{"guid": "dd16855a-9041-4eec-b8bf-b8613d77a534:d006c012-67a8-419f-b063-2a7349fa2bd2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6412208720.1", "spisova_znacka": "17CoP/71/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/71/2012 z 13. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2012, sp. zn. 17CoP/71/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6412208720.1", "identifikacne_cislo": "6412208720", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2012-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d006c012-67a8-419f-b063-2a7349fa2bd2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6412208720.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6412208720.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6412208720.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/71/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412208720
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6412208720.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Trubanovej PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci
navrhovateľky N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N. S. XXX, zastúpenej V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. N. S. XXX, proti odporcovi Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. B. XXX XX N. A., o zvýšenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k.
4P/96/2012-12 z 20.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a uložil
odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- Eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. teho dňa v mesiaci k jej rukám, vo zvyšnej časti návrh zamietol
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo výroku tiež uviedol, že
predmetným rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 8P/308/2004
z 21.12.2006.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
zvýšenia  vyživovacej povinnosť odporcu zo sumy 50,- Eur na sumu 250,- Eur poukazujúc na jej
pokračovanie v štúdiu na súkromnej strednej umeleckej škole, čím sa zvýšili jej výdavky na výživu a
doterajšie výživné  nepostačuje na pokrytie jej aktuálnych potrieb. Okresný súd mal za to, že došlo k
zmene pomerov na strane obidvoch účastníkov konania a vzrástli potreby navrhovateľky, s poukazom
na § 75 ods. l zákona o rodine, keď na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že  odporca je dlhodobým poberateľom dávky v
hmotnej núdzi (príležitostne pracuje v dvoch firmách s nepravidelným zárobkom), ale prihliadol na jeho
schopnosti, že je mladý a zdravý človek, v ktorého schopnostiach je nájsť si  primerané zamestnanie,
preto okresný súd považoval za primerané zvýšenie výživného na sumu 80,- Eur a vo zvyšku návrh
navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie o trovách konania dôvodil § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka, nesúhlasila s rozsudkom
prvostupňového súdu, pretože študuje dennou formou vyššieho štúdia na Súkromnej umeleckej škole



S. S.  v odbore klenotník - zlatník, ktoré je predprípravou na štúdium na vysokej škole, jej ročné náklady
na  štúdium predstavujú sumu  1.249,- Eur,  čo je 124,90 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti
s matkou, čiastočnou invalidnou dôchodkyňou s príjmom z invalidného dôchodku vo výške 121,70 Eur
mesačne a z rodinných prídavkov vo výške 22,54 Eur mesačne a náhradného výživného, pretože otec
si svoju vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne a nie vo výške určenej súdnym rozhodnutím, t.č. je jeho
dlh na výživnom v sume 3.000,- Eur. Odporca je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ale má príjem aj
z pracovnej činnosti vykonávanej podľa dohody o vykonaní práce. Matka navrhovateľky znáša všetky
jej bežné výdavky, je tiež zaťažená splátkami pôžičiek (na notebook, na stužkovú pre navrhovateľku).
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a odporcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky sumou vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu vždy do 15.
teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky. K odvolaniu priložila potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie
o finančných nákladoch na štúdium, vysvedčenie o maturitnej skúške s dodatkom.

Proti rozsudku okresného súdu sa v zákonnej lehote odvolal aj odporca. Poukázal, že je  6 rokov
poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur,  z ktorej posiela 30,- Eur navrhovateľke a 30,- Eur
synovi V., nar. XX.XX.XXXX,  má tiež vyživovaciu povinnosť aj k maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX,  je
bez trvalého pracovného pomeru, pretože prišiel o prácu v rakúskej firme ako vodič MKD, kde nedostal
ani výplatu za prácu troch mesiacov vo výške 93.450,- Sk, ktorého vymáhanie prešlo aj súdom, ale
bolo zamietnuté s poukazom na uznesenie zo dňa 08.08.2012, ktoré v prílohe predložil. Uviedol tiež,
že pracuje len príležitostne ako brigádnik, pričom príjem z tejto činnosti mu nepostačuje na pokrytie
vlastných životných nákladov, v domácnosti žije spoločne so svojou matkou, dôchodkyňou, ktorá ho živí
z dôchodku. Nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 80,- Eur. K odvolaniu priložil rodné listy detí (V.
S., B. S.), zápis o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, uznesenie Okresnej prokuratúry Žiar
nad Hronom, potvrdenie o príjme, mzdový list za obdobie 01-07/2012.

