{"guid": "6136af7a-d88c-42b9-b17a-72ee52f103f7:11c7f56d-104d-4323-b77f-f429782ba7cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1", "spisova_znacka": "17CoE/129/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/129/2012 z 30. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2012, sp. zn. 17CoE/129/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1", "identifikacne_cislo": "6706202989", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zita Nagypálová", "sudca_id": 1364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zita-nagypalova-1364", "datum_vydania": "2012-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11c7f56d-104d-4323-b77f-f429782ba7cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 17CoE/129/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6706202989\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Majetkový Holding, a.\ns., so sídlom Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35 823 364, proti povinným 1/ B. S., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom D., S. č. XX/XX, t. č. D., E.. S. XXX/XX a 2/ O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., G. XX, povinní 1/\na 2/ v zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Advokátska kancelária so\nsídlom v Bratislave, Vajnorská 20, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, so sídlom\nExekútorského úradu Michalovce, Kpt. Nálepku 22 pod sp. zn. EX 326/2006, o vymoženie 10.636,99\nEUR s príslušenstvom, na odvolanie povinných 1/ - 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.\n11Er/1741/2006-143 zo dňa 18. 08. 2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu   m e n í  tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania\nnepriznáva.\n\nPovinným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým uznesením okresný súd uložil povinným 1/ a 2/ nahradiť súdnej exekútorke\nspoločne a nerozdielne trovy exekúcie vo výške 220,06 EUR do 3 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto uznesenia. Druhým výrokom povinným 1/ a 2/ náhradu trov exekúcie nepriznal.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že dňa 27. 3. 2006 poveril súdnu exekútorku\nvykonaním exekúcie voči povinným 1/ - 2/ na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 10.636,99\nEUR s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. Ro/871/94\nzo dňa 12. 12. 1994 v spojení s opravným uznesením sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 31. 07. 1997. Uznesením\nč. k. 11Er/1741/2006-99 zo dňa 24. 2. 2011 okresný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že uznesením\nOkresného súdu Zvolen č. k. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2010 právoplatným dňa 15. 1. 2011\nbol exekučný titul zrušený, čím došlo k zániku exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že jediné\nprípady, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému  upravuje § 203 ods. 1 a 2 zákona č.\n233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Ide o prípady ak dôjde\nk zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo o prípad nemajetnosti povinného. V predmetnom\nkonaní došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že bol zrušený exekučný titul, na základe ktorého bolo\nzačaté exekučné konanie a vedená exekúcia. Nebol to teda ani jeden z dôvodov podľa § 203 ods. 1, 2\nExekučného poriadku, preto súd priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči povinným 1/\na 2/. Výšku trov exekúcie súd určil na sumu 220,06 EUR. Pokiaľ si povinní 1/ a 2/ uplatnili náhradu trov\nexekúcie, túto im exekučný súd nepriznal s poukazom na § 200 ods. 1 Exekučného poriadku z ktorého\nvyplýva, že nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku má oprávnený a exekútor.\nTrovy povinného teda nie sú trovami exekúcie.\n\nProti uzneseniu okresného súdu podali povinní 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu\nv zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedli, že  okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu\nzáveru, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Oprávnený zavinil zastavenie\n\nexekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neprávoplatného a nevykonateľného\nplatobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 12. 12. 1994 v spojení s opravným\nuznesením sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 31. 07. 