{"guid": "dcd7aa86-69dc-4768-aece-a4429d766b1e:7fdb0efb-da93-4b1d-ad60-eaec6b2a98b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6707214357.1", "spisova_znacka": "43Cob/166/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/166/2012 z 30. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2012, sp. zn. 43Cob/166/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6707214357.1", "identifikacne_cislo": "6707214357", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2012-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fdb0efb-da93-4b1d-ad60-eaec6b2a98b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6707214357.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6707214357.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6707214357.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/166/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707214357
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707214357.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa JURKO 3 s.r.o.
Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 965 983, zast. advokátom JUDr. Jurajom
Rybárom, Tobrucká 6, 811 02 Bratislava proti odporcovi Vojenské lesy a majetky SR, š. p., Lesnícka 23,
962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920, zast. JUDr. Milošom Barbušom, AK Štúrova 13, P.O.BOX 154, 810 00
Bratislava o zaplatenie 177.622,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene, č. k. 16B 36/2008 - 523, IČS: 6707214357 zo dňa 4. júna 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene, č. k. 16B 36/2008 - 523, IČS: 6707214357 zo dňa  4. júna 2012
p o t v r d z u j e.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 177.622,31 Eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 31.05.2007 do zaplatenia s tým,
že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ si uplatnil právo na zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti odporcom,
keď mu v roku 2004 nedodal ihličnaté drevo v objeme dohodnutom v Rámcovej zmluve uzavretej dňa
9. januára 2003. Rámcovú zmluvu o dodávkach ihličnatého dreva uzavrel odporca ako dodávateľ s
právnym predchodcom navrhovateľa P.. A. D. - K., A. XXX, A. ako fyzickou osobou podnikateľom dňa
09.01.2003 na dobu 5 rokov, ktorou sa zaviazal dodávať ročne 14.000 m3 ihličnatého dreva. Zmluva bola
uzavretá do 31.12.2007. Pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného množstva
dreva podľa sortimentu dohodli zmluvné strany v čl. 8 Rámcovej zmluvy platenie zmluvnej pokuty vo
výške 500,- Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty. Dňa 12.12.2003 zmluvné strany  dohodli, že
odberateľ nebude za rok 2003 uplatňovať zmluvnú pokutu, pričom v ten istý deň uzavreli Dodatok k
Rámcovej zmluve, kde sa vzájomne dohodli, že odberateľ má počas platnosti Rámcovej zmluvy právo
upravovať rozmery - čo sa týka dĺžky a hrúbky dohodnutých sortimentov. Tento Dodatok bol vo fotokópii
pripojený k návrhu.

Odporca v roku 2004  namiesto množstva 14.000 m3 dohodnutého v Rámcovej zmluve dodal právnemu
predchodcovi navrhovateľa len 3.297,90 m3, preto rozdiel v množstve 10.702,10 m3 navrhovateľ
sankcionoval zmluvnou pokutou. Zmluvnú pokutu vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa faktúrou
č. 00V07082 dňa 30.04.2007 so splatnosťou 30. mája 2007 v celkovej výške 5.351.050,- Sk.
Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu bola z právneho predchodcu navrhovateľa postúpená Zmluvou
o postúpení pohľadávky dňa 10.12.2007 vrátane príslušenstva na navrhovateľa, čo bolo oznámené
odporcovi listom zo dňa 10.12.2007. Okresný súd mal zároveň za preukázané, že Dodatkom č. 2 k
Rámcovej zmluve zo dňa 03.12.2004 odberateľ a odporca zmenili okrem iného od 01.01.2005 objemy



ročných dodávok ihličnatého dreva a zrušili článok 8 ohľadom zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou,
avšak pre rok 2004 zostala dohoda o platení zmluvnej pokuty nezmenená. Navrhovateľ v konaní
nesúhlasil s tvrdením odporcu, že by bol dňa 03.12.2004 podpísal Dohodu o neúčtovaní zmluvnej pokuty
pre rok 2004 s odporcom, originál ktorej odporca nepredložil. Svoj podpis na fotokópii tejto dohody P..
D. spochybnil.

Okresný súd z vykonaného dokazovania, doplneného v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici dospel k záveru, že aj keď odporca predložil súdu dňa 11.03.2009 fotokópiu
Dohody zo dňa 03.12.2004, v ktorej bola obsiahnutá  dohoda odporcu a P.. A. D. - K. o tom, že odberateľ
nebude za rok 2004 uplatňovať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva vyplývajúce
z Rámcovej zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva, bez toho, aby bol doložený originál tohto listinného
dôkazu, na ktorom pravosť svojho podpisu P.. A. D. poprel a tvrdil, že podpis nie je jeho, nebolo možné
vykonať znalecké dokazovanie grafológom. Fotokópia dohody je natoľko nekvalitná, že sa z nej táto
skutočnosť vierohodne zistiť nedala a originál listiny nemal znalec k dispozícii, preto nebol schopný
súdom požadovaný znalecký posudok vypracovať. Okresný súd tak dospel záveru, že odporca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu P.. A. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, v dôsledku čoho
ho zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s § 300 a nasl. Obch.zák. a § 544 a nasl. OZ
vrátane úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák. Rámcovú
dohodu považoval súd za platne uzavretú a námietky zo strany odporcu ohľadom neplatnosti Rámcovej
zmluvy za účelové, pretože platnosť uzavretej Rámcovej zmluvy zo dňa 09.01.2003 ani v odpore, ani
v priebehu prvostupňového konania nenamietal. Túto námietku vzniesol až potom, ako nevedel súdu
predložiť originál Dohody zo dňa 03.12.2004, a tým preukázať platnosť dohody ohľadom neuplatňovania
si zmluvných sankcií podľa čl. 8 Rámcovej dohody.

Okresný súd neprihliadol ani na tvrdenia odporcu o tom, že štvrťročné zmluvy o dodávkach drevenej
hmoty neboli uzatvárané, pretože podľa názoru súdu sa uzatvárali na základe čl. 6 platnej Rámcovej
zmluvy, kde si zmluvné strany konkrétne určovali ceny sortimentov a ich objem pre príslušný štvrťrok,
pričom zo samotného názvu zmluvy „rámcová“ sa predpokladá, že niektoré plnenia môžu byť bližšie
špecifikované zmluvami tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Neprihliadol ani na tvrdenie odporcu, že
Rámcová zmluva nebola uzavretá 09.01.2003, ale až po dátume 15.02.2004, keď bol z funkcie riaditeľa
odporcu odvolaný P.. Z. D., príbuzný právneho predchodcu navrhovateľa, ani na tú skutočnosť, že takáto
prax u odporcu nebola zaužívaná, že by sa uzatvárali zmluvy na dlhšie obdobie, a to na 5-ročné, pretože
tieto tvrdenia na posúdenie platnosti Rámcovej zmluvy nemajú podstatnejší vplyv.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal najmä tú skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu nie je riadne odôvodnené tak, ako to
predpokladá § 157 O.s.p., pričom sa okresný súd vôbec argumentačne nevysporiadal s tvrdeniami
odporcu a ani s judikatúrou, na ktorú v súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázal, preto táto skutočnosť
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto je viac ako nepresvedčivé.