Navrhovateľka zaslala súdu k odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie, v ktorom
medzi iným uviedla, že o zvýšenie výživného požiadala z dôvodu záujmu o ďalšie štúdium, s ktorým sú
spojené výdavky a na uhradení ktorých sa podieľa v rozhodujúcej miere len matka navrhovateľky. Matka
navrhovateľky je ťažko zdravotne postihnutá a má obmedzenú možnosť v celom rozsahu z invalidného
dôchodku znášať výdavky spojené so štúdiom navrhovateľky a jej bežné výdavky, ako aj zamestnať sa
oproti odporcovi, ktorý je zdravý.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý zotrval na odvolacích dôvodoch a uviedol, že
jeho príjem na základe dohôd o vykonaní práce je nepravidelný, od 12.06.2008 má zadržaný vodičský
preukaz, od kedy si nemôže nájsť vhodné zamestnanie. Okrem uvedenej skutočnosti je voči nemu
vykonávaná exekúcia na vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného. Aj uvedená
okolnosť mu neumožňuje, aby si zabezpečil adekvátny príjem umožňujúci mu riadne plnenie vyživovacej
povinnosti.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1  O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním navrhovateľky a
odporcu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.  potvrdil.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.



Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby (v tomto prípade otca), sú
rozhodujúce jeho reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej konkrétnej výške a pri
určovaní výšky výživného súd zohľadňuje odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a
možnosti povinného. Uvedené kritériá sú podstatné pri určovaní výšky výživného, pričom pri skúmaní
možností a schopností povinnej osoby platiť výživné sa zisťuje reálny príjem povinného rodiča a berú
sa tiež do úvahy výdavky, ktoré povinný nemusí nevyhnutne vynaložiť.

V prejednávanej veci odvolací súd vychádzal zo správnych skutkových zistení okresného súdu, na
ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd mal zhodne s
prvostupňovým súdom za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo  k zmene pomerov
na strane účastníkov konania, keď prvostupňový súd pritom správne prihliadol primerane na vývoj ich
životných nákladov (§ 78 Zákona o rodine). Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť odporcu
(otca navrhovateľky) bola naposledy upravená v čase, keď bola navrhovateľka maloletá, a to rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/308/04-228 z 21.12.2006, ktorý sa stal právoplatným
a vykonateľným dňa 05.01.2007, keď okresný súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec
navrhovateľky - odporca zaviazal prispievať jej na výživu zvýšeným výživným vo výške 49,79 (1.500,-
Sk), počnúc dňom 01.06.2004, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľky, v
danom čase  úpravy pomerov mala navrhovateľka viac ako   13 rokov.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím teda nastala zmena pomerov najmä na strane navrhovateľky,
ktorá je staršia o viac ako 5 rokov, skončila strednú školu a pokračuje v štúdiu dennou formou na
Súkromnej strednej škole S. - S. a pripravuje sa na vysokoškolské štúdiu, ktorú skutočnosť preukázala
potvrdením o návšteve školy. Podstatným spôsobom u nej narástli bežné, ako aj jednorázové výdavky
na štúdium, na uhradenie ktorých v súčasnosti určené výživné nepostačuje a ktoré vzhľadom na prípravu
navrhovateľky na jej budúce povolanie (štúdiom) nie je schopná si samostatne uhradiť  a to ani sčasti.
Jedná sa najmä o výdavky na bývanie, ošatenie, stravu, cestovné a študijné materiály. Na úhrade
všetkých bežných výdavkov, ako aj ďalších výdavkov sa podieľala predovšetkým matka navrhovateľky,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Odporca sa okrem určeného výživného iným spôsobom na
uvedených výdavkoch navrhovateľky nepodieľa.  Navrhovateľka mesačne má príjem 40,- Eur titulom
sociálneho štipendia. Matka navrhovateľky v súčasnej dobe (aj v minulosti) je na invalidnom dôchodku,
z ktorého dôvodu má príjem v sume 121,70 Eur, poberá prídavky na dieťa v sume 22,-  Eur mesačne
a náhradné výživné v sume 50,- Eur, pretože odporca si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne.
Čiastočne sa pomery zmenili aj na strane odporcu, ktorý nie je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere,
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur mesačne, z pracovnej činnosti má nepravidelný
príjem (na základe dohôd o vykonaní práce v roku 2012 v spoločnosti Hollý, spol. s r.o. za mesiace
január až júl vo výške 201,50 Eur, č.l. 23 + 140,70 Eur  v spoločnosti Obifon, s.r.o. v Novej Bani za
mesiace január až august 2012, č.l. 39, viď aj č.l. 11) a okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke
má vyživovaciu povinnosť aj voči svojmu synovi V. a pribudla mu vyživovacia povinnosť aj k maloletej
dcére B.. V spoločnej domácnosti žije so svoju družkou a matkou, ktorej prispieva na náklady domácnosti
sumou 100,- Eur.

Odvolací súd na základe zistených skutočností dospel k názoru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca (odporcu) voči navrhovateľke je dôvodné v takom rozsahu, ako ho ustálil okresný súd, t. j. v sume
80,- Eur mesačne  počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, pretože takto určené výživné zodpovedá
zistenému skutkovému stavu veci (§ 153 ods. l O.s.p.) a zákonnej úprave (§ 78 ods. 1 a 3, 62 ods. 1, 2, 3,
4, 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. V odvolaní otca
proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa
prvostupňový súd nevysporiadal. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa boli preukázané
zvýšené výdavky na strane navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti ani sčasti
nie je schopná si samostatne zabezpečiť uspokojenie životných nákladov a potrieb z dôvodu prípravy na



