Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/8/2012 z 28. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. marca 2012, sp. zn. 43Cob/8/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6610219443.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/8/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6610219443.1 | 2012-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 150 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad62262d-d68a-493d-ac75-2425d02e1000 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6610219443.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610219443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610219443.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Maďarský spoločenský a
kultúrny zväz na Slovensku - Csemadok, oblastný výbor Rožňava, Čučmianska dlhá 17, Rožňava, IČO:
35532483, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Q. X, C., proti žalovanému PS - NOVOPS,
a. s. so sídlom Lučenec, Novomeského 5, IČO: 36031534, zast. Mgr. Jozef Mochnacký, advokát so
sídlom N., T.G. Y. XX/E., v konaní o zaplatenie 53.988,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 13Cb/16/2011-227, IČS: 6610219443 zo dňa 30. novembra
2011, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Lučenci č. k. 13Cb/16/2011-227, IČS: 6610219443 zo dňa 30. novembra
2011 v napadnutom výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému
trovy prvostupňového konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 1.150,67 Eur na účet právneho
zástupcu žalovaného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Lučenci napadnutým uznesením konanie o zaplatenie 53.988,22 Eur s príslušenstvom
zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.700,90 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.

Žalobou zo dňa 19. 10. 2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 53.988,22 Eur s
príslušenstvom z titulu zodpovednosti žalovaného za konanie v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo,
následkom čoho žalovanému vznikla škoda vo výške 53.988,22 Eur, a to zaplatením sankcie na základe
rozhodnutia Ministerstva financií SR. Písomným podaním zo dňa 15. 11. 2011 žalobca zobral späť žalobu
v celom rozsahu. Žalovaný písomným podaním zo dňa 30. 11. 2011 so späťvzatím súhlasil.

Keďže žalobca vzal po prvom pojednávaní žalobu v celom rozsahu, súd podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 OSP
so súhlasom žalovaného konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta
OSP, nakoľko z procesného hľadiska došlo k zastaveniu konania pre správanie sa žalobcu, ktorý vzal
žalobu v celom rozsahu späť. K späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného, ktorý zotrvával
na svojom stanovisku a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V zmysle § 146 ods. 2 OSP vzniklo
preto žalovanému právo na náhradu vzniknutých trov. Súd prvého stupňa neakceptoval návrh žalobcu
na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 150 ods. 1 OSP, nakoľko ťažká finančná situácia, na
ktorú žalobca poukazuje, nie je dôvodom, pre ktorý by mal žalovaný znášať vzniknuté trovy žaloby, ktorá
nebola podaná dôvodne. Žalovaný svojim konaním nezavinil ani nijako nevyvolal podanie žaloby, nie je
preto dôvod, pre ktorý by mal ekonomicky utrpieť tým, že náhrada trov konania mu nebude priznaná.
Žalovanému priznaná náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia advokátom, a bola



určená za 5 úkonov právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia a konzultácia s klientom, vyjadrenie
k žalobe zo dňa 01. 08. 2011, účasť na pojednávaní dňa 14. 08. 2011 a dňa 22. 09. 2011, súhlas so
späťvzatím návrhu) 5x 532,77 Eur s režijným paušálom 5x 71,- Eur, čo je spolu s DPH suma 2.700,90
Eur.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnemu
z účastníkov konania neprizná právo na náhradu trov konania.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol dostatočne k jeho nepriaznivej
ekonomickej situácii, keď túto nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1
OSP, na základe ktorého nemusí súd výnimočne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. Poukazoval ďalej na to, že pred podaním žaloby sa pokúsil žalobca o zmier, a
akonáhle zistil okolnosti, ktoré dôvodnosť jeho žaloby spochybňovali, zobral túto späť. Pre prípad, že aj
odvolací súd sa prikloní k názoru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 150
ods. 1 OSP, žalobca namietal, že súd neskúmal dostatočne správnosť a výšku trov konania priznaných
žalovanému, keď mu priznal náhradu trov konania aj za účasť na pojednávaní dňa 04. 08. 2011 v plnej
výške a nie do 1 odmeny za úkon právnej služby, pričom takéto pojednávanie sa neuskutočnilo (žalobca
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie).

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 12. 12. 2011 a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 a §214 ods. 2 OSP
v senáte bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie § 150 ods. 1 OSP je odchýlkou zo zásady zodpovednosti za výsledok, ale aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147 OSP), preto súd pristupuje k jeho aplikácii
výnimočne, prihliadajúc osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania, nielen toho účastníka, ktorý by bol povinný nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorý
by bol výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutý.

Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý je v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta OSP povinný nahradiť
žalovanému vzniknuté trovy konania. Žalovaný podal návrh na priznanie konania podaním zo dňa 30.
11. 2011 (súhlas so späťvzatím žaloby) a uplatnené trovy konania si vyúčtoval vo výške 2.700,90 Eur
nasledovne: za 5 úkonov právnej služby (1/ prevzatie, príprava a konzultácia s klientom, 2/ vyjadrenie k
žalobe zo dňa 01. 08. 2011, 3/ účasť na pojednávaní dňa 04. 08. 2011, 4/ účasť na pojednávaní dňa 22.
09. 2011 a 5/ súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania) po 532,77 Eur za 1 úkon, ďalej 5x režijný
paušál po 7,41 Eur, t. j. 32,05 Eur, spolu vo výške 2.700,90 Eur. Súd prvého stupňa zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania v uvedenej výške.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie nariadené na 04.08.2011 bolo odročené
na neurčito bez prejednania veci (žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, právny zástupca
žalovaného sa na pojednávanie osobne dostavil), preto s poukazom na ust. §14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, právnemu
zástupcovi žalovaného patrí odmena za zastupovanie na tomto pojednávaní len vo výške 1 základnej



sadzby, t. j. 133,20 Eur. Právny zástupca žalovaného si v tejto časti nárokovaných trov právneho
zastúpenia vyčíslil odmenu nesprávne.

Odvolací súd prihliadol k tomu, že žalobca, ktorý je povinný nahradiť žalovanému vzniknuté trovy
konania, je právnym subjektom, ktorý má príjmy z darov a príspevkov členov, ako aj z dotácií a z
rôznych fondov, a preto jeho finančná situácia je úplne iná voči žalovanému, ktorý je podnikateľom.
Samozrejme, uvedená okolnosť nemôže byť jediným kritériom pri úvahách o aplikácii § 150 ods. 1
OSP. Vzhľadom na predmet sporu - náhrada škody, bol postup žalovaného, ktorý si zvolil advokáta na
zastupovanie, úplne pochopiteľný, a preto by nebolo správne, keby žalovaný sám znášal všetky trovy,
ktoré mu v konaní vznikli. Odvolací súd po zhodnotení všetkých okolností prípadu dospel k záveru,
že prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa postavenia a ekonomickej situácie
žalobcu je možné rozhodnúť o náhrade trov konania podľa citovaného § 150 ods. 1 OSP, a preto podľa
§220 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil tak, že
žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 1.150,67 Eur.
Uvedená suma predstavuje 50% z trov právneho zastúpenia, na ktoré má žalovaný podľa vykonaných
úkonov právnej služby nárok (4x úkon po 532,77 Eur, 1x úkon 133,20 Eur, čo je spolu 2.264,28 Eur +
37,05 Eur - 5x režijný paušál, spolu má nárok žalovaný na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
2.301,33 Eur).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.2 OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá, vzhľadom na čiastočný úspech v odvolacom konaní, právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.