Okresný súd sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré vyplývajú z podania odporcu zo dňa 25.05.2012, a to
otázkou posúdenia platnosti Rámcovej zmluvy, pravdivosť ktorej vrátane Dodatku zo dňa 12.12.2003
odporca poprel, keď tvrdil, že ide o absolútnu  neplatnosť právnych úkonov. Okresný súd mal preto
prihliadnuť pri skúmaní ich platnosti k okolnostiam, za ktorých boli uzatvorené, k obchodnej praxi, ktorú
mali zmluvné strany pred uzatvorením tejto zmluvy a Dodatku k nej zaužívanú a na ich správanie sa
po uzatvorení týchto zmlúv, ako aj na tvrdenie odporcu, že Rámcová zmluva nemohla byť uzatvorená
dňa 09.01.2003 a dodatok k nej v decembri 2003, pretože v roku 2003, ako aj v 1. štvrťroku 2004
boli uzatvorené štvrťročné kúpne zmluvy, v ktorých nie je žiadna zmienka o tom, že tieto zmluvy boli
uzatvorené na základe Rámcovej zmluvy. V Rámcovej zmluve sa nikde nehovorí o tom, že majú
byť uzatvárané štvrťročné kúpne zmluvy, pričom zmluvné strany obchodovali pokiaľ ide o predaj
drevnej hmoty už od roku 1998 až do 1. štvrťroku 2004 tak, že vždy  uzatvárali štvrťročné kúpne
zmluvy, ktoré boli riadne označené a očíslované. Zoznam týchto zmlúv od roku 1998 odporca predložil
súdu a čísla zmlúv sú uvedené na všetkých dodacích listoch a faktúrach vystavených odporcom.
Na dokladoch, ktoré predložil navrhovateľ, t.j. faktúrach za 1. štvrťrok 2004 je uvedené číslo zmluvy,
ktorá bola uzatvorená v 1. štvrťroku 2004, a to č. 7/2004 zo dňa 02.01.2004. V Rámcovej zmluve
bolo dohodnuté, že plnenie sortimentov bude uskutočnené pravidelne počas celého kalendárneho roka
podľa požiadaviek odberateľa, pričom od roku 1998 do 1. štvrťroka 2004 nebola zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa vznesená žiadna požiadavka na dodávku sortimentov v zmysle dohody



obsiahnutej v Rámcovej zmluve. V Rámcovej zmluve nie je o takejto dohode žiadna zmienka, ako ani o
tom, že by mal odberateľ bližšie špecifikovať objemy dodávok na ten ktorý štvrťrok kalendárneho roka.
Prvýkrát sa požiadavka na dodávku sortimentu a objemov drevnej hmoty objavila až v marci 2004, t.j. po
1. štvrťroku 2004 a takéto objednávky boli vyhotovené len tri za tri štvrťroky roku 2004, a to dňa 15.03.,
30.07. a 09.09.2004. Obchodná prax, ktorá je upravená v Rámcovej zmluve sa tak začala uplatňovať
až v marci 2004.

Pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú v čl. 8 Rámcovej zmluvy uviedol, že v Dodatku
k Rámcovej zmluve zo dňa 12.12.2003 si zmluvné strany dojednali, že odberateľ nebude uplatňovať
zmluvnú  pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva za rok 2003, pričom vo všetkých štvrťročných
zmluvách za rok 2003 je výslovne uvedené, že zmluvná pokuta sa na ten ktorý kvartál v roku 2003
nedojednáva, čo vyplýva aj z kúpno-predajných zmlúv č. 7/2003, 37/2003, 61/2003, 116/2003 a
147/2003. Bolo by nelogické, aby sa Dodatok k Rámcovej zmluve robil až v decembri 2003, keď vo
všetkých kúpnych zmluvách za rok 2003 je výslovne uvedené, že sa zmluvná pokuta na ten ktorý kvartál
roku 2003 nedojednáva. Ak bola Rámcová zmluva uzatvorená v januári 2003 a na základe nej mali byť
uzatvorené dielčie kúpne zmluvy, čo nie je podľa odporcu pravda, bolo by nelogické, aby v decembri 2003
bola uzatvorená vo forme dodatku dohoda, v zmysle ktorej nebude odberateľ za rok 2003 uplatňovať
zmluvnú pokutu. Ide tak o zjavný rozpor, ktorý nasvedčuje tomu, že Rámcová zmluva, ani samotná
dohoda vo forme dodatku k Rámcovej zmluve nemohli byť uzatvorené v roku 2003, pretože v tom čase už
boli riadne uzatvorené štvrťročné kúpne zmluvy, ktoré obsahovali všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ako
aj dohodu o tom, že sa žiadna  zmluvná sankcia nedojednáva. Takýto rozpor si potom odporca vysvetľuje
len tým, že Rámcová zmluva, ako aj jej Dodatok boli antidatované. Odporca preto tvrdil, že Rámcová
zmluva a jej Dodatok neboli uzatvorené v januári 2003 a v decembri 2003, ale až vo februári alebo v
marci 2004. V tomto období už bola právnemu predchodcovi navrhovateľa zrejmá tá skutočnosť, že vo
februári 2004 bol P.. Z. D. odvolaný z funkcie riaditeľa odštepného závodu odporcu, ktorý bol príbuzným
právneho predchodcu navrhovateľa. K okolnostiam uzatvorenia Rámcovej zmluvy odporca ďalej uviedol
že uzatváranie zmluvy na päť rokov nezodpovedalo obchodnej praxi odporcu a ani obchodnej praxi
zavedenej medzi zmluvnými stranami, pretože s každým odberateľom drevnej hmoty sa uzatvárali kúpne
zmluvy len na ten ktorý štvrťrok, pretože dopredu nebolo možné určiť, koľko drevnej hmoty sa vyťaží.

