Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/76/2012 z 12. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. júla 2012, sp. zn. 14CoE/76/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6410209470.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/76/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6410209470.1 | 2012-07-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 200 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5984dc3e-3a1e-4fd9-8161-f4ac24a2cf0d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6410209470.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/76/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410209470 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410209470.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : NATURE CAPITAL, a.s., so sídlom 619 00 Brno, Pražákova 34, Česká republika, IČO : 26 279 924, proti povinným : v 1. rade : K. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. - Y., K. Y. č. XX, v 2. rade : B. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X., J. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom I.. G. T., bytom XXX XX J. J., C. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Šimkom, so sídlom Exekútorský úrad 814 99 Bratislava, Smetanova 16 pod spisovou značkou Ex 268/2010, o odvolaní súdneho exekútora zo dňa 18.10.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 4Er/949/2010-62 zo dňa 27.09.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 268/2010 zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) a to uznesením č.k. 4Er/949/2010-55 zo dňa 15.03.2011, rozhodol o návrhu súdneho exekútora na doplnenie predmetného uznesenia o výrok o trovách exekúcie a jeho návrh zamietol. Súd v odôvodení uviedol, že podľa ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. môže účastník konania navrhnúť doplnenie rozhodnutia v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorého doplnenia sa domáha. Súdny exekútor podal žiadosť o doplnenie rozhodnutia o zastavení exekúcie dňa 20.05.2011, pričom toto rozhodnutie mu bolo doručené už dňa 22.03.2011. Z uvedeného tak bolo súdu zrejmé, že súdny exekútor žiadal o doplnenie rozhodnutia po lehote stanovenej zákonom. Na základe uvedeného potom exekučný súd jeho návrh na doplnenie uznesenia o zastavení exekúcie o výrok o trovách exekúcie zamietol. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj porušenie ústavného princípu zákazu odopretia spravodlivosti. Jeho návrh na uloženie povinnosti oprávnenému uhradiť mu trovy exekúcie podaný podľa ustanovenia § 200 Exekučného poriadku súd v rozpore s jeho znením kvalifikoval ako „návrh na doplnenie uznesenia o výrok o trovách exekúcie“ podľa ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p., čím priznal tomuto podaniu iný, ako účastníkom konania zamýšľaný obsah. Exekučný poriadok má vlastné ustanovenia upravujúce postup exekučného súdu, ako aj účastníkov konania v otázke trov exekúcie, a to v siedmej časti Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súdny exekútor pritom namieta, že súd tak nemusí rozhodnúť v jednom uznesení. Z dôvodu uplatnenia princípu procesnej ekonómie je naopak namieste rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, pričom ide o obligatórnu povinnosť exekučného súdu. Nevyžaduje sa preto návrh alebo iná aktivita účastníkov konania, naopak, súd tak musí konať z úradnej povinnosti. V danom prípade však súd zostal pasívny, čím porušil zákonom stanovenú povinnosť rozhodnúť. Bolo by v absolútnom rozpore s princípom spravodlivej rovnováhy, ak by za zjavné pochybenie súdu niesol majetkovú zodpovednosť účastník konania. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Žiar nad Hronom. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu súdneho exekútora nemieni vyhovieť. Exekučný súd rozhodol o námietkach povinných proti exekúcii a uznesením č.k. 4Er/949/2010-55 zo dňa 15.03.2011 exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku ako nezákonne vedenú zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.04.2011. Súdny exekútor podaním zo dňa 18.05.2011 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 60 Exekučného poriadku a súčasne s poukazom na ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku navrhol, aby exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť mu trovy exekúcie, ktoré si súčasne vyčíslil a špecifikoval. Súd toto podanie kvalifikoval ako návrh na doplnenie predchádzajúceho uznesenia o zastavení exekúcie a z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p. žiadosť súdneho exekútora o rozhodnutie o trovách zastavenej exekúcie zamietol. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie (siedma časť zákona). Vychádzajúc z ustanovenia § 200 ods. 1, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vychádzajúc dôsledne z dikcie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že Exekučný poriadok ukladá súdu povinnosť (nie možnosť) v prípade, ak zastaví exekúciu z niektorého zo zákona predpokladaného dôvodu (§ 57 ods. 1 a 2), aby rozhodol aj o trovách zastavenej exekúcie a to v rozsahu uloženia povinnosti konkrétnemu subjektu, ktorý je povinný trovy zastavenej exekúcie znášať, ako aj vo vzťahu ku konkrétnej výške trov exekúcie. Je zrejmé, že exekučný súd v danej veci nepostupoval v zmysle citovanej zákonnej úpravy, keď rozhodol o zastavení exekúcie bez toho, aby sa súčasne vysporiadal s otázkou trov exekúcie. Je nesporné, že poverenému súdnemu exekútorovi vykonávaním exekučnej činnosti po vydaní poverenia až do momentu rozhodovania súdu o zastavení exekúcie trovy, na ktorých náhradu má nárok, vznikli, pokiaľ ich možno považovať za účelné a efektívne vynaložené z hľadiska vykonávania konkrétnej exekúcie. Postup exekučného súdu, ktorý o trovách zastavenej exekúcie nerozhodol, nie je možné akceptovať a nie je v súlade so zákonom. Exekučný súd pochybil, pokiaľ o trovách zastavenej exekúcie nerozhodol vôbec, či už v uznesení, ktorým exekúciu zastavil, prípadne, pokiaľ nemal k dispozícii podklady pre takéto rozhodnutie, po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (čo mal súd vysloviť vo výroku uznesenia, ktorým exekúciu zastavil). Pokiaľ totiž niet zákonného ustanovenia, ktoré by nečinnosť určitého subjektu sankcionovalo zánikom práva v dôsledku jeho nečinnosti (ako je to napr. v prípade zákonom stanovenej povinnosti advokáta vyčísliť si trovy konania v lehote podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.), nie je súd oprávnený určitý nárok či právo vyplývajúce z iných zákonných ustanovení (§ 196, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku) bez zákonného podkladu nepriznať, resp. uprieť právo. Exekučný súd tak nepostupoval správne, keď len v dôsledku tej skutočnosti, že si súdny exekútor trovy exekúcie do momentu rozhodovania súdu o zastavení exekúcie nevyčíslil, o jeho trovách nerozhodol, pričom súd je povinný o trovách zastavenej exekúcie rozhodnúť ex lege (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku) aj bez osobitného podnetu či návrhu niektorého z účastníkom exekučného konania. Vyslovený právny názor zodpovedá okrem iného aj záverom obsiahnutým v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 104/2008. V predmetnom rozhodnutí NS SR vyslovil, že „pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní súdov nižších stupňov k odňatiu možnosti súdneho exekútora konať pred súdom vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Za rozhodovanie o trovách konania dovolací súd považoval aj rozhodovanie o návrhu, aby exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie. Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Každé takéto rozhodnutie súdu musí teda okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie“. Nedôslednosť v postupe exekučného súdu, respektíve zanedbanie povinnosti vyplývajúcej súdu z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, však nemôže byť posúdená v neprospech účastníka konania (súdneho exekútora ) a na úkor jeho práv. Súdny exekútor zaslal súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy (§ 9 ods. 1 O.s.p.), krajské súdy sú vecne príslušné na rozhodnutie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a činnosť odvolacieho súdu v zásade nadväzuje na činnosť súdu prvého stupňa (viazanosť zisteným skutkovým stavom, dôvodmi odvolania, spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu). Bude vecou následného postupu exekučného súdu uplatnené trovy súdneho exekútora preskúmať z hľadiska ich oprávnenosti a účelnosti vynaloženia a následne rozhodnúť o povinnosti ich náhrady vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu. Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.