Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/87/2012 z 10. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. októbra 2012, sp. zn. 16CoP/87/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6411213908.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/87/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6411213908.1 | 2012-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87e5d5c2-9022-4af7-ba75-69918f3fc6f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6411213908.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/87/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411213908
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411213908.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci starostlivosti o maloletého S. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťaťa rodičov F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. G., K.
N. č. XX a N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. G., G. č. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Kováčikovou,
advokátkou, Banská Bystrica, J. Cikkera č. 8, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/394/2011-93 zo dňa 11. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd predložil odvolaciemu súdu odvolanie otca proti rozsudku, ktorým prvým výrokom zmenil
rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P 348/2007 - 30 zo dňa 16. 01. 2008 tak, že zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. G., nar. XX. XX. XXXX na sumu 110,- EUR mesačne od
08. 11. 2011, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, druhým
výrokom rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 08. 11. 2011 do 11. 07. 2012 spolu vo výške 389,27
EUR, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- EUR spolu s bežným výživným počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tretím výrokom súd nepriznal trovy
účastníkom konania.

Návrh na zvýšenie výživného podala matka, ktorá žiadala výživné zvýšiť z 56,43 EUR (1.700,- Sk)
na sumu 250,- EUR mesačne od podania návrhu, ktorú sumu v priebehu konania upravila na 170,-
EUR. Okresný súd zistil, že maloletý S. ukončil piaty ročník základnej školy, matka s ním výchovné
problémy nemá, dieťa sa učilo priemerne, navštevovalo krúžok, v ktorom deti absolvovali rôzne výlety aj
počas školských prázdnin, na úhrade ktorých sa otec nepodieľal. Matka bývala so synom v dvojizbovom
mestskom byte, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Na inkaso za služby a nájomné uhrádzala 172,83
EUR mesačne, poberala dávku v hmotnej núdzi 169,07 EUR, rodinný prídavok na dieťa 20,56 EUR.
Pracovala na dohodu o vykonaní práce v mieste bydliska, jej príjem bol 33,- EUR mesačne, iný príjem
nemala Doteraz určené výživné otec neuhrádzal pravidelne a včas. U otca mal okresný súd preukázané,
že naďalej je zamestnaný na Mestskej polícii Žarnovica, jeho priemerný zárobok bol vo výške 585,40
EUR. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá mala príjem 290,- EUR mesačne, má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k päťročnému synovi I., žijú spolu v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve otca dieťaťa. Otec je vlastníkom osobného motorového vozidla Renault Megan, zakúpeného
v roku 2009. Na námietky otca, že spláca úvery a pôžičky, dochádza k odčerpávaniu jeho finančných
prostriedkov do domácnosti uviedol, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti a majetkových hodnôt na úžitku
ktorých sa maloletý žiadnym spôsobom nepodieľa Náklady spojené s vylepšením majetkových pomerov
otca by boli neprípustne prenesené na dieťa. Výživné bolo naposledy upravené v januári 2008. V tom



čase maloletý S. nastúpil do prvého ročníka základnej školy, matka bola zamestnaná s priemerným
mesačným zárobkom 332,- EUR (10.000,- Sk), priemerný zárobok otca, ktorému v tom čase pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletému Šimonovi bol 465,- EUR (14.010,- Sk). Od uvedeného obdobia je
maloletý vyspelejší, zvýšili sa náklady nielen na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ale aj
zdravotnej starostlivosti. Na zvýšených nákladoch maloletého dieťaťa sa otec podieľal len minimálnou
čiastkou, zvýšené náklady má matka aj vzhľadom na zdravotný stav a záujmy dieťaťa. Považoval za
primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca z 56,43 EUR na sumu 110.- EUR. Zároveň určil otcovi aj
zročné výživné za obdobie od 08. 11. 2011 do vyhlásenia súdneho rozhodnutia 11. 07. 2012, spolu vo
výške 389,27 EUR za sedem mesiacov a 22 dní ako rozdiel medzi sumou doteraz plateného výživného
a zvýšeného výživného (53,57 EUR x 7 mesiacov = 374,99 EUR) + (1,78/deň x 22 dní = 14,28 EUR).
Zároveň vyslovil podmienky splatnosti zročného výživného, ktoré otcovi povolil splácať spolu s bežným
výživným.

