Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/285/2012 z 30. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. augusta 2012, sp. zn. 2CoE/285/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6498899015.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/285/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6498899015.1 | 2012-08-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3027cad2-3cde-4c47-a8be-28dc193cbfa1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6498899015.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/285/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6498899015 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6498899015.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: D. M., nar. X.X.XXXX, R. XX, F. T., zast. JUDr. Roman Kasan, advokát, M.R. Štefánika 655, 968 01 Nová Baňa, proti povinnému: DISKONT GROŠ, s.r.o., v likvidácii, M. Chrásteka 8/9, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 31621716, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 398,32 Eur, vedenej u pôvodného súdneho exekútora Mária Bugárová pod sp. zn. EX 114/98-6, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, Jesenského 61, Žiar nad Hronom, o odvolaní oprávneného proti uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. Er/208/1998-12 zo dňa 03. apríla 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. Er/208/1998-12 zo dňa 03. apríla 2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. Er/208/1998-12 zo dňa 03. apríla 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 105,04 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z internetového výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že povinný bol dňa 21.10.2010 vymazaný z obchodného registra z dôvodu zamietnutia vyhlásenia konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Exekučný súd uviedol, že nakoľko došlo k zániku povinného bez prechodu jeho práv a povinností na iný subjekt vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Na zaplatenie trov exekúcie vo výške 105,04 Eur exekučný súd podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 zaviazal oprávneného. Proti uvedenému rozhodnutiu v časti trov podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 196, 197 ods. 1, § 200 ods. 1,2, § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že pod zavinením oprávneného v zmysle citovaných ustanovení treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany povinného, ktoré má za následok neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také konanie oprávneného, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie v roku 1998 nemohol v žiadnom prípade predvídať, že v roku 2010 zanikne povinný subjekt výmazom z obchodného registra. Namietal, že uloženie oprávnenému povinnosť nahradiť trovy bezúspešnej exekúcie by bolo v konkrétnom prípade nespravodlivé. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konania. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 17. februára 1998 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 26. februára 1998 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 001130 zo dňa 27. februára 1998. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 23. marca 2012 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 21.10.2010 vymazaný z obchodného registra ex offo. Trovy exekúcie požiadal priznať na ťarchu oprávneného. Nakoľko v zmysle § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, preskúmaval napadnuté uznesenie len v časti uloženia povinnosti oprávnenému uhradiť pre súdneho exekútora trovy exekučného konania, pričom samotná výška uložených trov odvolaním napadnutá nebola a preto správnosť výšky prisúdených trov nepreskúmaval. Exekúcia bola v danom prípade zastavená po zistení, že povinný bol vymazaný z obchodného registra z dôvodu zamietnutia vyhlásenia konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Pokiaľ by povinný disponoval majetkom, nebol by zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu a nebola by daná prekážka ďalšieho pokračovania exekúcie. Skôr než výmaz z obchodného registra povinného, tak k zastaveniu exekúcie viedla okolnosť, že povinný nemal dostatok majetku. Odvolací súd uvádza, že exekučný súd správne rozhodol, keď zastavil exekúciu, avšak navyše uvádza, že exekučnýs súd mal rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, a teda zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ďalej odvolací súd uvádza, že exekučný súd správne zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v tomto prípade musí hradiť trovy exekúcie oprávnený. K uvedenému názoru sa priklonil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. novembra 2011 sp. zn. 3M Cdo 10/2011. V uvedenom prípade teda nastala teda situácia kvalitatívne porovnateľná so stavom predpokladaným v ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku, je upravený vzájomný vzťah oprávneného a súdneho exekútora, ktorej cieľom je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia sa na povinnom bola zmarená a práve v takýchto prípadoch musí jedna z osôb s nárokom na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (oprávnený) ustúpiť druhej (súdnemu exekútorovi) a sama splniť povinnosť inak vyžadovateľnú od povinného. Exekučný súd teda správne rozhodol ak k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v časti trov ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.