súd totižto nie je viazaný rozsahom odvolania, ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( § 212 ods. 2 písm. d/ O. s. p.).

Okresný súd v súdenej veci správne dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 142 ods. 1 OZ.

Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Z obsahu spisu vyplýva, že spoluvlastníci - v súdenej veci účastníci konania, sa nedohodli o zrušení
podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, a preto okresný súd správne postupoval podľa
ust. § 142 ods. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné



využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Okresný súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva správne prihliadol na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci. Prikázal predmetné nehnuteľnosti navrhovateľkám 1. a 2. do
podielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu, ktorú zistil podľa výšky podielov jednotlivých
spoluvlastníkov z hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckou spoločnosťou ZNALEX, spol. s r. o. so sídlom
vo Zvolene, v znaleckom posudku č. 449/2011, ktorý vypracoval W.. K. J., konateľ spoločnosti.

Pokiaľ aj navrhovateľky mali konkrétne výhrady voči uvedenému znaleckému posudku, okresný súd
sa s týmito námietkami vyporiadal, či už vzhľadom na písomné vyjadrenie znalca zo dňa 08. 08. 2011
( č. l. 72 spisu), alebo na pojednávaní dňa 12. 09. 2011, na ktorom znalca W.. J. vypočul. Vo vyjadrení
k námietkam znalec uviedol, že rodinný dom ohodnotil s takým vybavením ako zistil pri obhliadke,
okrem kuchynskej linky s nerezovým drezom v „ľavom byte“ a s vylúčením tejto linky z ohodnotenia
odporca súhlasil. S vylúčením ostatného vybavenia predloženého navrhovateľkou 1. odporca nesúhlasil
s tvrdením, že na jeho obstaraní sa podieľal aj on. V uznesení súdu, ktorým bolo nariadené podanie
znaleckého posudku, je organizácii ZNALEX, s. r. o., daná úloha na stanovenie VŠH nehnuteľnosti
po obhliadke, bez akýchkoľvek obmedzujúcich podmienok. Takto aj VŠH stanovili. Zatekanie cez
krytinu pri ohliadke krovu zistil znalec len lokálne, čo je možné odstrániť výmenou poškodených
prvkov krytiny. Takéto práce sú považované za práce bežnej údržby. Nehnuteľnosť je hodnotená ako
nehnuteľnosť bez izolácii proti vode. Pokiaľ sa navrhovateľka rozhodne vybudovať izoláciu stavby,
potom sa zmení technický stav, následne sa zmení technická a všeobecná hodnota nehnuteľnosti.
Opadávanie vonkajšej omietky je zohľadnené v dokončenosti v hodnotení prvého nadzemného podlažia.
Či a v čom sa pomery v meste T. od roku 2005 zhoršili, znalec uviedol, že nevie posúdiť, ale vie, že
hodnota nehnuteľností sa v meste odvtedy zvýšila. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie stanovil
vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, dopyt po nehnuteľnostiach v danej
lokalite, a podľa svojich skúseností správne, nie je nadhodnotený. Doprava v meste je zabezpečovaná
prístupnosťou autobusových zastávok v okolí nehnuteľnosti a nie dostupnosťou autobusovej stanice.
Autobusová zastávka je priamo oproti ohodnocovanej nehnuteľnosti, ďalšia v smere do stredu mesta vo
vzdialenosti 500 m a v smere na okraj mesta vo vzdialenosti 1,3 km. V meste T. sú prevádzkované aj
súkromné taxislužby, čo je takisto jeden z druhov dopravy. Nie je pravdou, že v meste T. nie je žiadna
občianska vybavenosť, ohodnocovaná nehnuteľnosť je umiestnená v časti T., ktorú možno považovať
za okolie centra mesta. Hodnota pozemku nie je nadhodnotená, odporkyňa ju porovnáva s hodnotou zo
znaleckého posudku z roku 2005, odkedy sa ceny pozemkov aj v meste T. značne zvýšili.

Pokiaľ navrhovateľky 1., 2., nesúhlasili aj so zaradením vonkajších úprav, resp. ceny vonkajších úprav
do ceny nehnuteľnosti, znalec na pojednávaní uviedol, že vonkajšie úpravy zo zákona patria k rodinným
domom podľa vyhlášky o vodovodoch, ktorými sa riadia vztlaky „od vonkajšia prípojka, od napojenia
z verejného vodovodu, je vlastníctvom toho, komu slúži, čiže vlastníkovi rodinného domu. To isté pri
kanalizačnej prípojke a vodomernej šachte“. Je samozrejmosť, že tak isto ju musí vybudovať vlastník
nehnuteľnosti, pre ktorú bude slúžiť.

Znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v priebehu konania, aj odvolací súd hodnotí za správny,
dostatočný, v ktorom sa znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok, v dostatočnom rozsahu vysporiadal
s námietkami navrhovateliek 1. a 2.. Znalec pri hodnotení nehnuteľnosti vychádzal správne z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení
neskorších zmien a doplnkov, ako aj z ďalších právnych predpisov a literatúry.