1997, ktoré rozhodnutia boli v priebehu exekučného konania\nuznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2011 zrušené z dôvodu, že\nani jedno z týchto rozhodnutí nebolo doručené odporcovi - povinnému 2/. Ak teda oprávnený podal\nnávrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktoré nebolo právoplatné a vykonateľné, a teda\nnebolo spôsobilým exekučným titulom, nesie plnú procesnú zodpovednosť na zastavení exekúcie. Preto\nmal okresný súd postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku  a na náhradu trov konania\nzaviazať oprávneného. Exekučný poriadok je právna norma lex specialis. Pokiaľ teda vo svojom obsahu\nneupravuje náhradu trov konania povinného, platí primerane úprava zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Z uvedeného dôvodu mal okresný súd pri rozhodovaní o trovách\nkonania podporne použiť ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., alternatívne použiť ustanovenie § 146 ods.\n2 O. s. p., keďže oprávnený zavinil zastavenie konania. Povinní navrhli odvolaciemu súdu napadnuté\nuznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spolu s odvolaním\nsi uplatnili i  trovy odvolacieho konania vo výške 180,64 EUR.\n\nOprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe platobného\nrozkazu v znení opravného uznesenia, ktoré mali súdom riadne vyznačenú doložku právoplatnosti a\nvykonateľnosti. Vychádzajúc z prezumpcie platnosti a záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí sa\nexekučný titul stal nespôsobilým až potom, čo ho za nespôsobilý označil konajúci súd (uznesením sp.\nzn. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2010). Je teda neprípustné, aby súd prenášal bez opory v zákone\nzodpovednosť za zastavenie exekúcie na oprávneného, ktorý preukázateľne podal návrh na vykonanie\nexekúcie na základe právne perfektného exekučného titulu, v tom čase riadne opatreného doložkou\nprávoplatnosti a vykonateľnosti. Za vyznačenie tejto doložky zodpovedá súd, a ak sa povinní 1/ a 2/\ndomnievajú, že im nesprávnym úradným postupom bola spôsobená škoda, majú možnosť sa obrátiť na\npríslušný súd vo veci náhrady spôsobenej škody voči štátu. Čo sa týka použitia všeobecných ustanovení\nO. s. p. na riešenie otázky trov konania, tvrdenie povinných ohľadne aplikácie § 142 ods. 1 O. s. p.\nnie je namieste, keďže vychádza zo zásady úspechu v základom konaní. Uvedené ustanovenie teda\nnemožno aplikovať na konanie vykonávacie. Oprávnený sa nestotožňuje ani s argumentáciou o zavinení\nzastavenia exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.\n\nNa základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v\nmedziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho\npojednávania  podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil,\npretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie  (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.\n1 O. s. p.).\n\nPodľa § 220 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie\n(§ 221 ods. 1).\n\nPodľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),\nza výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov\na náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,\nzvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.\nNáklady podľa § 196 uhrádza povinný. Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok\nna odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o\nvykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. (§ 197 Exekučného poriadku).\nPodľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových\nvýdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na\nnáhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.\nAk dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných\ntrov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na\nvýživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré\nplatil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné\ntrovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich\nvýške (§ 203 Exekučného poriadku).\n\nPodľa § 254 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného zákona sa\npoužijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa vždy uznesením.\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa\njeho výsledku, ako konanie bolo zastavené.\nExekučný poriadok zakotvuje zásadu, že náklady exekúcie v zmysle ustanovenia § 200 (t. j. odmenu\nexekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) uhrádza v zásade povinný (§ 197\nods. 1 Exekučného poriadku). Z prezentovanej zásady, že trovy exekúcie hradí povinný, Exekučný\nporiadok pripúšťa výnimky, a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za naplnenia zákonných\npredpokladov je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. Z ohľadom na\nuvedené okresný súd postupoval správne, keď v prvom rade pristúpil k skúmaniu podmienok\nstanovených v § 203 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú uložiť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie\noprávnenému. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie\nzavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia\nzastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nAk sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy\nexekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.