Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/49/2012 z 27. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2012, sp. zn. 14CoP/49/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6611206430.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/49/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6611206430.2 | 2012-05-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 148 ods. 1 OSP, § 138 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de73282c-e7e7-444a-9344-5864667f156b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611206430.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/49/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611206430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611206430.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci starostlivosti o maloleté dieťa P. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
v I. odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., B.. U. XXX/
X, zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom, I., G. XX/XXXX, občiansky SR a Y. W., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K., B.. U. XX, občana SR zastúpeného JUDr. Petrom Čefalvajom, advokátom,
K., L. XXXX/X, o úpravu styku a znížení výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec, zo dňa 29.2.2012 č.k. 11P/187/2011-125 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o povinnosti matky zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Lučenec náhradu trov konania v sume 508,28 Eur p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou, určil
maloletej P. a jej rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny v I. v trvaní troch mesiacov. Každému z rodičov uložil povinnosť zaplatiť trovy
štátu v sume po 508,28 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o povinnosti
zaplatiť trovy štátu odôvodnil s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Pretože záujem dieťaťa
v konaní si vyžadoval znalecké dokazovanie, súd na znalecké dokazovanie z rozpočtových prostriedkov
zaplatil za znalecký posudok znaleckú odmenu T.. T. Z. sumu 498,- Eur a T.. I. H. sumu 518,56
Eur. Vzhľadom na záver súdu, že pomery oboch rodičov neodôvodňujú ich oslobodenie od súdnych
poplatkov, u otca prihliadol aj na spôsob jeho života a prístup k plneniu rodičovských práv a povinností
a preto rozhodol tak, že každého z rodičov zaviazal na náhradu týchto trov po polovici.

Proti rozsudku v časti o uložení povinnosti zaplatiť trovy štátu podala matka prostredníctvom
splnomocneného advokáta odvolanie. Podľa názoru odvolateľky súd nedostatočne posúdil majetkové
pomery matky, keď ju zaviazal nahradiť trovy znalečného. Matka maloletej nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti (keď byt, v ktorom žije je družstevný a nie je odkúpený do osobného vlastníctva) a
nevlastní ani žiadnu hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Užíva len bežné zariadenie bytu a jej plat je
približne 604,06 Eur mesačne. Po odpočítaní pravidelných mesačných výdavkov ostane jej k dispozícii
suma 100,- až 150,- Eur mesačne. Otec maloletej pritom výživné neplatí od mája 2011, takže všetky
potreby maloletej hradí dlhodobo matka. Rozhodnutie súdu, ktorým matku zaviazal na úhradu trov
za vyhotovenie znaleckým posudkov považuje za hlboko neúmerné k finančným možnostiam matky
a za rozpor s finančnými možnosťami matky, ktoré smeruje okrem iného k ukráteniu maloletej pri
zabezpečovaní riadnej starostlivosti zo strany matky. Podľa názoru matky súd nedostatočne preskúmal
pomery matky, keď nezobral do úvahy, že splnenie takejto povinnosti nemožno od nej spravodlivo žiadať.
Povinnosťou súdu je zohľadniť okrem iného aj správanie sa a postoj účastníkov v konaní. V danom
prípade síce súd poukázal na dlhodobo negatívny postoj otca k plneniu si svojich povinností, do úvahy
vôbec nevzdal správanie sa matky, ktorá dlhodobo zabezpečuje potreby dieťaťa, vytvára jej zdravé



rodinné prostredie a vzorne si svoje rodičovské povinnosti plní. Podľa matky by mal trovy znalečného
hradiť otec, resp. s prihliadnutím na majetkové pomery otca aj štát. Od matky túto povinnosť nemožno
oprávnene vyžadovať. Súd pritom o nariadení znaleckého dokazovania rozhodol z vlastného podnetu a
na základe vlastného uváženia, vypracovanie znaleckých posudkov nebolo iniciované matkou a preto
aj táto skutočnosť mala byť vzatá do úvahy.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva.

V danej veci je nepochybné, že štát platil trovy za vykonané znalecké dokazovanie a preto má v zmysle
ust. § 148 ods. 1 O.s.p. proti účastníkom právo na náhradu týchto trov. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia súd skúma, či sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov a pokiaľ by tomu tak bolo, znáša tieto trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa
výsledku konania, štát. Predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust .§ 138 ods.
1 O.s.p. súd jednak pomery účastníka ako aj skutočnosť, že nejde o svojvoľné, alebo bezúspešné
uplatňovanie, alebo bránenie práva. V danom prípade, pokiaľ ide o rozhodnutie napadnuté odvolaním,
teda o rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť matke zaplatiť trovy štátu, vychádza súd z pomerov
matky majúc za to, že v jej prípade nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Z obsahu spisu je nepochybné, že matka maloletej má pravidelný príjem zo zamestnania, ktorý je
ako uvádza aj právny zástupca 604,- Eur. Býva v družstevnom byte, ktorý síce nie je jej vlastníctvom,
nepochybne však aj družstevný byt je určitou a nie malou majetkovou hodnotou. Už samotný príjem
matky vysoko prevyšuje minimálnu mzdu a už len z tohto dôvodu nemožno ju posudzovať ako účastníka,
ktorému majetkové pomery neumožňujú uplatniť, alebo brániť svoje práva na súde. Aj keď je zrejmé, že
finančná a celková majetková situácia matky nie je priaznivá, finančné prostriedky, s ktorými disponuje
slúžia len na pokrytie základných životných potrieb, v žiadnom prípade nemožno ju považovať ako
finančne, či sociálne odkázanú osobu, ktorej by prináležalo oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle
§ 138 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ preto prvostupňový súd rozhodol tak, že na jej strane nie je predpoklad pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol správne a preto ani odvolací súd nezistil dôvod na zmenu
rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené rozsudok okresného súdu a napadnutej časti ako vecne správny a správne
odôvodnený s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.