Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/98/2012 z 29. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2012, sp. zn. 14CoP/98/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6411215119.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/98/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6411215119.1 | 2012-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/723855ed-84b5-4056-8d8f-8db4836dece2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6411215119.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/98/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411215119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411215119.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka
senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti Y. C., nar. XX. XX. XXXX, H., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. Y., pracovisko B. X. P., deti rodičov U.
Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX B. X. P. a Z. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.
č. XXX, XXX XX Z. - V., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní
otca voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19. 03. 2012 číslo konania 8P/445/2011-37
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení prvostupňový
súd po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že zníženie výživného zo strany otca nie
je dôvodné. Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bola naposledy ustálená v roku 2008 a od tohto
času sa potreby maloletých detí úmerne s vekom a s rastom životných nákladov zvýšili. Na zvýšených
výdavkoch je povinný primerane sa podieľať aj otec. Matka deti vychováva sama, svoju vyživovaciu
povinnosť teda plní aj tým, že sa o deti stará osobne. Súd poukázal na zákonnú povinnosť každého rodiča
predovšetkým zabezpečiť výživu nezaopatrených detí a až následne zostávajúce finančné prostriedky
môže využiť na uspokojenie svojich potrieb. Súd zdôraznil povinnosť otca využiť všetky svoje schopnosti
a možnosti upraviť si pomery tak, aby vo vzťahu k všetkým svojim potomkom mohol plniť vyživovaciu
povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom ich veku a odôvodneným potrebám. Preto návrh otca na zníženie
vyživovacej povinnosti zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Podľa odvolania
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukazuje na to, že od doby
naposledy stanoveného výživného u neho nastala výrazná zmena finančných pomerov, keď napriek
vynaloženému úsiliu nebol schopný zabezpečiť si prácu s adekvátnym príjmom. Stav na trhu práce
ho donútil ukončiť živnosť vykonávajúcu na základe živnostenského oprávnenia od roku 2008, živnosť
skončil ku dňu 01. 12. 2011. Od októbra 2011 je nezamestnaný, evidovaný je na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, od 01. 01. 2012 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne.
Odkedy minul finančné úspory, plní vyživovaciu povinnosť len vo výške 26,- Eur mesačne na každé z
detí, na vyššie výživné nemá. V súčasnej dobe sú jeho minimálne náklady vyššie ako je príjem, ktorý je



schopný dosiahnuť. Uviedol, že v mesiacoch február a marec okrem dávky v hmotnej núdzi 62,5 Eur sa
mu podarilo privyrobiť si na základe dohody o výkone práce sumu 110,-Eur, v apríli to už bola suma 107,-
Eur, v máji žiadny ďalší príjem okrem dávky v hmotnej núdzi nemal. Aj keď má uzatvorenú dohodu o
vykonaní práce, aktuálne ho nepotrebujú. Hľadá možnosti začleniť sa do spoločnosti, k čomu potrebuje
zamestnanie a z neho plynúci príjem, avšak so svojimi schopnosťami sa na trhu práce uplatniť nevie
a svojimi silami nie je schopný vzniknutú situáciu riešiť. Je vyučený R. - X., na trhu sa však nedokáže
zamestnať. Naďalej má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej F. D., nar. XX. XX. XXXX a to 70,- Eur k
rukám jej opatrovníkov a 50,- Eur mesačne vklady na zriadený sporiaci účet. Nemá finančné prostriedky
ani na zabezpečenie podnájmu, býva u priateľov, ktorým prispieva mesačne sumou 50,- Eur. Keďže
ani toto nie je schopný, vypomáha im rôznymi protislužbami. Prácu si aktívne hľadá, je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, doposiaľ však bezúspešne. Poukázal na to, že vedie občianskosúdne konanie
voči svojmu bratovi, od ktorého sa domáha vrátenia sumy 1.500,- Eur, ktoré peňažné prostriedky majú
byť jeho jedinou finančnou rezervou, doposiaľ konanie nie je ukončené. Poukázaním na relevantnú
právnu úpravu (§ 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine) má za to, že
prvostupňový súd nesprávne posúdil jeho súčasné reálne možnosti, možnosť dosahovať príjem. Nebral
do úvahy, že od poslednej úpravy výživného nastalo u neho výrazná zmena pomerov výrazným znížením
jeho životnej úrovne, táto je v súčasnosti preukázateľne nízka a v jeho reálnych možnostiach nie je ju
zvýšiť. Nevyhnutné je preto obmedziť aj nároky dieťaťa. Výživné doposiaľ plnil riadne a včas, vyživovacej
povinnosti sa nevyhýbal. Navrhuje buď rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie alebo zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bude znížená na každé z detí
mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa.