Odporca tiež poukázal na ďalšiu dôležitú skutočnosť, a to dohodnutý objem drevnej hmoty, ktorý bol  4 až
5-násobne vyšší, než boli bežné a obvyklé objemy v obchodnej praxi zavedenej zmluvnými stranami do
roku 2003, preto považoval tento postup za neobvyklý. Poukázal tiež na Dodatok č.2 zo dňa 03.12.2004,
ktorým sa dohodli dodávky drevnej hmoty na rok 2005 tak, že sa nanovo stanovoval sortiment a objem
drevnej hmoty a výslovne bolo dohodnuté, že čl. 8 pod názvom Sankcie sa vypúšťa. Obchodná prax
medzi zmluvnými stranami sa pre rok 2005 opäť dostala do tých istých koľají ako to bolo pred 1.
štvrťrokom 2004, pričom sa nedojednávali žiadne zmluvné pokuty, objem drevnej hmoty bol v tom istom
rozpätí ako do 1. kvartálu 2004 a zúžil sa aj sortiment drevnej hmoty. Zotrval preto na svojom právnom
názore, že v prejednávanej veci sa jedná ohľadom Rámcovej zmluvy o absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 OZ, a to z dôvodu obchádzania zákona, pretože táto zmluva bola uzatvorená v iný deň,
než aký je v nej uvedený. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem
sp.zn. 10Co 354/2002, ako aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 20Cbo 505/2002. Podľa jeho názoru ide aj
o simulovaný právny úkon pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37Občianskeho zákonníka, pričom
poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 1993/2003.

Podľa názoru odporcu tak okresný súd nevyhodnotil dôkazy jednotlivo z hľadiska ich hodnovernosti
a pravdivosti a ani vo vzájomných súvislostiach, neprihliadol ani na ich pravdivosť tak, že by bol
vyhodnotil, ktoré z dôkazov považoval z hľadiska pravdivosti za relevantné a ktoré nie. Obmedzil sa len
na konštatovanie účelovosti tvrdení zo strany odporcu bez akejkoľvek právnej alebo skutkovej úvahy,
ktorou by bol tvrdenia odporcu spochybnil.

Pokiaľ ide o dohodu o cene, ktorá je obsiahnutá v Rámcovej zmluve pri výklade jej obsahu poukázal
na tú skutočnosť, že cena je upravená v čl. 6 tak, že v prípade, ak nedôjde k dohode o cene za
požadovanú drevnú hmotu, tak za túto právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej nedôjde k
naplneniu dodávateľsko-odberateľského vzťahu bude zodpovedať dodávateľ - odporca a pokiaľ ide o
cenu, ak nedôjde k dohode o cene, nevznikne kúpna zmluva, pretože táto je jej podstatnou obsahovou
náležitosťou. Kúpna zmluva sa v prejednávanej veci riadi ust. § 409 Obch.zák. a nasl. a v prípade, že
chýba jedna z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, k jej uzatvoreniu nedôjde. Pokiaľ ide o zmluvnú



sankciu, táto je dohodnutá v čl. 8 Rámcovej zmluvy a pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
na strane dodávateľa sú dojednané dve zmluvné pokuty, a to pre prípad nedodania požadovaného
a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva a pre prípad podľa ustanovení dohodnutých v čl. 6
tejto zmluvy - cenový konsenzus, pričom zmluvná sankcia pre prípad nedodania požadovaného a
zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z uvedených sortimentov bola dohodnutá vo výške 500,-
Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty a zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti spočívala
na dodávateľovi v tom prípade, ak nedodá zmluvne zabezpečený a dohodnutý sortiment dreva
podľa požiadaviek odberateľa. Navrhovateľ zaslal odporcovi objednávku dňa 15.03.2004, 30.07.2004
a 09.09.2004, pričom na základe týchto objednávok neboli uzatvorené žiadne kúpne zmluvy, teda
nebola splnená druhá z podmienok pre uplatňovanie zmluvnej pokuty, a to zmluvne zabezpečeného
dohodnutého dreva podľa požadovaného sortimentu. Keďže kúpna zmluva je podľa Rámcovej zmluvy
dohodnutá až vtedy, ak je uzatvorená dohoda o cene, k uzavretiu ktorej nedošlo, nemohla byť
uzatvorená ani žiadna zmluva, na základe ktorej bola zabezpečená dodávka dohodnutého dreva podľa
požadovaného sortimentu. Preto, ak kúpna zmluva uzatvorená nie je, tak takáto zmluvná povinnosť
nevzniká. Neboli tak splnené dohodnuté predpoklady pre uplatňovanie zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho
nie je zmluvná pokuta navrhovateľom uplatnená oprávnene a navrhovateľ nemá na jej zaplatenie právny
nárok.

Z textu dohody, obsiahnutej v čl. 6 Rámcovej zmluvy ohľadom zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad,
keď nedôjde k zmluvnému konsenzu, ktorý sa týka ceny za drevnú  hmotu nie je podľa názoru odporcu
zrejmé, aká zmluvná pokuta sa konkrétne dojednala, preto dojednanie, v zmysle ktorého je zmluvná
pokuta viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti spočívajúcej v tom, že dodávateľ nesúhlasil s cenou
navrhovanou odberateľom (cenový konsenzus) je v rozpore s ust. § 39 OZ, preto v tomto prípade ide o
dojednanie, ktoré je v rozpore s účelom zákona, a preto neplatné. Ak nie je zmluvná pokuta dohodnutá
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale je dohodnutá pre prípad výkonu práva, ide o neplatné
dojednanie pre rozpor s účelom zákona  podľa § 39 OZ. V tejto súvislosti poukázal odporca na viaceré
rozhodnutia NS ČR, ako aj Ústavného súdu ČR (čl. spisu 545).

