{"guid": "b42f57cd-ebaf-46b4-b78a-99a6b1f9a0fe:d5827731-bbaf-404d-b459-36e07ad4f653", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6411216060.1", "spisova_znacka": "14CoP/80/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/80/2012 z 19. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2012, sp. zn. 14CoP/80/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6411216060.1", "identifikacne_cislo": "6411216060", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2012-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5827731-bbaf-404d-b459-36e07ad4f653", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6411216060.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6411216060.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6411216060.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/80/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411216060
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411216060.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej, členov senátu
JUDr. Petra Priehodu a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky U. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom A., I. Z.. XXX/XX proti odporcovi P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. O., Z.. F. Q. XX/XX, zastúpený
B.. L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Z. O., Z.. F. Q. XX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.4.1912 č.k. 10P/462/2011-48 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í  tak, že návrh na zvýšenie výživného  z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k
navrhovateľke na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 1.5.2012, čo do zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že naposledy bola ustálená vyživovacia
povinnosť odporcu k navrhovateľke v roku 2009, za dané obdobie sa zvýšili nielen náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb navrhovateľky, ale aj ďalších potrieb v súvislosti s jej štúdiom
na vysokej škole. Po zhodnotení príjmov a výdavkov navrhovateľky, ako aj príjmov a výdavkov odporcu
dospel súd k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča (odporcu) uhrádzať výživné
200,- Eur mesačne. Prihliadol pritom okrem iného na skutočnosť, že na strane navrhovateľky došlo k
zmene od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vzhľadom na skutočnosť, že je v poslednom ročníku
vysokoškolského štúdia a preto z hľadiska možností a schopností odporcu, keď zvýšenie výživného
bolo určené dňom 1.5.2012 v zmysle návrhu navrhovateľky, mal za to, že takéto zvýšenie vyživovacej
povinnosti je dôvodné. V prevyšujúcej časti (do sumy požadovanej navrhovateľkou vo výške 350,- Eur
mesačne) súd ako nedôvodný a neopodstatnený návrh zamietol.

Rozsudok v zákonom stanovenej lehote napadol odporca. Považuje ho za nezákonný a nesprávny,
keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Tvrdí, že súd sa nezaoberal osobitnými zreteľmi na strane odporcu a ani
nepreveril opodstatnenosť osobitných zreteľov na strane navrhovateľky. Poukázal na navrhovateľkou
prezentované náklady, ktorá uviedla: sama býva v nájme v dvojizbovom byte s výškou nájmu 11 000,-
Kč mesačne, čo pokladá za svoj oprávnený náklad. Odporca takýto spôsob života študentky považuje
na nadštandardný ba priam luxusný. Spôsob života, ktorý vedie navrhovateľka, presahuje finančné
možnosti a schopnosti odporcu. Uvádza, že svoju vyživovaciu povinnosť voči dcéram si vždy poctivo
plnil, ale suma 200,- Eur mesačne na navrhovateľku a ďalších 84,- Eur na druhú dcéru mesačne  sú
čiastky finančne náročné a presahujúce finančné možnosti odporcu. Poukazuje na to, že jeho pravidelný



mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí od 655,- do 789,- Eur, tento navyšujú dovolenkový a vianočný plat,
ktoré však spotrebuje na uhradenie dlžôb, ktoré mu v priebehu roka vzniknú. Za nepravdivé označil, že
navrhovateľke okrem bežného výživného nič neposkytol. Uvádza, že od 1.5.2011 až do novembra 2011
platil všetky poplatky a náklady súvisiace s bytom v A., v ktorom bývala po celý čas navrhovateľka, tieto
náklady znášal sám a navrhovateľka sa mu ani len nepoďakovala, podala na neho trestné oznámenie
(skončilo odmietnutím vzhľadom na vykonštruovanosť a nepravdivosť tvrdení navrhovateľky). Pokiaľ ide
o byt v A., tento pôvodne tvoril BSM jeho a jeho bývalej manželky. Navrhol bývalej manželke, aby ho
vyplatila sumou, ktorá bola značne nižšia, len 3/5 v porovnaní so sumou, ktorú on bývalej manželke
zaplatil. Pokiaľ by pristala manželka na jeho ponuku, mohla by mať byt v A. doposiaľ a bývať v ňom
mohla navrhovateľka. Manželka požadovala, aby sa bytu vzdal bez akéhokoľvek nároku na výplatu, čo
si vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu nemohol dovoliť. Napokon vyplácal  z bytu bývalú manželku
on, celú sumu si musel požičať s vedomím, že byt musí aj tak predať, aby splatil pôžičky a všetky náklady
spojené s vyporiadaním BSM, ako aj náklady bytu, ktoré už boli v jeho réžii.  Z tohto dôvodu musel byt
uvoľniť a nemohol umožniť dcére naďalej v ňom bývať. Poukázal na to, že v tesnej blízkosti bytovky, kde
sa byt nachádza, má otec bývalej manželky postavený priestranný poschodový rodinný dom, ktorý je v
spoluvlastníctve bývalej manželky a jej otca. Navrhovateľka má teda zabezpečené trvalé bývanie spolu
so svojou matkou a z tohto pohľadu sa jej nestala žiadna ujma.

