{"guid": "1f52e4a6-9d1e-43a6-aee8-73b434dcf518:835a9dbb-5c8a-418f-9d01-80cbc1a1297b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6611212736.1", "spisova_znacka": "17CoP/79/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/79/2011 z 28. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. februára 2012, sp. zn. 17CoP/79/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6611212736.1", "identifikacne_cislo": "6611212736", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2012-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/835a9dbb-5c8a-418f-9d01-80cbc1a1297b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611212736.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6611212736.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6611212736.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/79/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611212736
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611212736.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti
súdu o mal. O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom B. práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. č. XX a N. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, t.č. u pani K., H. XXX, XXX XX H., P. V., v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného na maloletého O., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
8P 121/2011-41 zo dňa 21.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/17/2009-48
zo dňa 29.4.2009 vo výroku o výživnom na maloletého O. Szabóa tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu
povinnosť na maloletého zo sumy 50 Eur na sumu 70 Eur mesačne od 1.9.2011. Výživné v takto určenej
výške zaviazal okresný súd zasielať otca k rukám matky vždy mesačne vopred do 15. dňa príslušného
mesiaca. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.10.2011 v sume 40 Eur súd povolil otcovi platiť v
mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že matka maloletého O. sa podaným návrhom
domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/17/2009-48 zo dňa 29.4.2009
tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 200
Eur mesačne od 1.9.2011. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.
11P/17/2009-48 zo dňa 29.4.2009 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 50 Eur
mesačne. Ďalším rozsudkom č.k. 8P/176/2009-58 zo dňa 17.2.2010 Okresný súd Lučenec súd návrh
otca na zníženie výživného zamietol a upravil styk otca s maloletým. Od poslednej úpravy výživného sa
podstatne zmenili pomery na strane maloletého. Od septembra 2011 začal navštevovať základnú školu
s čím matke vznikli nové výdavky na zakúpenie školskej tašky, školských potrieb, prezúvok, teplákovej
súpravy a tenisiek na telesnú výchovu, spolu v sume 150 Eur. Maloletý sa tiež začal stravovať v školskej
jedálni, chodí na desiaty, na čo matka vynakladá cca 30 Eur mesačne. Navyše začal navštevovať aj
počítačový krúžok. Otec si vyživovaciu povinnosť vo výške 50 Eur mesačne plní pravidelne. Nad jej
rámec však na výživu maloletého neprispieva, žije v P. republike a s maloletým sa nestretáva.

Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že maloletý vyrástol, začal navštevovať
prvú triedu základnej školy, čím matke vznikli zvýšené výdavky. Musela mu kúpiť školské potreby v sume
okolo 150 Eur. Navyše sa maloletý začal stravovať v školskej jedálni, s čím matke vznikli nové výdavky
vo výške asi 30 Eur mesačne. Matka maloletého poberá opatrovateľský príspevok vo výške 211 Eur



mesačne, prídavok na dieťa 22,01 Eur mesačne a dostáva na maloletého výživné 50 Eur mesačne. Má
výdavky na bývanie 34 Eur mesačne a na vykurovacie palivo 300 Eur ročne. Otec dieťaťa je zamestnaný
a má priemernú mesačnú mzdu 4.749 Kč, je nemajetný a má dlhy. Býva u svojej družky p. K., ktorej
platí nájomné 3.000 Kč mesačne.

Na základe uvedených zistení okresný súd konštatoval, že najväčšia zmena pomerov nastala u
maloletého, ktorý začal navštevovať základnú školu. Tým sa zvýšili náklady matky na jeho výchovu
a výživu. Majetkové pomery matky sa zlepšili len mierne ( v čase poslednej úpravy výživného na
maloletého O. poberala matka maloletého príspevok za opatrovanie matky vo výške 199 Eur mesačne), s
vekom dieťaťa sa jej však úmerne zvýšili výdavky. Aby boli úplne uspokojené všetky odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, okresný súd považoval za nevyhnutné, aby sa vo zvýšenej miere na jeho výžive
podieľal jeho otec. Uznal síce, že u otca došlo k zníženiu mzdy, avšak poukázal na skutočnosť, rodičia
majú prvotnú povinnosť poskytnúť výživné svojmu maloletému dieťaťu. Až zvyšnú sumu môžu použiť
na uhradenie svojich odôvodnených potrieb. V možnostiach otca je, aby platil na výživu maloletého
sumu 70 Eur mesačne. Sám totiž uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý a že nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Otcom tvrdený dlh u p. K. v sume 40.000 Kč, okresný súd nevzal do úvahy, pretože otec jeho
existenciu právne relevantným spôsobom nepreukázal.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Uviedol, že z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že úprava vyživovacej povinnosti je opodstatnená za predpokladu, že sa
pomery oprávneného, ale aj povinného zmenili. Podľa názoru otca, pomery povinného by sa mali zmeniť
k lepšiemu, aby súd mohol zvýšiť výživné a nie k horšiemu, tak ako je to v jeho prípade. Od roku 2009 keď
zarábal v čistom 7.000 Kč mesačne, platil výživné na maloletého v sume 50 Eur. V súčasnosti sa jeho
príjem znížil na 4.749 Kč mesačne, čo je približne 187 Eur mesačne. Už teraz má pri výživnom vo výške
50 Eur problém  pokryť svoje najnutnejšie potreby ako je ubytovanie, strava a cesta do práce. Oproti
jeho finančnej situácii sa príjmy matky maloletého zvýšili. Navyše zvýšené výdavky, ktoré na maloletého
vynakladá, sú len výdavky jednorázového charakteru. V závere odvolania uviedol, že si je plne vedomý
svojej vyživovacej povinnosti. Ak by sa jeho finančná situácia zlepšila v budúcnosti, je ochotný prispievať
na výživu maloletého aj vyššou sumou. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, alebo
zmenil tak, že návrh matky maloletého zamietne.