budúce povolanie prostredníctvom stredoškolského štúdia na Súkromnej strednej škole S. - S., odbor
klenotník - zlatník. Navrhovateľka je v tomto zmysle v celom rozsahu odkázaná na pomoc svojich rodičov,
ktorí majú voči  navrhovateľke zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je ich prvoradou povinnosťou,
pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a
majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb oprávnenej osoby,
ktorých rámec sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby. V
konaní bolo preukázané, že predovšetkým matka navrhovateľky sa podieľa na zabezpečení potrieb
navrhovateľky a uhrádza jej bežné mesačné výdavky. Otec na uvedených výdavkoch participoval len
v rozsahu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, a to vo výške 49,79 Eur, aj to nepravidelne. Podľa
názoru odvolacieho súdu opodstatnené zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke o
sumu 30,21 Eur mesačne (zo sumy 49,79 Eur na sumu 80,- Eur) primeraným spôsobom zohľadňuje
zmenu pomerov na strane navrhovateľky, ku ktorej došlo v dôsledku rastu nákladov nevyhnutných na
zabezpečenie školských potrieb a tiež bežných nákladov na stravovanie, ošatenie v nadväznosti na
to, že v porovnaní s obdobím predchádzajúcej úpravy výživného je navrhovateľka staršia o 5 rokov,
dosiahla plnoletosť (má 19 rokov) a jej bežné výdavky zodpovedajú výdavkom dospelej osoby. Záver o
výške výživného v sume 80,- Eur podľa krajského súdu je odôvodnený aj z hľadiska aktuálnych pomerov
odporcu, ktorému síce pribudla vyživovacia povinnosť a je dlhodobým poberateľom dávok hmotnej
núdze (62,50 Eur mesačne) a má nepravidelný príjem z pracovnej činnosti (na základe dohôd o vykonaní
práce v roku 2012 v spoločnosti Hollý, spol. s r.o. za mesiace január až júl vo výške 201,50 Eur, č.l. 23
+ 140,70 Eur  v spoločnosti Obifon, s.r.o. v Novej Bani za mesiace január až august 2012, č.l. 39), je
však v produktívnom veku,  nemá žiadne zdravotné obmedzenia, a teda má reálne možnosti uplatniť
sa na trhu práce v rámci Slovenska, ale aj mimo neho, ktoré skutočnosti nemôžu byť vyhodnotené na
ujmu navrhovateľky, na základe čoho aj odvolací súd má za to, že je v schopnostiach  a možnostiach
otca nájsť si primerané zamestnanie aj pre to, aby si mohol riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť k navrhovateľke. Odvolací súd akcentuje, že v danom prípade pre rozhodnutie súdu o
zvýšenom  výživnom bolo rozhodujúce, že navrhovateľka má zvýšené výdavky spojené s návštevou
školy, najmä na cestovné, stravu, učebné pomôcky a výchovné podujatia a jej matka napriek nízkemu
príjmu z invalidného dôchodku vo výške 121,70 Eur a prídavkov na dieťa 22,- Eur, si svoju vyživovaciu
povinnosť plní riadne, a to aj vo forme osobnej starostlivosti, hoci má obmedzenú možnosť pracovať a
dosiahnuť vyšší príjem. Určené výživné je potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti
matky, pretože otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, výživné platí nepravidelne a je voči nemu
vedená exekúcia za účelom vymoženia zameškaného a aj bežného výživného (č.l. 37, 38). Podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným kritériám v zmysle
citovaných zákonných ustanovení vrátane § 62 ods. 5 Zákona o rodine a z neho vyplývajúce plynulé
zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti s tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,
keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

Krajský súd nepovažoval za dôvodné zvýšenie výživného na sumu 130,- Eur podľa návrhu navrhovateľky
uvádzanom v odvolaní (predtým v návrhu 250,- Eur), pretože v aktuálnych schopnostiach a možnostiach
povinného odporcu nie je, aby sa na výživnom podieľal v navrhovanom rozsahu bez negatívneho
vplyvu na uspokojenie jeho základných životných potrieb, a preto aj zamietnutie návrhu v presahujúcom
rozsahu bolo opodstatnené a vecne správne. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní v jeho petite žiadala
zvýšenie výživného   počnúc dňom podania návrhu oproti pôvodnému petitu návrhu počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia, ale v súlade s § 95 ods. l O.s.p. vo väzbe na § 211 ods. 2 O.s.p. nepodala
adekvátny procesný návrh súdu na rozhodnutie o  zmene pôvodného návrhu, preto nebol dôvod, aby
sa odvolací súd touto novou skutočnosťou zmienenou len v petite odvolania navrhovateľky zapodieval.

Na základe uvedených skutočností krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného  súdu  ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v odvolacom
konaní nebol úspešný žiaden z účastníkov, napokon žiaden z účastníkov si ani  náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil, pretože mu žiadne trovy ani nevznikli.



Toto rozhodnutie bolo prijaté krajským súdom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/96/2012", "guid": "dfb59612-743f-4c1b-8ead-fb43e5f2e6fd:733afc79-6d95-42bd-971b-98135f6ccfa3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}