Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/104/2012 z 12. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. decembra 2012, sp. zn. 16CoP/104/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6612209901.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/104/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6612209901.1 | 2012-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07cd88f9-7acd-41e9-850f-61dc5e8ce163 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612209901.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209901
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612209901.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice
Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa
E. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom T. H. č. XXX, proti odporkyni Y. M., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom T. H. č. XXX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/94/2012 - 24 zo dňa 08. 08. 2012, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti m
e n í tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, naposledy určenú rozsudkom Okresného
súdu Lučenec, č. k. 8P/68/2010 zo dňa 28. 06. 2010 z r u š u j e , a to počnúc dňom 01. 09. 2012.

Navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni na zrušenie jeho
vyživovacej povinnosti voči nej s odôvodnením, že odporkyňa ako plnoletá dcéra navrhovateľa nie je
schopná sama sa živiť a je odkázaná na výživu svojich rodičov. Mal za preukázané, že odporkyňa bola
po ukončení stredoškolského štúdia prijatá na štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v
Nitre v akademickom roku 2012/2013, a to na bakalárske štúdium trojročného študijného programu
manažérstvo kvality produkcie, kvalita práce, v dennej forme štúdia. Odporkyňa mala začať študovať
na tejto univerzite v septembri 2012. Z uvedeného okresný súd ustálil, že vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni naďalej trvá, pretože sa pripravuje na budúce povolanie, a teda, je odkázaná
na výživu zo strany oboch rodičov.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich účastníkom konania nepriznal, v konaní im žiadne trovy
nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ, ktorý sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku s odôvodnením, že odporkyňa v
štúdiu nepokračuje, je evidovaná na úrade práce a zápisu na vysokú školu sa ani nezúčastnila.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že na vysokú školu nenastúpila
z finančných dôvodov, hoci bola na denné štúdium riadne prijatá. Potvrdila, že je tohto času
nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, avšak má záujem do budúcna sa zamestnať. Absolvovala aj
niekoľko pracovných pohovorov, no neúspešne. V súčasnej dobe zatiaľ nemá nárok ani na absolventskú
prax, pretože nie je na úrade práce evidovaná tri mesiace. Zdôraznila, že mala záujem v štúdiu



pokračovať, uhradila si poplatky za prihlášku, zápisné, ako aj študentskú kartu, avšak nemala dostatok
finančných prostriedkov na úhradu internátu a ďalšie nevyhnutné poplatky, ktoré s nástupom na vysokú
školu súviseli. Navrhla, aby vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej bola zachovaná aspoň počas
obdobia prázdnin a v ostatnej časti ponecháva rozhodnutie na uvážení súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v rozsahu určenom ust. § 212
ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý
rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli dôvody na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, a na jeho základe vyvodil i správne
právne závery, keď rozhodol, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni
zamietol. Okresný súd v čase vyhlásenia rozhodnutia vychádza zo skutkových okolností, ktoré v tom
čase neboli sporné. Odporkyňa mala od septembra roku 2012 nastúpiť na bakalárske štúdium, a to
dennou formou, kde mala pokračovať v štúdiu po ukončení stredoškolského štúdia a týmto spôsobom
sa pripravovať na budúce povolanie a uplatnenie v pracovnom živote. Prvostupňový súd vzhľadom na
návrh navrhovateľa a zistený skutkový stav dospel k názoru, že návrh nie je opodstatnený, preto mu
nevyhovel, a teda rozhodol vecne správne.

Až v odvolacom konaní došlo k zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzal okresný súd pri svojom
rozhodovaní, keď z odvolania navrhovateľa a následne z písomného vyjadrenia odporkyne, je nesporné,
že odporkyňa v štúdiu nepokračuje. Je t.č. evidovaná na úrade práce, absolvovala i niekoľko pracovných
pohovorov, avšak neúspešne. Má záujem zamestnať sa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vychádzajúc zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, teda tak navrhovateľa, ako i odporkyne je
preukázané, že odporkyňa v súčasnej dobe neštuduje, naopak, je evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie, v štúdiu ani nemá záujem pokračovať (keď výslovne uviedla, že by za
prácou chcela i vycestovať). Odvolací súd bol preto nútený rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni zrušil. Zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči odporkyni určil odvolací súd počnúc dňom 01. 09. 2012, nakoľko až do tejto doby mala odporkyňa
úmysel pokračovať v štúdiu, zaplatila poplatky za prihlášku, zápisné, ako i študentskú kartu. K zmene
pomerov, na základe ktorých odvolací súd rozhodol, došlo v rámci odvolacieho konania, v septembri v
roku 2012, kedy sa odporkyňa zaevidovala na úrade práce, sama potvrdila záujem zamestnať sa, pričom
až do tohto času nemala nárok ani na absolventskú prax. Nebolo možné opomenúť aj tú skutočnosť, že
k pokračovaniu odporkyne v štúdiu a v príprave na budúce povolanie nedošlo v dôsledku zlej sociálnej
situácie jej matky, ktorá sa o odporkyňu osobne stará a v dôsledku neplnenia si zákonnej vyživovacej
povinnosti navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odporkyňa je vzhľadom na
svoj vek, dosiahnuté vzdelanie, zdravotný stav, schopnosť vykonávať prácu, schopná samostatne
uspokojovať svoje potreby, teda, je schopná sama sa živiť, v dôsledku čoho zákonná vyživovacia
povinnosť zo strany navrhovateľa zanikla a v tomto zmysle odvolací súd rozhodol.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť v zmysle Zákona o rodine, podľa ktorého
táto trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, je povinnosťou zákonnou. Nič však nebráni tomu, aby
si navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni dobrovoľne vzhľadom na skutočnosť, že je
zamestnaný, a matka odporkyne poberá len opatrovateľský príspevok, pričom je zrejmé, že doposiaľ
odporkyňa pri uplatnení sa na pracovnom trhu nebola úspešná.

Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporkyni zrušil ku dňu 01.09. 2012, rozhodol o trovách prvostupňového ( § 224 ods. 2 O. s. p.), ako



aj odvolacieho konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ bol v konaní pred okresným súdom
úspešný, ale trovy konania mu v súvislosti s rozhodnutím o jeho návrhu nevznikli. Navrhovateľ nepodal
návrh ani na náhradu trov odvolacieho konania, tieto mu zo spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd
podľa § 151 ods. 1 O. s. p. trovy prvostupňového ani trovy odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.