Ďalej poukazuje na to, že na pojednávaní pred prvostupňovým súdom uviedol (čo nebolo zaznamenané
v zápisnici), že dcéram platil všetky výdavky vrátane poistiek, telefónov a dokonca si požičiaval, aby v
tomto doplatení mohol pokračovať. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu nebol už mimo výživného
schopný platiť nároky oboch dcér, pretože mal veľa dlžôb, ktoré potreboval začať splácať. Poukázal na
svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžaduje náklady na liečbu, nakoľko pokiaľ to bude možné, nechce
sa vzdať zamestnania, resp. hľadať finančne menej ohodnotenú prácu.

Navrhovateľka uviedla, že bola na dlhodobom štúdijnom pobyte v E., avšak jeho finančné príjmy mu
neumožňujú uhrádzať takýto nadštandardný spôsob života. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou
a s maloletým synom, platí dve pôžičky vo V. (spolu 116,59 Eura), ktoré bol nútený čerpať z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Poukázal na svoje oprávnené výdavky, ktoré predstavujú
mesačne 641,.- Eur bez stravy a zabezpečenia základných osobných potrieb. Tieto skutočnosti súd do
úvahy nebral. Vytýka prvostupňovému súdu, že neprihliadal na oprávnené náklady odporcu, na jeho
vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá je dlhodobo PN, ani na jeho zdravotný stav a finančné
možnosti.

Vytkol súdu nesprávny údaj o tom, že matka navrhovateľke poskytuje financie vo výške 1 200,. Eur,
pričom navrhovateľka sama uviedla, že jej poskytuje finančné prostriedky do 200,.  Eur, nikdy sa
nevyjadrila o sume 1 200,- Eur.

Pokiaľ súd poukazuje na skutočnosť, že je vlastníkom trvalých trávnatých porastov a ornej pôdy na LV
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX uvádza, že na týchto nefiguruje a nie
je vlastníkom, nemá o tom vedomosť, nie je mu preto jasné, prečo súd uvádza takéto mylné tvrdenia. Vo
zvyšných LV ide o pôdu nepatrnej hodnoty, ktorú nemožno považovať za hodnotný majetok. Vlastníctvo
tejto pôdy mu neprináša žiaden príjem, sám nemá možnosť ju obrábať a o jej prenájom nie je záujem.
Vzhľadom na polohu a bonitu je nepredajná.

Odporca má za to, že v konaní nebola naplnená skutková podstata § 78 ods. 1 Zákona o rodine na
priznanie zvýšenia výživného. Súd  z vykonaného dokazovania nemohol dospieť k záveru, že je dôvodné
zvýšiť vyživovaciu povinnosť takmer o 100% oproti stavu z roku 2009. Pokiaľ ide o ročnú infláciu, táto
rovnako postihuje aj jeho ako povinného rodiča. Pokiaľ ide o náklady na dopravu, poukazuje na to, že
môže navrhovateľka využiť študentskú zľavu, ktorá platí na území ČR aj pre študentov zo Slovenska a
táto v roku 2009 ešte možná nebola. Pokiaľ súd konštatuje zvýšenie nákladov v súvislosti so štúdiom na
vysokej škole, vôbec nekvantifikuje rozsah, o ktorý sa proti času, keď sa rozhodovalo o výživnom v roku
2009 zvýšili. Uvádza, že už v súčasnosti je schopný len s vypätím všetkých síl zabezpečovať všetky
nutné potreby a ďalšie zvyšovanie výživného ho dostane do stavu núdze. Efekt zvýšenia jeho mzdy
zmazáva skutočnosť, že jeho manželke klesol príjem z dôvodu práceneschopnosti na polovicu, zároveň