\nExekučný súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že v prejednávanom prípade ani jedna z\nuvedených podmienok, ktoré by exekučnému súdu umožnili uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné\ntrovy exekúcie, nebola splnená. S uvedeným posúdením sa odvolací súd plne stotožnil, keď je zrejmé,\nže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že by majetok povinných nestačil ani na úhradu trov exekúcie,\nako ani z dôvodu, že by na majetok povinného 1/ alebo 2/ bol vyhlásený konkurz. Rovnako nebolo možné\nkonštatovať ani zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal\nna základe súdneho rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a po tom, čo\npovinní v súdom stanovenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím nesplnili. Súlad\nexekučného titulu so zákonom navyše preskúmal aj exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia\nna vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nakoľko súdnej exekútorke\npoverenie na vykonanie exekúcie vydal, uvedené súdne rozhodnutie nepovažoval za rozporné so\nzákonom. V tomto čase právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu nebola spochybňovaná. Až v\npriebehu exekúcie, povinný 2/ (a neskôr aj povinný 1/) spochybnil právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť\nexekučného titulu, a až v priebehu exekúcie (po piatich rokoch od jej začiatku) bol exekučný titul\nuznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2010 (právoplatným dňa 15.\n1. 2011)  zrušený, čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného\nporiadku.\nZavinenie na zastavení exekúcie ako také možno chápať ako vnútorný vzťah zodpovedného subjektu k\nvlastnému úkonu alebo k udalosti, ktorý má za následok zastavenie exekúcie. Zavinenie ako psychický\nvzťah je založené jednak na prvku poznania (prvok intelektuálny - rozpoznávací), jednak na prvku vôle\n(prvok určovací). Na rozličnom utváraní (konfigurácii) prvkov poznania a vôle sú založené rôzne formy\na stupne zavinenia, ktorými sú priamy a nepriamy úmysel a vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť.\nPriamy a nepriamy úmysel ako formy zavinenia vyžadujú, aby zodpovedný subjekt (oprávnený) chcel\nspôsobiť zastavenie exekúcie, alebo bol aspoň so zastavením exekúcie uzrozumený. V tomto prípade\nsa  teda vyžaduje aktívny vôľový vzťah k spôsobenému následku, ktorým je zastavenie exekúcie, ktorý\n(aktívny vôľový vzťah) však v prípade oprávneného z exekúcie v prejednávanom prípade nepripadá\ndo úvahy. Bol to totiž povinný 2/, ktorý vyvíjal aktivitu k tomu, aby bol exekučný titul zrušený, ktorá\nskutočnosť mala neskôr za následok zastavenie exekúcie. Pri nedbanlivostnom zavinení sa uplatňuje\nzložka poznania (prvok intelektuálny), zatiaľ čo zložka vôľová absentuje. Na existenciu nedbanlivostného\nzavinenia sa teda požaduje, aby zodpovedný subjekt (oprávnený) poznal alebo pri náležitej opatrnosti\nmohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poznanie alebo predvídanie sa však vzťahuje na konkrétne\nokolnosti a na konkrétny dôvod zastavenia exekúcie, a teda ním nie je napríklad všeobecná vedomosť\no tom, že povinný sa môže stať v budúcnosti nemajetným, že právnická osoba v budúcnosti môže\nzaniknúť bez právneho nástupcu a pod. V prejednávanom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu\nnemožno konštatovať, že by oprávnený konkrétne okolnosti (neskôr vedúce k zastaveniu exekúcie)\npoznal alebo ich pri náležitej opatrnosti mohol predvídať. Ako už bolo uvedené vyššie, exekučným\ntitulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 12. 12. 1994 v spojení\ns opravným uznesením sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 31. 07. 1997. Proti uvedenému platobnému rozkazu\nv znení opravného uznesenia nebol podaný odpor, preto sa oprávnený mohol dôvodne spoliehať\nna to, že má účinky právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1 O. s. p.) a jeho výrok je záväzný pre\núčastníkov konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Platobný rozkaz i opravné uznesenie sú opatrené doložkou\n\nprávoplatnosti a vykonateľnosti a povinní 1/ a 2/ do podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenému\nani čiastočne neplnili. Právoplatnosť exekučného titulu spochybnil povinný 2/ (a neskôr aj povinný\n1/) v čase, keď exekučné konanie bolo už začaté a exekučný titul bol následne zrušený z dôvodu,\nže platobný rozkaz spolu aj s opravným uznesením nebol povinnému 2/ do vlastných rúk doručený,\nkeď podpis na doručenkách nie je podpisom odporcu 2/. O uvedenom však oprávnený vzhľadom\naj na súdom vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti nemohol mať vedomosť. Uvedené\nskutočnosti nebolo možné ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať, keď nesúlad podpisu na\ndoručenkách, ktoré osvedčovali doručenie predmetného platobného rozkazu a opravného uznesenia\nodporcovi 2/ so skutočným podpisom odporcu 2/ bol ustálený až na základe znaleckého skúmania\nznalkyňou z odboru písmoznalectvo. Z uvedených dôvodov odvolací súd rovnako ako súd prvostupňový\nkonštatuje neexistenciu dôvodov na uloženie náhrady nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému.\nAko už bolo uvedené vyššie, Exekučný poriadok (okrem výnimiek kedy sú splnené podmienky uložiť\nnáhradu trov exekúcie oprávnenému) vychádza v § 197 zo všeobecnej konštrukcie, že náklady podľa §\n196 Exekučného poriadku znáša povinný. Citované ustanovenie vychádza z premisy, že je to povinný,\nktorý riadnym nesplnením si povinnosti uloženej v exekučnom titule spôsobil, že oprávnený bol nútený\nobrátiť sa s vymožením svojej pohľadávky na súdneho exekútora, čím vznikli náklady podľa § 196\nExekučného poriadku. Základom uvedenej konštrukcie je teda skutočnosť, že povinný začatie exekúcie\nnesplnením si uloženej povinnosti zavinil. Z tohto dôvodu je spravodlivé od povinného požadovať, aby\nnáklady takto oprávnene začatej a neskôr zastavenej exekúcie nahradil. Len v prípade ak oprávnený\nneskoršie zastavenie exekúcie zavinil (napr. ak povinný po vydaní exekučného titulu, ale pred podaním\nnávrhu na začatie exekúcie pohľadávku oprávneného uspokojil, a aj napriek tomuto oprávnený návrh\nna začatie exekúcie podal), majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo na povinného\nbol vyhlásený konkurz, sa povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie ukladá oprávnenému. V\nprejednávanom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, a\nexekúcia nebola zastavená ani pre nedostatok majetku povinného alebo ex lege z dôvodu vyhlásenia\nkonkurzu na majetok povinného. Rovnako však nemožno konštatovať zavinenie povinných na začatí\nexekúcie, t. j. dobrovoľné nesplnenie povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím, keď v konaní pred\nOkresným súdom Zvolen pod sp. zn. 8C/98/2006 bolo preukázané, že exekučný titul nebol povinnému\n2/ doručený, tým nenadobudol právoplatnosť a doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na ňom\nvyznačená nesprávne. Povinný 2/ nebol o existencii rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá povinnosť\nvôbec upovedomený, nemal možnosť sa s ním oboznámiť, brániť sa voči nemu a keďže uvedené\nrozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo, ani nemal povinnosť oprávnenému nič plniť. Preto sa dôvodne\nv rámci prebiehajúcej exekúcie a potom aj v samostatnom konaní voči predmetnému platobnému\nrozkazu bránil a exekúcia voči nemu z tohto dôvodu nebola vedená zákonne. Povinný 1/ rovnako nemal\npovinnosť oprávnenému nič plniť, keď rozhodnutie, ktorým mu bola povinnosť plniť uložená, nebolo\nprávoplatné. Možno teda zhrnúť, že povinní začatie exekúcie nezavinili. Tým ani nezvinili vznik nákladov\nvymenovaných v § 196 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu by bolo v rozpore s účelom ustanovenia §\n197 Exekučného poriadku, ktorým je nie len umožniť súdnemu exekútorovi dosiahnuť náhradu nákladov\npodľa § 196, ale aj procesne sankcionovať povinného za to, že exekúcia vôbec musela byť začatá, s čím\nvznikli oprávnenému ďalšie náklady, aby boli povinní zaviazaní tieto náklady uhradiť.  Preto na uvedený\nšpecifický prípad, keď na jednej strane nemožno konštatovať žiaden z dôvodov umožňujúci na náhradu\ntrov exekúcie zaviazať oprávneného a na druhej strane nemožno od povinných spravodlivo požadovať\nuhradenie trov exekúcie, ktorá voči nim ani nemala byť vedená, nemožno vzťahovať § 203 Exekučného\nporiadku ani § 197 Exekučného poriadku.\n\nNútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je\nsúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania,\nktoré v prípade súdneho exekútora predstavujú odmenu, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu\nčasu a v prípade, ak je exekútor platiteľom dane podľa osobitného zákona, aj DPH. Hoci odvolací\nsúd nespochybňuje, súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne\nznamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže, resp. že jeho nároky pri výkone exekúcie\nbudú uspokojené. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované\njeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z príslušných ustanovení Exekučného\nporiadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania,\npričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať\nza súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku,\nteda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej\n\nčinnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy vo forme preddavku, ktorú je (okrem prípadov\nak sa vymáha pohľadávka na výživnom) povinný uhradiť oprávnený. Výšku preddavku určuje sám\nsúdny exekútor a podľa § 24 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je viazaný iba dvoma pravidlami. Pri určovaní\npreddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom, a preddavok na odmenu a na náhradu\nhotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50 % z mimozmluvnej odmeny vypočítanej podľa citovanej\nvyhlášky. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny\nexekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia\npodnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny\nexekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že\nmajetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie alebo, že  u\nneho nebudú splnené predpoklady, aby ho bolo možné na náhradu trov exekúcie zaviazať, ako tomu\nbolo aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v\nktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá\ni riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s\nvýkonom tejto profesie. Preto možno zhrnúť, že pokiaľ ani u oprávneného ani u povinných neboli splnené\npodmienky na to, aby ich súd zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke, ktorá navyše nevyužila\nmožnosť žiadať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, nebolo\nmožné súdnej exekútorke náhradu trov konania priznať.\n\nV poradí druhým napadnutým výrokom okresný súd povinným 1/ a 2/ náhradu trov exekúcie nepriznal\nz dôvodu, že z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov potrebných\nna účelné vymáhanie nároku má len oprávnený a súdny exekútor. Odvolací súd konštatuje, že\nExekučný poriadok skutočne osobitne neupravuje právo na náhradu trov konania povinného, voči\nktorému bola exekúcia zastavená, keď (ako správne uviedol okresný súd) v § 200 ods. 1 druhá veta\nvýslovne stanovuje, že oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné\nvymáhanie nároku. Zužujúcim výkladom citovaného ustanovenia potom okresný súd na rozhodovanie o\nnároku povinného na náhradu trov exekučného konania subsidiárne nepoužil ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku (jeho tretej hlavy tretej časti - trovy konania). S uvedeným právnym posúdením\nsa však odvolací súd nestotožnil. Výklad právneho predpisu totiž nesmie obmedzovať, resp. brániť v\nreálnom uplatnení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ktorého súčasťou je bezpochyby aj právo na náhradu trov konania) a medzera v právnej úprave nemôže\nmať za následok porušenie základného práva účastníka konania garantovaného v Ústave Slovenskej\nrepubliky.  V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo účastníka konania\nnielenže neporušoval, ale naopak garantoval. Podľa § 254 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a\nexekučné konanie podľa osobitného zákona (týmto je Exekučný poriadok), sa použijú ustanovenia\npredchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením. Z\nohľadom na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, s cieľom v civilnom konaní (ktorým\nbezpochyby je aj exekučné konanie) a v každej jeho fáze garantovať základné práva všetkých účastníkov\nkonania, odvolací súd dospel k záveru, že aj povinnému môže v exekučnom konaní vzniknúť právo na\nnáhradu účelne vynaložených trov konania, a to za splnenia predpokladov stanovených v Občianskom\nsúdnom poriadku. Exekučné konanie bolo zastavené, pričom ako už bolo na viacerých miestach vyššie\nuvedené, nemožno konštatovať zavinenie oprávneného na jeho zastavení. Preto bolo v uvedenom\nprípade pri rozhodovaní o trovách konania povinného potrebné aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\na žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať.\n\nZ uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tým spôsobom, že napadnuté uznesenie okresného súdu\npodľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.\n\nPovinní 1/ a 2/, ktorí si uplatnili trovy odvolacieho konania, boli v odvolacom konaní úspešní v rozsahu\nprvého výroku, ktorým ich okresný súd spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdnej\nexekútorke, ale neboli úspešní v rozsahu druhého výroku, ktorým im okresný súd náhradu trov exekúcie\nnepriznal. Skutočnosť, že odvolací súd týmto rozhodnutím zmenil i druhý výrok tak, že žiadnemu z\núčastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal, nemení nič na ich právnom postavení, keď\nišlo len o zmenu výroku okresného súdu štylisticko-technického charakteru. Možno teda konštatovať,\nže povinní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní v rozsahu 50 % a preto odvolací súd o trovách\nodvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak,\n\nže  povinným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (ostatní účastníci si náhradu trov\nodvolacieho konania neuplatnili).\nRozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/1741/2006", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}