{"guid": "0db792e2-c61d-474a-b071-be0487ad9f6b:8eb8281b-6398-40d9-884b-66bb9dd3210a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6707209652.1", "spisova_znacka": "1CoE/450/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/450/2012 z 29. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2012, sp. zn. 1CoE/450/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6707209652.1", "identifikacne_cislo": "6707209652", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2012-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eb8281b-6398-40d9-884b-66bb9dd3210a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6707209652.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6707209652.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6707209652.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/450/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707209652
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707209652.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému X. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: A. XXX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2813/07, na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1051,58-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/3943/2007-27 zo dňa 22.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods.2 zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) v spojení s § 45 ods.1  písm. b), písm. c), § 45 ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoRK“). V odôvodnení predmetného uznesenia
okresný súd  okrem iného uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu  pri Slovenskej rozhodcovskej
a.s., sp. zn. SR 2397/07 zo dňa 26.04.2007. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa
12.09.2006, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, okresný súd zistil, že jej predmetom
bolo poskytnutie úveru vo výške 531,10-Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 512,51-
Eur, teda celkovo zaplatiť sumu 1043,61-Eur. Vo vyššie uvedenom rozhodcovskom rozsudku bola
povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy vo výške  1051,58-Eur spolu s 0,25% denným úrokom
z omeškania zo sumy 1043,61-Eur od 22.11.2006 do zaplatenia a na náhradu trov rozhodcovského
konania  vo výške 263,12-Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Plnenie
odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96,50% a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j.
91,25% ročne z dlžnej sumy okresný súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 45 ods.1 písm. b) , písm. c) ZoRK , na základe čoho  v spojení s § 45 ods.2 ZoRK podľa § 57
ods.2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Uviedol, že dojednanie sankcie za nesplnenie zmluvnej
povinnosti v uvedenej výške je nielen v rozpore s ustanoveniami európskeho aj vnútroštátneho práva  o
ochrane spotrebiteľa, aj v rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.
Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere  vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej
povinnosti plniť včas. O náhrade trov predmetnej exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, nakoľko v čase rozhodovania nemal k
dispozícii vyúčtovanie trov predmetnej exekúcie.



Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený
a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia okrem iného z
nasledovných dôvodov:

- všeobecný súd, ktorý koná  v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný  vykonávať
úkony smerujúce  k opätovnému komplexnému  rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom  takéhoto
rozhodovania  je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa  do situácie,
akoby bol exekučný titul zrušený,

- exekučný súd  nie je súdom  v zmysle  ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení  tuzemského
rozhodcovského rozsudku  a ani nepokračuje v konaní  vo veci rozsahu  uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu  uvedenom vo vzájomnej žalobe,

- z  hľadiska  princípu právnej istoty, ktorý  musí dotvárať  stav ústavnosti  v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia  smerujúce k zamedzeniu
účinkom  rozhodcovského rozsudku  na právne postavenie  žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú
a to preto, že z vôle  zákonodarcu existujú  na inom mieste  a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje,

- všeobecný súd interpretoval a následne  aplikoval  označené ustanovenia tak, akoby upravovalo
konanie  bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku  rozhodcovského súdu  nedostatky bližšie
špecifikované  v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK,

- exekučný súd  konal pri revízii rozsudku  rozhodcovského súdu  mimo rámec  zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom  postavení  účastníkov rozhodcovského
konania  úplne ignoroval  všetky procesné zásady  súdneho rozhodovania  v právnom štáte  spojené
s exekučnou vecou,

- dohodnutá výška úrokov z omeškania nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
SR, v prípade dohodnutej úrokovej sadzby z omeškania, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške.
Výška úrokov 0,25% denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ( sp.zn. 1 Obo
34/2004),  ako aj, že každý odporca pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť
zmluvné podmienky /schopnosť splácať záväzok/ a musel si byť vedomý následkov /v prípade neplnenia
záväzku/, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dohodnutej výške (napríklad  sp.zn. 2 Obo 26/2004),

- v zmysle § 499 Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“), v zmysle ktorého za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je
predmetom podnikania veriteľa, si oprávnený mohol dojednať odplatu- príslušný poplatok pozostávajúci
v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby  odvolací súd uznesenie okresného súdu č.k.
11Er/3943/2007-27 zo dňa 22.12.2011 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Odvolaciemu súdu bol spolu s podaným odvolaním doručený aj návrh oprávneného zo dňa 26.7.2012
na prerušenie konania  postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len ako „O.s.p“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému
odvolaniu. Návrh na prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby boli predložené Súdnemu
dvoru Európskej únie  prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?