K odvolaniu zaslala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za zákonné. Poukazuje na to, že výživné, na ktoré bol otec zaviazaný, zďaleka nepokrýva
ich skutočné potreby a je len symbolickou čiastkou na pokrytie skutočných výdavkov. Ani jej mesačný
príjem nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletých detí a riadneho chodu domácnosti, bez
prispenia starých rodičov z jej strany by nebola schopná všetky výdavky pokryť. Poukazuje na to, že
otec maloletých je zdravý človek, veľmi šikovný R. a X., ktorý mal vždy veľa objednávok a nestačil ich
ani realizovať. V R. činnosti sa mu darilo a postupne si zakúpil na túto činnosť všetky potrebné stroje a
výbavu. Podľa jej názoru k zrušeniu živnosti ho neviedla aktuálna ekonomická situácia, ale skôr snaha
zbaviť sa odvodovej povinnosti a možnosť poberania dávok v hmotnej núdzi. Podľa jej vedomostí, aj
v súčasnej dobe vykonáva R. činnosť a má dostatok objednávok. Otec maloletých svoj sociálny status
nezamestnaného a poberateľa dávok v hmotnej núdzi udržiava len účelovo, a preto nesúhlasí s tým, že
bez vlastného pričinenia zostal bez akéhokoľvek príjmu. Na vykonávanie R. činnosti má všetky potrebné
stroje a túto činnosť aj vykonáva. Navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Kolízny opatrovník v stručnom vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 8P/445/2011 ako
aj pripojeným spisom 8P/188/2008 dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh
otca maloletých detí na zníženie výživného na zákonom stanovenú minimálnu výšku výživného zamietol.
Otec maloletých detí v podanom návrhu s poukazom na relevantnú právnu úpravu tvrdí, že sa výrazne
zmenili jeho finančné a majetkové pomery, a nie je preto schopný platiť výživné v súdom určenej
výške. Preukazuje, že skončil podnikateľskú činnosť, keď podnikal ako samostatne zárobkovo činná
osoba s tvrdením, že v podnikaní sa mu vzhľadom na existujúcu krízu nepodarilo presadiť na trhu, a
preto jeho podnikanie bolo stratové. Poukazoval pritom na chyby ďalších osôb, ktoré boli zúčastnené
na jeho podnikaní (jeho brat, účtovníčka), a ktoré mali výrazným spôsobom jeho problémy zapríčiniť.
Odvolací súd si je vedomý všeobecne známej skutočnosti o problémoch malých podnikateľov v súčasnej
ekonomickej kríze, avšak rovnako ako prvostupňový súd nezistil dôvod, pre ktorý by otcovi maloletých
detí mala byť znížená vyživovacia povinnosť určená vo výške 50,- Eur na každé dieťa. Maloleté deti
majú XX a XX rokov, potreby takýchto detí sa, ako správne uviedol aj prvostupňový súd, úmerne s ich
vekom stále zvyšujú a to aj potreby základné, teda v súvislosti so zabezpečením ich výživy, ošatenia a
vzdelania. Výška 50,- Eur mesačne na dieťa takéhoto veku skutočne nemôže zabezpečiť potreby dieťaťa
a v danom prípade je bez akýchkoľvek pochybností, že toto bremeno okrem osobnej starostlivosti leží



na matke maloletých detí. Odvolací súd musí súhlasiť s matkou maloletých detí v tom, že maloletá C.
a H. majú zrejme vyššie životné náklady, ako maloletá F. D., na ktorú otec prispieva sumou spolu 120,-
Eur mesačne.

Odvolací súd musí konštatovať, že otec maloletých detí sa zameral najmä na svoje ťažkosti a problémy,
žiadnym spôsobom však nedokladoval, aké úsilie vynaložil a s akým výsledkom na to, aby sa zaradil
do pracovného procesu. Vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, jeho kvalifikáciu a pracovné zručnosti,
s prihliadnutím na skutočnosť, že neexistujú ani dôvody preto, aby si nehľadal zamestnanie či už
kdekoľvek na Slovensku alebo aj mimo územia Slovenskej republiky, správne vyvodil prvostupňový súd,
že je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si taký príjem, aby súdom určené výživné
naďalej maloletým deťom plnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní výživného súd neprihliada len
na faktické pomery účastníka, ale skúma a posudzuje všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na možnosť
povinnej osoby (v tomto prípade otca) pri vynaložení úsilia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať,
dosiahnuť potrebný príjem.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý zamietol návrh
otca na zníženie výživného, za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.