značne vzrástli výdavky na lieky a zdravotnícke potreby, čo sa v dohľadnej dobe nezmení. Navrhuje
zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh zamietnuť.

Navrhovateľka vo vyjadrení označila rozsudok okresného súdu za správny. Tvrdí, že odporca uvádza v
odvolaní množstvo nepravdivých informácií, najzávažnejšou je fakt, že tvrdí, že má od matky k dispozícii
sumu 1 200,- Eur. Táto dezinformácia zrejme vznikla nedopatrením pri prepise, keď v skutočnosti ide o
čiastku 200,- Eur. Pokiaľ odporca uvádza, že ako študentka môže bývať na internáte, poukazuje na to, že
potrebuje celoročné bývanie, nielen počas školského roka, navyše do internátnej izby, kde sú zvyčajne
dve až štyri študentky si nemôže presťahovať všetky svoje veci. Pretože sa rozhodla zostať bývať v
mieste vysokej školy, na ktorej študuje, aj po skončení štúdia, prenajala si byt. Pokiaľ odporca uvádza,
že od 1.5.2001 do novembra 2011 platil za byt v A. poukazuje na skutočnosť, že jej matka za tento platila
v čase od 25.4.2006 až do 30.4.2011, pričom jej príjem v tom čase bol v prepočte od 360,- do 400,- Eur.

Pokiaľ ide o uvádzaný byt, ktorý bol v BSM rodičov navrhovateľky poukazuje na to, že snahou jej matky
bolo, aby tento pripadol dcéram, o čom nechcel ani počuť a vyjadril sa, že pokiaľ matka nemá peniaze
na to, aby ho vyplatila, vyplatí on ju a ešte na tom dobre zarobí. Matke preto neostalo iné, ako na tento
spôsob vyporiadania  BSM pristúpiť. Pokiaľ ide o dom starého otca, tohto je matka spoluvlastníčkou v
jednej štvrtine. Tu na ploche približne 19 m2 žije spolu so sestrou navrhovateľky, čo je málo pre dve
osoby. Za nepravdivé označuje, že sa snažil odporca vychádzať dcéram v ústrety. Ešte počas strednej
školy sa snažila s otcom skontaktovať, nikdy nemal čas a do telefónu sa vyjadril, že je s kamarátmi na
pive. Pokiaľ ide o výdavky na poistku a telefón, toto platila matka, otec platil telefón a poistku sestre
a pretože ju zabúdal platiť, poistka prepadla. O zdravotných problémoch otca nevedela, pretože on s
nimi nekomunikoval.

Pokiaľ ide o jej študijný pobyt v E., cestovala tam za účelom natočiť dokumentárny absolventský film,
ktorého výroba bola z 80% pokrytá sponzorskými príspevkami, zvyšných 20% pokryla svojimi príjmami
z príležitostných brigád. Nikdy žiadnu finančnú pomoc na tento účel nežiadala od otca, ani od matky.
Túto informáciu uvádza z dôvodu, aby vysvetlila svoje predĺžené štúdium. Pokiaľ odporca popisuje svoju
finančnú situáciu, v priebehu posledných dvoch rokov predal tri byty, z toho jeden, v ktorom ona bývala od
narodenia. Matka zo svojho príjmu 450,- Eur mesačne jej prispieva čiastkou 200.- Eur a preto považuje
za primerané, aby rovnakou sumou prispieval aj otec, ktorý má podstatne vyšší príjem. Nesúhlasí s
tým, že by sa od roku 2009 nezmenili jej pomery, najpodstatnejšou zmenou bolo to, že životné náklady
neustále stúpajú, ako aj to, že vlastne otec ju vyhodil na ulicu, aby mohol predať byt a preto bola nútená
zabezpečiť si bývanie a zároveň žiadať o zvýšenie výživného.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 a po prejednaní veci rozsudok
okresného súdu s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil, keď dospel k záveru, že nie je dôvod ani na
potvrdenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie.