V odvolaní poukázal aj na absolútnu neplatnosť Dodatku uzavretého k Rámcovej zmluve zo dňa
03.12.2004, ktorú musí súd skúmať vždy z úradnej povinnosti a v prípade, ak dôjde k popretiu pravosti
súkromnej listiny tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôkazné bremeno na tom účastníkovi,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Aj keď okresný
súd na posúdenie pravosti podpisu P.. A. D. na súkromnej listine - Dodatku k Rámcovej zmluve zo
dňa 03.12.2004 nariadil znalecké dokazovanie, uznesením zo dňa 27.05.2011 toto zrušil s poukazom
na stanovisko znalkyne z odboru Písmoznalectva Z.. M. H., z ktorého vyplýva, že by sa mali skúmať
výlučne originály podpisov, pričom v ojedinelých prípadoch je možné vykonať znaleckú expertízu aj z
kvalitnej fotokópie. Vzhľadom k tomu, že predložená fotokópia je nečitateľná, a preto  nekvalitná, je
z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľná. Odporca nesúhlasil s tým, že by listina, ktorá má byť
predmetom znaleckého dokazovania musela byť predložená len v origináli  a v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Odo 964/2003, ako aj na rozhodnutie publikované v ZSP č. 59/2008, z
ktorých vyplýva, že aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným
spôsobom, preto zotrval na svojom stanovisku, že nevykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani
popretá pravosť alebo nepravosť podpisu P.. A. D. na Dodatku k Rámcovej zmluve. V konaní tak nebola
vyriešená otázka, či podpis na Dodatku k Rámcovej zmluve je podpisom P.. A. D., preto mal okresný súd
vykonať dokazovanie dôkaznými prostriedkami, ktoré odporca navrhoval, a to vyhodnotiť obchodnú prax
medzi zmluvnými stranami, ktorá bola zavedená pred uzavretím Dodatku,  skutočnosťami ktoré súvisia
s uzavretím Dodatku, ako aj s následným správaním sa zmluvných strán. Pokiaľ ide o originál Dodatku
zo dňa 03.12.2004 odporca uviedol, že tento bol viackrát dohľadávaný vo vojenskom archíve, pretože
13.03.2009 bol odcudzený právnemu zástupcovi odporcu spolu s motorovým vozidlom, v ktorom sa celý
spisový materiál nachádzal. O týchto skutočnostiach bol súd informovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo
dňa 18.05.2010.

Okresný súd vo svojom odôvodnení neuviedol, prečo zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo
strany odporcu a prečo považoval navrhnuté dôkazy za neopodstatnené pre rozhodnutie vo veci samej.
Okresný súd vo svojom popise skutkového stavu hodnotí výpoveď P.. A. A. ako výpoveď svedka ku
skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým bol v čase
keď podpisoval dohodu s právnym predchodcom navrhovateľa. Okresný súd nevyhodnotil, prečo je jeho
výpoveď nevieryhodná a nevysporiadal sa ani s námietkou k zneniu zápisnice z pojednávania zo dňa



14.05.2012, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi odporcu elektronickou poštou dňa 16.05.2012, z
ktorej sa dozvedel, že na pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy tvoriace spis, a to č. 1-494 a spis
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7C/104/2005, pričom na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.05.2012
neboli účastníci zo spisu oboznámení s ničím a ani sa nič neprotokolovalo. Preto právny zástupca
nemohol vzniesť ani priamo na pojednávaní námietku k zneniu zápisnice o pojednávaní. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie IV ÚS SR 283/2000. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok,
ktorý je nesprávny zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril aj navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.07.2012,
v ktorom uviedol, že námietka právneho zástupcu o nedostatočnom odôvodnení výroku nie je
opodstatnená, pretože okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal tak so skutkovým, ako aj
s právnym hodnotením stavu zisteného dokazovaním, pričom sa riadil právnym názorom Krajského
súdu v Banskej Bystrici vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 24.06.2010. Pravosť podpisu na Dodatku,
podľa ktorého mal navrhovateľ upustiť od účtovania zmluvnej pokuty právny predchodca navrhovateľa
spochybnil rovnako, ako aj jeho fotokópiu, keďže jeho originál odporca vôbec nepredložil.

K popretiu pravdivosti a údajnej absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy uviedol, že jej uzatvorenie
dňa 09.01.2003 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nepredstavovalo od začiatku
súdneho sporu žiadnu spornú skutočnosť, čo potvrdil aj právny zástupca odporcu jednak v odpore proti
platobnému rozkazu dňa 25.07.2012, ako aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 10.03.2010 a táto
skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý si osvojil tieto skutkové zistenia a mal za
preukázané, že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy skutočne došlo.

K popretiu platnosti Rámcovej zmluvy zo strany odporcu došlo až po takmer štyroch rokoch od začatia
súdneho konania v čase, kedy odporca nebol schopný predložiť ani zabezpečiť originál sporného
dodatku za účelom posúdenia pravosti podpisu právneho predchodcu navrhovateľa, preto navrhovateľ
považuje tvrdenia odporcu v odvolaní za nepodložené, účelové a vykonštruované. Podľa judikátu NS
ČR sp.zn. 22Cdo 752/1999 môže súd ex offo skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu len v
tom prípade, že vyjdú v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že Rámcová zmluva
nebola uzatvorená dňa 09.01.2003 alebo že by bola neplatná. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to,
že sa v Rámcovej zmluve neuvádza povinnosť uzatvárať štvrťročné kúpne zmluvy a že v žiadnych
dokladoch sa nehovorí o existencii Rámcovej zmluvy, pretože tieto skutočnosti sú obsiahnuté v čl. 6
Rámcovej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že cena bude stanovená každý štvrťrok na základe trhových
cien smrekovca v regióne dodávateľa. Pomenovanie „Rámcová zmluva“ nie je samoúčelné a presne
vystihuje skutočnosť, že niektoré podrobnosti týkajúce sa jej obsahu možno upraviť aj v tzv. čiastkových
štvrťročných zmluvách, ktoré však nemajú vplyv na platnosť samotnej Rámcovej  zmluvy.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v odvolaní, ktorým sa snažil spochybniť právny nárok na uplatnenie
zmluvnej pokuty z dôvodu neuzavretých štvrťročných zmlúv, pretože podľa čl. 8 Rámcovej zmluvy
bola pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z uvedených
sortimentov dohodnutá zmluvná pokuta, na zaplatenie ktorej sa dodávateľ zaviazal. Zmluvná pokuta bola
uzavretá v písomnej forme, dohoda o nej bolo obsiahnutá v Rámcovej zmluve o dodávkach ihličnatého
dreva, preto ide o dojednanie platné. Množstvo a sortiment drevnej hmoty sa uvádza priamo v čl. 5
Rámcovej zmluvy v celkovom objeme 14.000 m3, preto uplatnenie zmluvnej pokuty možno realizovať
pri nedodaní takto zazmluvnenej drevnej hmoty bez ohľadu na to, či sa uzatvárali alebo neuzatvárali
štvrťročné zmluvy. V prípade, ak by sa dodávateľ aj rozhodol uzavrieť s odberateľom v roku 2004
jednotlivé štvrťročné zmluvy, mal by potom pravdepodobne záujem na dodaní dreva odberateľovi. V
opačnom prípade by bolo dojednanie o zmluvnej pokute v Rámcovej zmluve nezmyselné a nesplnilo by
účel ochrany pred porušením zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa. Interpretácia, ktorou rozlišuje
právny zástupca odporcu medzi nedodaním drevnej hmoty podľa požiadaviek odberateľa a medzi
nedodaním zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva dodávateľom predstavuje skreslený a účelový
výklad čl. 8 Rámcovej zmluvy, ktorá vo svojom znení výslovne ani neurčuje výklad týchto pojmov. Z
hľadiska gramatického a logického výkladu  čl. 8 rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že právo na
uplatňovanie zmluvnej pokuty nie je podmienené ani uzatvorením kúpnej zmluvy a ani inej zmluvy. Pokiaľ
ide o tvrdenia odporcu obsiahnuté v odvolaní ohľadom posudzovaní pravosti podpisu P.. D. na spornom
dodatku navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, preto
nariadil vo veci dňa 08.12.2010 znalecké dokazovanie z odboru Písmoznalectvo - ručné písmo. Keďže
však zo stanoviska samotnej znalkyne vyplynulo, že predložená fotokópia Dodatku zo dňa 03.12.2004