K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka maloletého tak, že s rozhodnutím okresného súdu
súhlasí a zároveň ho navrhla potvrdiť. Zdôraznila, že náklady na výchovu maloletého sa s nástupom do
školy podstatne zvýšili. Nesúhlasila s názorom otca maloletého, že sa jedná len o jednorázové výdavky.
Uviedla, že sú to periodicky sa opakujúce mesačné platby nevyhnutné na zabezpečenie výchovy dieťaťa.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O. s. p.\"), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2
O. s. p.  potvrdil.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,



možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odvolací súd sa po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožňuje s
jeho odôvodnením, pričom  konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňový súd rozhodol.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie schopností, možností
a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého a tiež na zistenie odôvodnených potrieb maloletého.
Poukázal na súčasnú finančnú situáciu matky, ktorá napriek skutočnosti, že sa mierne zlepšila (o 11,84
Eur mesačne), nie je spôsobilá pokryť zvýšené finančné výdavky na maloletého O., ktorý od septembra
2011 nastúpil na povinnú školskú dochádzku. Ustálil, že aj napriek zhoršenej finančnej situácii otca, je
v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 70 Eur mesačne. Dôvodil
pritom tým, že vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom má prednosť pred ich inými výdavkami a
tiež tým, že otec maloletého má dobrý zdravotný stav a nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb
dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.  Z týmto účelom zákonodarca
v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť prechádza iným výdavkom rodičov.
Určovanie jej rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým sú odôvodnené potreby dieťaťa,
druhým individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako
aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Jednotlivé
potreby dieťaťa sa počas jeho života menia. Uvedené zmeny vznikajú najmä z dôvodu začiatku plnenia
školskej dochádzky, prechodu medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných
pomerov, a pod. Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že odôvodnené potreby dieťaťa
sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca zmenili. Maloletý začal navštevovať základnú školu,
s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho výchovu a výživu (nákup nevyhnutných školských potrieb,
ošatenia, stravovanie v školskej jedálni). Nemožno preto súhlasiť s názorom otca maloletého, že v
súvislosti s nástupom maloletého do školy sa jedná len o výdavky jednorazového charakteru.

Ako už bolo uvedené vyššie, druhým rozhodujúcim kritériom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
sú individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Zo strany matky došlo,
v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy pomerov k maloletému, k miernemu zvýšeniu príjmu zo
sumy 199,16 Eur mesačne na sumu 211 Eur mesačne. Neúmerne sa však zvýšili jej výdavky na výživu
maloletého. Navyše si voči maloletému plní vyživovaciu povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti. Z
uvedených dôvodov okresný súd správne konštatoval, že je potrebné, aby sa na zvýšených nákladoch
na výživu maloletého vo väčšom rozsahu podieľal jeho otec.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že otec maloletého je zamestnaný s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške 4.749 Kč (191,4 Eur). On sám v odvolaní uviedol, že v minulosti zarábal
mesačne 7.000 Kč (282,12 Eur), a vtedy ešte „ako tak\" zvládal plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 50
Eur. V súčasnosti sa mu finančná situácia zhoršila (zarába len 4.749 Kč mesačne = 191,4 Eur), a teda
nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 70 Eur bez ohrozenia vlastnej výživy. Odvolací súd
sa však aj napriek uvedeným argumentom otca, s názorom okresného súdu s nasledovných dôvodov
stotožňuje:



Otec v odvolaní nesprávne uviedol, že v čase, keď mu bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec  č.k.
11P/17/2009-48 zo dňa 29.4.2009 určená vyživovacia povinnosť vo výške 50 € mesačne, mal zárobok
vo výške  7000 Kč (282,12 Eur) mesačne v čistom. Odvolací súd z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa
6.4.2009 (č.l. 37-38 spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/17/2009) zistil, že v skutočnosti sa
jednalo o sumu 7.100 Sk (nie Kč, ako uvádzal otec) netto mesačne, čo po prepočte konverzným kurzom
predstavuje sumu 235,68 Eur.