Odvolací súd v danej veci vytýčil pojednávanie na deň 20.11.2012. Navrhovateľka prevzala predvolanie
dňa 9.11.2012 (zásielka je bola uložená na pošte 31.10.2012) a dňa 15.11.2012 bolo doručené súdu
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania datované dňom 12.11.2012
odovzdané na pošte dňa 14.11.2012. Navrhovateľka žiadala o zmenu termínu pojednávania z dôvodu,
že v čase pojednávania bude v zahraničí pracovať na zbieraní materiálov na svoju semestrálnu prácu
do školy. Pobyt v zahraničí skončí 31.1.2013. Na zastupovanie nedala nikomu plnú moc, pretože
pojednávania sa chce zúčastniť osobne.

Odvolací súd, ktorý pojednávanie v odvolacej veci nariadil najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa
vyjadrenia samotnej navrhovateľky mala v júni 2012 ukončiť bakalárske štúdium, bolo teda potrebné
zistiť, či navrhovateľka v štúdiu pokračuje a či je naďalej dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany odporcu. Žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože zistil, že rovnakým spôsobom
už navrhovateľka požadovala o odročenie pojednávania aj pred prvostupňovým súdom, pritom tvrdený
dôvod žiadnym spôsobom  nedokladovala. Súd dospel k záveru, že je možné rozhodnúť aj v jej



neprítomnosti, pretože  ani odporca ani samotná navrhovateľka v rámci odvolacích podaní žiadne nové
skutočnosti ani návrhy neuvádzali.

Súd vec prejednal za účasti odporcu a jeho splnomocnenej zástupkyne, ktorí v podstate zopakovali
svoje dovtedajšie stanoviská. Okrem iného uviedli, že sa im nepodarilo skontaktovať s navrhovateľkou,
keď ich snahou bolo zistiť, či navrhovateľka naďalej študuje a nepodarilo sa im získať informáciu ani z
vysokej školy, na ktorej navrhovateľka študuje, poukázali na písomné stanovisko v tomto smere, keď
R. K. B. v I., G. F. A. podaním zo dňa 23.10.2011 s poukazom na zákon o ochrane osobných údajov
informáciu o U. O. odmietla oznámiť. Odporca, rovnako jeho splnomocnená zástupkyňa na pojednávaní
pred odvolacím súdom navrhli zmeniť rozsudok prvostupňového súdu a návrh zamietnuť, pretože podľa
ich názoru nenastali zákonné podmienky v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, na strane navrhovateľky
nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala jej návrh na zvýšenie výživného zo strany
odporcu.

Krajský súd poukazujúc na výsledky dokazovania, ktoré sú zaznamenané v spise Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 10P/462/2011,  zistil, že navrhovateľka návrhom doručeným okresnému súdu dňa
21.12.2011 požadovala zvýšenie výživného na čiastku 350,- Eur mesačne z dôvodu, že sa nemohla
dostať do bytu, v ktorom mala trvalý pobyt z dôvodu, že otec vymenil zámok. Ostala bez bývania a nemá
dostatok finančných prostriedkov, aby si mohla zabezpečiť bývanie, pretože študuje na vysokej škole.

Z obsahu spisu je ďalej zistené, že naposledy bolo výživné pre navrhovateľku určené rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 7.10.2009 č.k. 4C/205/2009-17 na sumu 110,- Eur mesačne.

Navrhovateľka na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 25.4.2012 uviedla, že býva v podnájme
v dvojizbovom byte s príslušenstvom sama, kde uhrádza nájomné 11 000,- Kč, ďalšie výdavky má na
stravu, hygienické potreby, približne vo výške 3 000,- Kč. Uhrádza cestovné MHD, ďalšie výdavky má
na študijné pomôcky a zvýšené výdavky mala v súvislosti so začiatkom študijného roka, kde uhrádzala
rôzne poplatky, učebnice a pod.. Za jediný príjem označila výživné od odporcu vo výške 110,- Eur
mesačne, finančné prostriedky zabezpečené matkou približne 200,. Eur mesačne (v zápisnici je zrejmá
chyba 1200,- Eur mesačne), privyrába si aj brigádnickou prácou približne vo výške 1 000,- až 1 500,- Kč.
Uviedla, že má za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby jej plnil vyživovaciu povinnosť
vzhľadom na štúdium, ktoré bude na začiatku júna 2012 pravdepodobne končiť štátnou skúškou.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 Zák. o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majketkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.



Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného  možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V zmysle citovanej právnej úpravy navrhovateľka v čase, kedy podávala návrh na zvýšenie výživného
bola oprávnenou osobou, keď dodatočne preukázala, že je študentkou X. ročníka R. K. B. v I., G.
F. A. v študijnom programe bakalársky, prezenčnej forme štúdia (potvrdenie o štúdiu v akademickom
roku 2011/2012 zo dňa 24.04.2012 na č.l. 38 spisu). V zmysle aplikačnej praxe v súvislosti s otázkou
trvania vyživovacej povinnosti sa tradične akceptuje štúdium na vysokej škole, pre nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa,
vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Pokiaľ ide o určenie výšky
výživného, základným kritériom na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Tieto boli
naposledy ustálené rozsudkom súdu zo dňa 07.10.2009 č.k. 4C/205/2009-17 na sumu 110 eur. Pokiaľ
navrhovateľka navrhla zvýšiť výživné, toto je v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy možné v prípade
ak dôjde k zmene pomerov či na strane oprávneného, či na strane povinného, prípadne na oboch
stranách. Pretože v posudzovanom prípade ide o plnoletú navrhovateľku, tvrdená zmena pomerov sa
posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí k nej dôjsť v čase rozhodovania súdu. V
danom prípade podľa tvrdenia navrhovateľky touto zmenou mala byť skutočnosť, že nemohla naďalej
bývať v byte, ktorý dovtedy užívala, pričom šlo o byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov
navrhovateľky a po rozvode a vyporiadaní BSM pripadol do vlastníctva otca, čoho dôsledkom bola
nutnosť zabezpečiť si, ako sama tvrdí, celoročné bývanie. V tomto smere navrhovateľka  uvádzala
svoje výdavky a to 11 000,- Kč mesačne za prenájom dvojizbového bytu + ďalšie výdavky, tak ako
je to uvedené vyššie. K tomu odvolací súd vyjadruje svoj názor, že vzhľadom na sociálne postavenie
navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy, nemožno považovať takéto výdavky za nevyhnutné a
potrebné pre uspokojenie jej oprávnených potrieb v zmysle ust. § 75 ods. 1 v náväznosti na ust. § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom takúto formu bývania považuje za nadštandardný a nezodpovedajúci ani
možnostiam navrhovateľky ani možnostiam jej rodičov, konkrétne ani povinného, teda odporcu. Rovnako
tak ďalšie tvrdené výdavky na stravu a hygienické potreby 3 000,- Kč sú podľa názoru odvolacieho súdu
nadhodnotené, navyše nie sú ničím bližšie špecifikované. Ani ďalšie tvrdenia navrhovateľky uvádzané
na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, ako zvýšené výdavky na začiatku študijného roka,
uhrádzanie rôznych poplatkov, učebníc a podobne navrhovateľka žiadnym spôsobom nezdokladovala.
Za takéhoto stavu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka okrem uvádzaných nákladov spojených s
bývaním (avšak tiež nepreukázaných), ktoré odvolací súd nepovažuje za odôvodnené potreby, žiadnym
spôsobom na svojej strane zmenu pomerov nepreukázala. Tiež na strane povinného rodiča takáto
zmena pomerov zistená nebola. Preto odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru,
že nebol dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože neboli naplnené zákonné predpoklady v
zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a to zmena pomerov. Preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že návrh na zvýšenie výživného ako neodôvodnený zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust § 224 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď na týchto uplatnil
náhradu súdneho poplatku za podanie odvolania, ktoré sa však vzhľadom na vecné oslobodenie konania
od poplatku (§ 4 ods. 1 písm. g/ zák. č, 71/1992 Zb.) neplatí. Žiadne ďalšie  trovy neboli uplatnené, ani
zo spisu nevyplývajú.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/462/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}