na znaleckú expertízu nestačí, pretože je nekvalitná a z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľná
a odporca ani na opakované výzvy súdu nebol schopný predložiť a ani zabezpečiť originál sporného
dodatku k zmluve napriek tomu, že na pojednávaniach vždy vyslovil prísľub, že týmto originálom
disponuje a že ho súdu predloží, bolo dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny na odporcovi, ktorý
neposkytnutím dostatočnej súčinnosti pri predložení originálu listiny zmaril priebeh a účel znaleckého
dokazovania a navyše ani neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravosti predmetnej listiny. Preto
jeho námietky, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie nemajú žiadne opodstatnenie.

K argumentácii odporcu o tom, že podľa § 266 ods.3 Obch.zák. neprihliadol súd na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán navrhovateľ uviedol, že je nepochybné, že zaužívanou
praxou v obchodnom styku medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa bolo uplatňovanie
Rámcovej zmluvy, pretože inak by nemalo pre dodávateľa význam uzatvárať ďalší Dodatok k zmluve
účinný od 01.01.2005, ktorého autenticitu nespochybňovala ani jedna zo strán sporu. Okresný súd sa
náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s charakterom štvrťročných zmlúv, ktoré sa podľa
jeho názoru skutočne uzatvárali na základe platne uzavretej Rámcovej zmluvy.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v odvolaní, že by sa okresný súd nebol dostatočne vysporiadal
so skutočnosťami, ktoré odporca v konaní pred okresným súdom namietal a ktoré sú obsiahnuté v
jeho podaní zo dňa 25.05.2012, ako ani s ďalšími tvrdeniami o procesnom pochybení súdu, pretože
právny zástupca odporcu bol osobne prítomný dňa 14.05.2012 na pojednávaní, na ktorom uznesením
vyhlásil okresný súd dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej. Okresný súd rozhodol aj o návrhoch právneho zástupcu odporcu, ktoré vzniesol na
tomto pojednávaní ohľadom doplnenia dokazovania výsluchom svedka P.. A., ktorý už bol v konaní
vypočutý a predložením listinných dôkazov súdu v podobe prehľadu uzatvorených kvartálnych zmlúv od
roku 1998, pretože tieto nesúviseli s preukázaním skutkových zistení v prejednávanej veci. Konanie o
nároku navrhovateľa prebieha na okresnom súde už od roku 2008, preto právny zástupca mal dostatok
času aj priestoru na predloženie akýchkoľvek relevantných listinných dôkazov a návrhov na vykonanie
dokazovania. Napriek tomu  nebol schopný zabezpečiť a dodať súdu originál sporného dodatku pre
účely posúdenia pravosti podpisu P.. D.. Z vyššie uvedených dôvodov považuje navrhovateľ dojednanie
o zmluvnej pokute vo výške 500,-Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty v Rámcovej zmluve za platné,
pretože v konaní bolo preukázané, že takéto dojednanie bolo zrušené až od 01.01.2005, pričom pre rok
2004 zostalo dojednanie čl. 8 v Rámcovej zmluve v platnosti. Keďže odporca dodal v roku 2004 o 10.702
m3 dreva menej než sa zaviazal, má navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v takej výške,
v akej okresný súd odporcu na jej zaplatenie zaviazal. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako
vecne správne potvrdiť v plnom rozsahu, pretože odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Rozhodnutie okresného súdu, ktorým prvýkrát návrh navrhovateľa zamietol Krajský súd v Banskej
Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 43Cob 171/10-331 zo dňa 24.06.2010 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože v konaní pred okresným súdom pravosť, správnosť
a ani pravdivosť obsahu Dodatku k Rámcovej dohode podpísaného dňa 03.12.2004 o neúčtovaní
zmluvnej pokuty za rok 2004 nebola súdom skúmaná napriek tomu, že navrhovateľ pravosť listiny
poprel. Dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny je na tom účastníkovi, ktorý zo skutočnosti v listine
uvedenej pre seba vyvodil priaznivé právne dôsledky, t.j. v prejednávanej veci na odporcovi, preto uložil
okresnému súdu v ďalšom konaní zistiť, či Dohoda z 03.12.2004 je platným právnym úkonom a či ju
právny predchodca navrhovateľa osobne podpísal, a teda či nejde o sfalšovanie podpisu právneho
predchodcu navrhovateľa, úkony ktorého navrhovateľa zaväzujú. Uložil okresnému súdu vyhodnotiť
dôkaz predložený odporcom ako Dodatok k Rámcovej dohode zo dňa 03.12.2004 nielen podľa jeho
obsahu ako pravdivý, ale ho posúdiť aj z hľadiska jeho pravosti, a teda či nešlo k sfalšovanie podpisu
právneho predchodcu navrhovateľa, úkony ktorého navrhovateľa zaväzujú.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.



Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - podnikateľom
fyzickou osobou P.. A. D., podnikajúcim pod obchodným názvom K. a odporcom bola uzavretá dňa
09.01.2003 Rámcová zmluva o dodávkach ihličnatého dreva (ďalej len Zmluva), ktorou sa odporca podľa
čl. 2 v nadväznosti na čl. 3, 5 a 6 zaviazal dodávať P.. A. D. presne špecifikované množstvá drevnej
hmoty v sortimente vymedzenom podľa čl. 3 v m3 s tým, že takto dohodnuté množstvo v celkovom
objeme 14.000 m3 malo byť dodávané zo strany odporcu každoročne počas platnosti a účinnosti
rámcovej zmluvy, ktorá nadobudla účinky od januára 2003. Odporca bol povinný dodávať navrhovateľovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi taký sortiment drevnej hmoty, o ktorý navrhovateľ ako odberateľ
dodávateľa požiadal. Rámcová zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami podľa čl. 4 na 5 rokov,
t.j. od 09.01.2003 až do 31.12.2007, pričom zmluvné strany v čl. 6 dohodli spôsob, akým bude cena
odporcom dodávanej drevnej hmoty určená za 1 m3. Cenu určoval na základe aktuálnych cenníkov
odporca ako dodávateľ a v prípade nesúhlasu právneho predchodcu navrhovateľa mala byť predmetom
rokovania zmluvných strán.

V čl. 6 Zmluvy strany dohodli cenu za m3 ako cenu vrátane nakládky , a to pre jednotlivé sortimenty
spolu s príplatkom 200 Sk a 250 Sk s tým, že túto podľa ceny  na trhu odporca stanoví , pričom ju mal
navrhovateľ odsúhlasiť a  zároveň dohodli, že v prípade, ak nedôjde k cenovému konsenzu zmluvných
strán pre dodávku jednotlivých sortimentov, bude sa považovať dodávateľsko-odberateľský vzťah za
nenaplnený z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok dodávateľom.

V čl. 8 zmluvné strany pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného  dreva z
uvedených sortimentov sa dodávateľ zaviazal znášať vzájomne dohodnutú zmluvnú pokutu podľa ust. §
300 a nasl. Obch.zák. vo výške 500,-Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty. Zmluvné strany zároveň
dohodli zmluvnú pokutu aj pre prípad nesplnenia povinností uvedených v čl. 6 zmluvy, t.j. v prípade, že
nedôjde k dohode o cene pre dodávku jednotlivých sortimentov a odberateľ sa zaviazal zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,03% z fakturovanej sumy za každý deň oneskorenej úhrady. Zároveň sa dohodli
na tom, že nenaplnenie množstva dohodnutých sortimentov bez dojednanej zmluvnej pokuty je možné
len po vzájomnej dohode zmluvných strán. Práve z tohto dôvodu došlo medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom k uzatvoreniu Dodatku č.2 k Zmluve, a to dňa 03.12.2004, návrh ktorého
vypracoval  odporca, avšak navrhovateľ ho pozmenil o niektoré údaje, najmä však o doplnenie jeho
platnosti od 01.01.2005, pričom ním zmluvné strany menili nielen čl. 5 Zmluvy týkajúci sa množstiev pri
jednotlivých sortimentoch tak, že tieto odporca ako dodávateľ znížil len na 3.000 m3 za rok, ale aj čl.
6, kde menili spôsob určenia ceny pre sortiment 1 a 2 a čl. 8, ktorý upravoval sankcie touto dohodou
zrušili celkom. V čl. 4 prehlásili zmluvné strany Dodatok č. 2 za súčasť Rámcovej zmluvy o dodávkach
ihličnatého dreva.

Zo spisového materiálu vyplýva snaha odporcu ako dodávateľa dreva dohodnúť sa na tom, aby
mu za nedodané množstvá konkrétneho sortimentu drevnej hmoty nevyúčtoval navrhovateľ za rok
2004 zmluvnú pokutu, o čom svedčí dohoda uzavretá už dňa 12.12.2003 k Rámcovej zmluve zo
dňa 09.01.2003, ktorou sa tieto dohodli na tom, že za rok 2003 nebude odberateľ uplatňovať voči
dodávateľovi zmluvnú pokutu. Preto sa právny predchodca navrhovateľa a štatutárny zástupca odporcu
P.. A. stretli a dohodli na tom, že svoje vzťahy budú ďalej riešiť dodatkom k Zmluve, ktorý odporca
navrhovateľovi predložil, avšak tak, ako to vyplýva z výsluchu P.. D., ale aj P.. A., tento ho nepodpísal a
následne ho upravil tak, že neúčtovanie zmluvnej pokuty posunul až na obdobie od 01.01.2005. Aj keď
je obvyklým spôsobom reagovať na návrh vo forme protinávrhu, P.. D. pri výsluch uviedol, že prepísal
celý návrh dodatku k Zmluve datovaný odporcom dňa 03.12.2004, ktorý okrem iných zmien týkajúcich
sa jednotlivých článkov Zmluvy zo dňa 09.01.2003 obsahoval pod bodom IV. aj dohodu o zrušení čl. 8 s
názvom Sankcie, účinky ktorého mali nastať jeho podpisom ako odberateľa. Vzhľadom k tomu, že sa do
záhlavia Dodatku č. 2 dostal údaj o platnosti dodatku až od 01.01.2005 odporca v konaní tvrdil, že medzi
ním a právnym predchodcom navrhovateľa P.. A. D. bola uzavretá v ten istý deň, a to 03.12.2004 aj
ďalšia Dohoda k Zmluve o dodávkach ihličnatého dreva, ktorú za odporcu podpísal P.. A. o tom, že si za
rok 2004 nebude odberateľ uplatňovať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva, ktoré
vyplývalo z Rámcovej zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva. Odporca predložil do spisového materiálu
len fotokópiu tejto Dohody, keďže originál nemá k dispozícii, pretože mu bol odcudzený dňa 13.03.2009.

Z výsluchu P.. A. D. vyplýva, že tento poprel uzavretie akejkoľvek dohody, ktorá by sa týkala neuplatnenia
si zmluvnej pokuty za rok 2004 s tvrdením, že podpis na fotokópii Dohody zo dňa 03.12.2004 k Rámcovej
zmluve o dodávkach ihličnatého dreva (čl. 170 spisu) nie je jeho podpisom.