V súčasnosti podľa potvrdenia zamestnávateľa otec zarobí mesačne v priemere 4.749 Kč v čistom
(191,4 Eur). U otca maloletého teda došlo k poklesu príjmu o 44,28 Eur mesačne.  Odvolací súd
však zistil, že otec maloletého odpracoval za obdobie posledného kalendárneho roka v priemere len
13,5 dňa mesačne. Po prepočte na priemerný denný čistý zárobok zarobil  v poslednom kalendárnom
roku denne sumu 14,18 Eur. Ako už bolo uvedené vyššie, v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej
povinnosti v priemere zarobil sumu 235,68 Eur mesačne, pričom v priemere odpracoval 18,75 dňa
za mesiac. Po prepočte na priemerný denný čistý zárobok zarobil otec maloletého v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti denne sumu 12,57 Eur. Porovnaním priemerných čistých denných
zárobkov otca v dvoch posudzovaných obdobiach potom možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že
otec maloletého v poslednom kalendárnom roku zarobil v priemere o 1,61 Eur denne viac, ako tomu
bolo v období poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Jeho nižší čistý mesačný príjem je teda daný
výlučne skutočnosťou, že v poslednom kalendárnom roku odpracoval mesačne v priemere o 5,25 dňa
menej, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Ak by na súčasnom pracovisku odpracoval rovnaký
čas ako pracoval štandardne v minulosti, mohol by dosahovať čistý mesačný príjem okolo 265,88
Eur. Zároveň otec nijakým spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu odpracuje mesačne v priemere
len 13,5 dňa. Uvedené nevyplýva ani z ďalších ním prezentovaných dôkazov, keď nepoukázal na
žiadne okolnosti vplývajúce na jeho spôsobilosť vykonávať zárobkovú činnosť. Navyše uviedol, že nemá
žiadne zdravotné problémy. Ak by aj odvolací súd pripustil, že otec maloletého nemôže na súčasnom
pracovisku pre dôvody na strane svojho zamestnávateľa odpracovať viac ako 13,5 dňa mesačne (čo
nebolo preukázané), zostáva mu stále vyše 7 pracovných dní mesačne na to, aby svoju finančnú situáciu
zlepšil. Je teda potrebné prijať záver, že na strane otca je pri vynaložení zodpovedajúceho úsilia daný
predpoklad dosahovania vyššieho príjmu aký deklaroval. Je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby
sa na výživnom pre maloletého podieľal v širšom rozsahu ako doposiaľ, teda vo výške 70 Eur mesačne.
Túto sumu zároveň odvolací súd považuje za primeranú zvýšeným nákladom na výchovu a výživu
maloletého.

Pokiaľ ide výdavky otca, krajský súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má podľa § 62
ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred jeho ostatnými výdavkami a je jeho prvoradou povinnosťou. Nie
je možné sa jej zbaviť ani s poukazom na momentálnu majetkovú, príjmovú a sociálnu situáciu. Maloletý
v súčasnosti žije v domácnosti matky, ktorá uspokojuje jeho potreby aj formou osobnej starostlivosti.
Určené výživné je z tohto dôvodu potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti matky.
Zvýšené výdavky matky na maloletého boli preukázané od 01.09.2011. Vzhľadom na to krajský súd
považoval za primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 50 Eur na sumu 70 Eur od
tohto dátumu. Zameškané výživné vo výške 40 Eur okresný súd správne určil ako rozdiel medzi
sumou „novourčeného\" výživného a pôvodným výživným (70 Eur - 50 EUR = 20 Eur), tento rozdiel
vynásobil počtom mesiacov v období od 01.09.2011 (mesiac počnúc ktorým došlo k zvýšeniu vyživovacej
povinnosti otca) do 31.10.2011 ( koniec mesiaca, v ktorom okresný súd rozhodol) t. j. 2 mesiace x 20
Eur. Vzhľadom na výšku zročného výživného a majetkové pomery otca, okresný súd správne rozhodol,
keď povolil otcovi splácať dlžnú sumu výživného v splátkach po 10 Eur mesačne, pod následkom straty
výhody splátok   v prípade omeškania s plnením jednej splátky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/121/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}