Do hodnoty nehnuteľnosti správne znaleczaradil aj vonkajšie úpravy, prípojku kanalizácie, aj žumpu
a spevnený chodník, ako súčasť rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Súčasť
veci nie je spravidla spôsobilým predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov, a ako vyplýva
z vymedzenia obsiahnutého v § 120 ods. 1 OZ, má právne osudy hlavnej veci, ktorá patrí vlastníkovi.
Že prípojka na pozemnú kanalizáciu nie je samostatnou stavbou, vyplýva aj z ust. § 32 ods. 1 vyhl. č.



83/1976 (v znení vyhl. č. 45/1979 Zb.). Znalec v znaleckom posudku, ako aj vo vyjadrení k námietkam,
odôvodnil ako dospel k záveru o koeficiente polohovej diferenciácie, ktorý určil hodnotou 0,485. V konaní
nebolo zistené, že by sa umiestnenie nehnuteľnosti od roku 2005 zmenilo, prípadne, že by sa odvtedy
zhoršili pomery v meste T. tak, ako to uviedli v odvolaní navrhovateľky 1., 2.. V tomto smere ich námietky
nie sú opodstatnené. Nebol dôvod ani nariaďovať vo veci vypracovanie „kolízneho“, teda kontrolného
znaleckého posudku vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie vo veci bolo vyhotovené znaleckou
spoločnosťou a posudok, na ktorý poukazovali navrhovateľky vyhotovený znalkyňou W.. J. ešte v roku
2005, má v súdenej veci len charakter listinného dôkazu a nie znaleckého posudku.

Pokiaľ navrhovateľky namietali závery okresného súdu o nevykonaní vyporiadania v tzv. širšom zmysle,
odvolací súd poukazuje na to, že ich „návrh“ zo 06. 09. 2011, ale ani z 03. 10. 2011, nemá povahu
samostatného návrhu na začatie konania vo veci. V rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu účastníka ( § 79 ods. 1 O. s. p.), alebo
vzájomného návrhu ( § 97 ods. 1, § 98 O. s. p.). Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený,
a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu
(vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, vždy
treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel,
ako o to žiadali navrhovateľky 1., 2.. Je to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka
z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Toto majetkové právo podlieha premlčaniu
vo všeobecných premlčacích dobách v závislosti od toho, či ide o nárok vyplývajúci z ust. § 137 ( § 101),
alebo o nárok podľa ust. § 451 a nasl. ( § 107) OZ. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne vo veci
vyporiadanie spoluvlastníctva v tzv. širšom rozsahu nevykonal.

Keďže závery okresného súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v rámci neho o
povinnosti navrhovateliek 1., 2., zaplatiť odporcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 5.825
€ sú správne, správne sú i závery okresného súdu o povinnosti navrhovateliek 1., 2., doplatiť súdny
poplatok a o povinnosti účastníkov konania doplatiť, resp. zaplatiť trovy preddavkované zo štátnych
prostriedkov. Pri rozhodovaní o základe súdneho poplatku, a teda aj jeho výške, okresný súd správne
vychádzal z ust. § 7 ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch a rozhodol o povinnosti navrhovateliek 1., 2.,
doplatiť súdny poplatok tak, ako je to uvedené v rozsudku okresného súdu. Odvolací súd len poukazuje
na tú skutočnosť, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/22/2011 - 47 zo dňa 31.
01. 2011, krajský súd navrhovateľky neoslobodil v polovici od platenia súdnych poplatkov, ale zmenil
uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľke 1. a 2. povinnosť zložiť preddavok na
trovy znaleckého dokazovania, keď prihliadol na tú skutočnosť, že v súdenej veci sú dané dôvody na
čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov u navrhovateľky 1. a navrhovateľky 2. v polovici. Dospel k
záveru, že je v súlade s ust. § 138 ods. 1 O. s. p. a v súlade so zásadou spravodlivosti čiastočne znížiť
povinnosť zložiť zálohu na trovy dôkazu, a to vo výške polovice pôvodne určenej zálohy. Táto skutočnosť
však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, keďže v zmysle výpočtu okresného súdu
navrhovateľkám bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok v polovici zákonom určeného súdneho
poplatku.

O náhrade trov konania štátu okresný súd rozhodol správne podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., a v tomto
smere odvolací súd len poukazuje na závery rozhodnutia okresného súdu a na dôvody v ňom uvedené.
To isté sa vzťahuje aj na dôvody rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov konania podľa ust. § 142
ods. 2 O. s. p..

Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto by mu podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p., patrili trovy odvolacieho konania, náhradu ktorých si ale neuplatnil, zo spisu mu
žiadne trovy nevyplývajú, a preto odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.