Okresný súd nariadil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici znalecké
dokazovanie grafológom z odboru Písmoznalectva Z.. M. H., účelom ktorého malo byť potvrdenie, príp.
vyvrátenie pravosti podpisu P.. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, avšak znalkyňa odmietla vykonať
znalecký posudok z toho dôvodu, že fotokópia listiny je nekvalitná, preto nie je možné z nej vyvodzovať
žiadne závery. Navyše uviedla, že podpisy na nej sú nečitateľné, a preto z hľadiska písmoznaleckého
nespracovateľné. Bez originálu listiny, na ktorej by skúmaný podpis bolo možné na základe rôznych
znakov presne identifikovať nie je možné znalecké dokazovanie vykonať. Rovnako reagovali aj ďalší,
súdom oslovení znalci z odboru Písmoznalectva, odvetvie písmo za účelom zistenia, či je možné
vypracovať znalecký posudok a zistiť, či podpis v zmluve je vlastnoručným podpisom účastníka,  ktorým
súd zaslal aj fotokópiu listiny s tým, že originál neexistuje, ktorí uviedli, že pre posúdenie pravosti podpisu
je potrebný vždy originál spornej písomnosti. Takto sa vyjadrila znalkyňa Z.. R. Z. (čl. 464), Z.. B. K.
(čl. 467), ktorá uviedla, že originál podpisu treba predložiť preto, že kópia neumožňuje skúmať podpis
vo všetkých jeho znakoch, ako aj preto, aby sa na kópiu nedostal podpis ako dôsledok technického
falšovania, ďalej to bol Z.. Z. E. (čl. 469), Z.. G. U. (čl. 471), ktorá  uviedla, že na skúmanie sa predkladajú
zásadne originály sporných písomností a originály porovnávacích materiálov, pretože kópie skúmaniu
nevyhovujú, keďže neumožňujú detailne skúmať podpisy a vylúčiť použitie niektorej z metód technického
falšovania pri vyhotovovaní podpisu. Znalkyňa pripustila. že kópiu sporného podpisu je možné skúmať
len vo výnimočných prípadoch, pričom je v takom prípade potrebné rátať so závermi, že originál
podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená kópia nie je pravým podpisom, príp. keď sa porovnáva
sporný a porovnávacie podpisy a písmo vykazuje podobné, zhodné znaky, čo znamená, že originál
sporného podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená kópia sám o sebe môže byť pravým podpisom
pisateľa, ale pri skúmaní kópie nie je možné jednoznačne dokázať, resp. vylúčiť, že pisateľ skutočne
originál spornej písomnosti podpísal a že nejaká iná osoba nezneužila jeho podpis, ktorý na písomnosť
preniesla pomocou niektorej metódy technického falšovania, pretože kópia spornej písomnosti môže byť
výsledkom aj technickej montáže dvoch písomností: originálny text + originálny podpis z inej písomnosti
= originálna montáž dvoch písomností, z ktorej je následne vyhotovená sporná kópia, často veľmi
kvalitná.

Tak, ako to vyplýva z Rámcovej zmluvy uzavretej 09.01.2003 a jej čl. 2, 3, 4 a 5 bol odporca ako
dodávateľ drevnej hmoty povinný aj v roku 2004, rovnako ako v roku 2003 dodať navrhovateľovi 14.000
m3 ihličnatého dreva označeného v Rámcovej zmluve ako sortiment 1, 2 a 3, z ktorého množstva dodal
len 3.297,90 m3 tak, ako to vyplýva z priložených faktúr a zvyšok drevnej hmoty v množstve 10.702,1 m3
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nedodal. Zo strany odporcu tak došlo k porušeniu
zmluvného záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou podľa čl. 8 Zmluvy, v dôsledku čoho navrhovateľ
vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 00V07082 dňa 30.04.2007, a to potom ako mu doručil upomienku zo
dňa 04.07.2007, zmluvnú pokutu v celkovej sume 5.351.050,-Sk.

Navrhovateľ dňa 10.12.2007 postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku, ktorá je predmetom
sporu vrátane príslušenstva na navrhovateľa. Postúpenie pohľadávky oznámil P.. D. odporcovi listom
zo dňa 10.12.2007.

Odporca s vyúčtovaním a ani so zaplatením zmluvnej pokuty nesúhlasil a v konaní namietal nielen
platnosť Rámcovej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ale aj Dotku k nemu, k uzavretiu ktorých
došlo za neobvyklých okolností, a to nielen preto, že pred rokom 2003 nebolo obvyklé uzatvárať medzi
odporcom ako dodávateľom drevnej hmoty s jeho odberateľmi rámcové zmluvy a s navrhovateľom
zvlášť, a nebolo obvyklé ani dohodovať také množstvá dodávok drevnej hmoty, aké boli obsahom
Rámcovej zmluvy uzavretej 09.01.2003. V tejto súvislosti odporca argumentoval tým, že k uzavretiu
Rámcovej zmluvy došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v čase, keď štatutárnym
orgánom odporcu bol brat navrhovateľa, preto sa uzatvorenie Rámcovej zmluvy vymyká obchodnej
praxi, ktorá existovala pred jej uzatvorením, a to najmä z toho dôvodu, že v 1. kvartáli roku 2004
došlo k odvolaniu P.. Z. D. z funkcie štatutárneho zástupcu odporcu, preto odporca vyslovil názor,
že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy došlo až po odvolaní brata právneho predchodcu navrhovateľa,
v dôsledku čoho je Rámcová zmluva antidatovaným právnym úkonom a z toho dôvodu absolútne
neplatným, pretože nebola uzatvorená v ten deň, ktorý je v nej uvedený. Na podporu tohto argumentu
poukázal na to, že kúpne zmluvy uzatvárané kvartálne v roku 2003, ako aj kúpna zmluva pre 1.
kvartál 2004 neobsahujú žiadnu zmienku o Rámcovej zmluve tak, že by na ňu ako na základnú zmluvu
odkazovali, z čoho usúdil, že takáto Rámcová zmluva v roku 2003, ani v 1. kvartáli 2004 uzavretá nebola.



Namietal tiež neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ktorá je obsiahnutá v čl.8 Rámcovej zmluvy a v
nadväznosti na tento článok aj Dodatok č.2 z 12.12.2003, ktorým zmluvné strany dohodli, že pre rok 2003
sa nebude účtovať zmluvná pokuta napriek tomu, že v 4 kvartálnych kúpnych zmluvách bolo výslovne
dohodnuté, že zmluvná pokuta sa neúčtuje. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že medzi zmluvnými
stranami za 2. až 4. kvartál 2004 nedošlo k žiadnej dohode o cene dodávok dreva, pretože na požiadavku
navrhovateľa odporca žiadnym relevantným spôsobom nereagoval, preto ak nebola dohodnutá cena
dreva, nemohlo platne dôjsť ani k uzavretiu kúpnych zmlúv a následne nemohlo vzniknúť navrhovateľovi
ani právo na účtovanie zmluvnej pokuty. V súvislosti s absolútnou neplatnosťou Rámcovej zmluvy
poukázal aj na obchodnú prax zaužívanú pri dodávke drevnej hmoty, ktorá vychádzala výlučne zo
štvrťročných kúpnych zmlúv, a nie zo zmlúv rámcových. Aj objem drevnej hmoty bol v Rámcovej zmluve
zo dňa 09.01.2003 dohodnutý 4 až 5-násobne väčší, než bolo obvyklé do roku 2003.