Na právne zdôvodnenie uviedol okresný súd § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine.

Výrok o tom, že žiadnemu účastníkovi nepatrí náhrada trov, odôvodnil podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP,
pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal otec včas odvolanie, v ktorom zopakoval dôvody, ktoré uviedol
v konaní pred okresným súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a otca
zaviazal platením výživného v sume 75,- EUR mesačne od 08. 11. 2011 a určil zročné výživné v sume
143,41 EUR, ktoré by povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- EUR s bežným výživným. Poukázal
na splácanie záväzkov, ktoré vznikli za trvania manželstva s matkou dieťaťa. Na vyrovnanie podielov z
vyporiadaného BSM si musel zobrať pôžičku, ktorú spláca, ďalšiu pôžičku si zobral na dokončenie prác
na rodinnom dome. Auto si kúpil z dôvodu, že do zamestnania dochádza 12 km , jeho manželka až 25 km.
Bolo kúpené na úver, ktorý spláca mesačne v sume 78,21 EUR. Na ďalšie úvery otec mesačne spláca
spolu sumu 365,29 EUR. Nevyhnuté mesačné výdavky vyčíslil vo výške 392,62 EUR. Jeho priemerný
zárobok bol 560,- EUR. Príjmy, ktoré majú s jeho manželkou spolu v sume 850,- EUR mesačne, plnenie
vyživovacej povinnosti otcovi neumožňujú v rozsahu, ktorý určil okresný súd.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré označila ako odvolanie proti odvolaniu navrhla odvolanie otca
zamietnuť a rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že otec bude povinný platiť zvýšené výživné v sume
150,- EUR. Výdavky otca z vysporiadaného BSM znášala aj matka, hoci majiteľom domu sa stal otec
dieťaťa. Od predošlého určenia výživného na dieťa sa náklady na životnú úroveň výrazne zvýšili, dieťa
je žiakom druhého stupňa základnej školy, poukázala na poplatky a cenu učebných pomôcok, na cenu
obedov, ktorá za jeden mesiac činí 3,50 x 26 = 91,- EUR. Otec si vyživovacie povinnosti neplnil
zodpovedne a platil väčšinou na základe trestného oznámenia. Výživné bolo zvýšené primerane keď
bolo preukázané, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov. Odvolací súd posudzoval podanie
matky maloletého ako vyjadrenie k odvolaniu (podľa jeho obsahu), ale aj keby ho posudzoval ako
odvolanie, bolo by ho treba odmietnuť ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ OSP).

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.
2, písm. a) OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods.1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 36 ods.1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine"), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.



Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods.5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil sa s nimi v zmysle
§ 219 ods. 2 OSP. Okresný súd správne zistil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorými
odôvodnil zvýšenie výživného. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo u matky k zníženiu príjmu,
u otca k miernemu zvýšeniu príjmu. Tvrdenia otca uvedené v odvolaní, týkajúce sa jeho výdavkov
súvisiacich s pôžičkami nie sú pre zmenu rozhodnutia okresného súdu postačujúce a okresný súd sa
s týmito dôvodmi otca vysporiadal správne. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov.

Otec maloletého S. G. ani v odvolaní nepredložil dôkazy, ktoré by v časových a vecných súvislostiach
vyvracali záver okresného súdu o zmene pomerov na strane dieťaťa a osobných, majetkových pomeroch
a zárobkových možnostiach oboch rodičov v porovnaní s predošlým obdobím, kedy otec plnil vyživovaciu
povinnosť vo výške 56,43 EUR mesačne. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa si obaja rodičia musia
byť vedomí toho, že vyživovacia povinnosť každého z nich má prednosť pred ich inými výdavkami,
vrátane výdavkov na bývanie, stravovanie, na splácanie úverov, ktoré nie sú nevyhnutné a celkovú
životnú úroveň toho z rodičov, ktorý nezabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval
príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie vo výroku
o zvýšení výživného v sume 110,- EUR mesačne aj o nedoplatku na výživnom od 08. 11. 2011 do 11.
07. 2012 v sume 389,27 EUR a jeho splatnosti v mesačných splátkach po 30,- EUR spolu s bežným
výživným je preto vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože účastníci konania náhradu trov
návrhom neuplatnili (§ 151 ods. 1 OSP). Okrem toho podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.