V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol otázku v znení:

2)  Je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej
rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu“?

3)  Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci) exekúciu
môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b)  ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.



Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).  Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK).

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3  Občianskeho zákonníka /ďalej len ako „OZ“/  (účinného ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere)  spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods.1).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka) -(ods. 1).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ods. 4).

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie (ods. 1)

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ods. 2).

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku ako aj ZoRK vyplýva, že exekučný súd

je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie.
Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale
aj bez návrhu) a v prípade, že sú zistené nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne zareagovať.
Aj zákon o rozhodcovskom konaní ukladá exekučnému súdu v štádiu prebiehajúceho exekučného
konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť.

Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným odvolací súd považuje za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle OZ, čo je zrejmé z  povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa
a z obsahu zmluvy. Uvedenému nebráni ani skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená pred
01.01.2008, nakoľko to, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa
posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové
vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je
samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v
nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere
(absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení  § 52 až § 54 OZ  o spotrebiteľských
zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.  Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať na tento právny
vzťah právo týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.



Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia exekučného súdu, že priznané plnenie odplaty za
poskytnutie úveru vo výške 96,50% z poskytnutého úveru a taktiež aj úroku z omeškania vo výške 0,25%
denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy je rozpore s dobrými mravmi. Je preukázateľné, že rozhodcovský
súd pri vydávaní rozsudku v danej veci sa nezaoberal ochranou spotrebiteľa, čo mu vyplýva z ustanovení
vnútroštátnej úpravy (ust. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. OZ, § 45 ZoRK),  ako aj z európskej
judikatúry a priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského  rozsudku  musí predchádzať prieskum  právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž  rozhodcovská zmluva
neplatná,  potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Táto skutočnosť sama o sebe  je dôvodom  na zastavenie exekúcie, ktorá začala na  základe
takéhoto  exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno
pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd  sa mal v danej veci prednostne
zaoberať povahou účastníkov daného právneho vzťahu a následne na to platnosťou rozhodcovskej
doložky,  pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by nemuselo byť v zásade rozporné
s platným právom, a  v prípade ak by daná vec nebola spotrebiteľskou,  muselo by prísť k
oveľa širšiemu preskúmaniu  plnenia priznaného rozhodcovským súdom.  Napriek tomuto odvolací
súd považuje vydané rozhodnutie  exekučného súdu o zastavení exekúcie za vecne správne, aj
keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe ktorej
vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským
rozsudkom  je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca
sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou.
Rozhodcovská doložka upravená v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou
a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už
len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná.

V predmetnej veci teda bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním
na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola  v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

Vada v postupe exekučného súdu, ktorý pristúpil k posudzovaniu dovolenosti priznaného plnenia bez
vyhodnotenia platnosti rozhodcovskej doložky nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v konečnom dôsledku rozhodol správne. Odvolací súd preto
rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd  považuje argumentáciu exekučného súdu pri zastavení exekúcie v predmetnej veci na §
45 ods.1 písm. b) ZoRK ako nesprávnu a zrejme nadbytočnú, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia



zastavenie exekúcie prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a)  a b) ZoRK. V zmysle § 40 ods.1 písm a) ZoRK, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania /
písm a)/;  rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd
alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní /písm. b) citovaného ustanovenia/.

Podľa  § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa
upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová
správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody,
a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe
uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa
26. júla 2012.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky v odvolaní, a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. ( v samostatnom návrhu na prerušenie konania).

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,
orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012
zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve
otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.
Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“



Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že
článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov
konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo
sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o
otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny
dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177
vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné
vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie
ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,
ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola
akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie
Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).

Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd,
aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd
považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie
aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Preto
považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a
irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá
reálny dosah na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným
navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra
Súdneho dvora EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť
predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho
dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie
už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora
EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa
neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie
konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)
je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú
výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou
na Súdny dvor ES.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného



zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny
dvor EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný z
obidvoch dôvodov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom  krajského súdu  jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov  3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/3943/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1951c1c5-1245-4572-a595-297f6b938f13", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 840/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 840/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1951c1c5-1245-4572-a595-297f6b938f13"}, {"guid": "ussr:c460edff-712c-4c35-bf78-df28bfa6cfb2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 437/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 437/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c460edff-712c-4c35-bf78-df28bfa6cfb2"}]}