K preukázaniu  pravosti podpisu P.. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, ktorej obsahom bolo neúčtovanie
zmluvnej pokuty za rok 2004 uviedol, že okresný súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, pre
vypracovanie ktorého plne postačuje aj fotokópia listiny, preto zo strany navrhovateľa nedošlo k
preukázaniu jeho tvrdenia, že podpis P.. D. nie je pravý. Vyúčtovanie, ako aj uplatnenie zmluvnej pokuty
za nedodané množstvá drevnej hmoty, na ktoré množstvá neboli uzavreté kvartálne kúpne zmluvy v
roku 2004 považoval odporca za neoprávnené, v dôsledku čoho navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.

Podľa § 544 OZ v znení účinnom ku dňu 09.01.2003, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 cit. ust.  zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ods. 1 § 545 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ods.2 cit. ust. sa písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ods.3 cit. ust. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ods.4 cit. ust. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 269 ods.2 Obch.zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 409 ods.2 Obch.zák. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň
určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 448 ods.2 Obch.zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia
a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej
ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných
podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 369 ods.1 Obch.zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.



Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil. Odporcom uvádzané námietky v odvolaní neobsahujú v podstate žiadne nové
skutočnosti, ale opakovane len tie, ktoré uvádzal už prv a ktorými sa súd prvého stupňa zaoberal.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom v tom, že odporca nepreukázal
v konaní ním tvrdenú skutočnosť, že pre rok 2004 zmluvné strany platne dohodli v Dohode zo dňa
03.12.2004 neúčtovanie zmluvnej pokuty navrhovateľom ako odberateľom drevnej hmoty za nedodaný
rozdiel v množstve drevnej hmoty, ktorý vznikol oproti množstvu dohodnutému v Rámcovej zmluve zo
dňa 09.01.2003. Dôkaz, ktorý predložil odporca na svoje tvrdenie, a to fotokópiu Dohody z 03.12.2004 je
natoľko nečitateľnou kópiou, že na základe nej nie je možné vykonať znalecké dokazovanie grafológom
z odboru Písmoznalectva, ktorý by ako priamy dôkaz mohol vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, resp. jeho
právneho predchodcu P.. D., že takúto dohodu s odporcom nepodpísal a že podpis na tejto listine nie
je jeho.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd pri vykonávaní dôkazu listinou - Dohodou
zo dňa 03.12.2004, ktorú odporca predložil len vo fotokópii postupoval v súlade s § 129 O.s.p., keď
účastníkov konania oboznámil s obsahom tejto listiny a keď vyzval odporcu na predloženie jej originálu,
ktorý bol potrebný pre vykonanie znaleckého dokazovania. Vzhľadom k tomu, že originál Dohody zo
dňa 03.12.2004 o neúčtovaní zmluvnej pokuty neexistuje, pretože podľa vyjadrenia právneho zástupcu
odporcu bol odcudzený spolu s jeho vozidlom, nie je v konkrétnom prípade možné určitým hmotným
predmetom vykonať dôkaz listinou. Navrhovateľ v konaní namietal jej obsah, a teda neexistenciu dohody
o neúčtovaní zmluvnej pokuty, ako aj jej pravosť, pričom  tvrdil, že dohoda takéhoto znenia ním vystavená
a ani podpísaná nebola. Tak, ako to vyplýva z § 134 O.s.p. u verejných listín, ktoré majú charakter
osvedčenia alebo potvrdenia je potrebné hodnotiť nielen ich pravosť, t.j. či pochádzajú od vystaviteľa,
ale aj pravdivosť ich obsahu, to znamená správnosť listiny. Pri súkromných listinách, akou nesporne
je aj dohoda predložená odporcom vo fotokópii musí súd skúmať jej pravosť, a teda či pochádza od
vystaviteľa a rovnako musí skúmať aj správnosť obsahu. Zásadný rozdiel medzi verejnou a súkromnou
listinou spočíva v jej dôkaznej sile. Pravá verejná listina môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým,
že účastník tvrdí skutočnosti a navrhne dôkazy, ktorými bude preukázaná nepravdivosť obsahu listiny,
pri súkromnej listine stačí „formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané
súkromnou listinou. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca poprel pravosť a aj správnosť
súkromnej listiny - Dohody zo dňa 03.12.2004 platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz
stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno s tým, že nesie aj procesne nepriaznivé následky toho,
že sa mu v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť tejto súkromnej listiny ako dôkazu na svoje
tvrdenia. V tejto súvislosti je dôležitá aj tá skutočnosť, že je to odporca, ktorý zo skutočností uvedených
v Dohode zo dňa 03.12.2004 vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky, a teda neplatenie zmluvnej
pokuty za porušenie povinnosti dohodnutej v čl. 8 Rámcovej zmluvy, t.j. za nedodanie takého množstva
drevnej hmoty, na aké sa v roku 2004 zaviazal.

Zmluvná pokuta, ktorá je obsahom čl. 8 v Rámcovej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola dohodnutá v súlade s § 300 až 302 Obch.zák. a nadväzuje na
právnu úpravu obsiahnutú v § 544 a 545 Obč.zák., čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v
rámci obchodnoprávneho vzťahu, keď obaja účastníci tohto zmluvného vzťahu sú podnikatelia sa
riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho, ako aj Obchodného zákonníka. Prvou podmienkou
vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody medzi veriteľom, ktorý si zmluvnou
pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka a dlžníkom o zmluvnej pokute.
Dohoda o zmluvnej pokute môže byť súčasťou inej dohody, z ktorej vznikol zabezpečený záväzok,
ale môže byť dohodnutá aj mimo takejto dohody, prípadne súčasne s ňou. Podmienkou platného
uzavretia dohody o zmluvnej pokute je vždy jej písomná forma tak, ako to vyplýva z § 544 ods.2
OZ. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na
zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť v súlade so
všeobecnou podmienkou platnosti právnych úkonov podľa § 37 ods.1 OZ vymedzený určite a
zrozumiteľne. Porušenie zmluvného záväzku ako podmienka vzniku záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu
je v občianskoprávnej úprave zmluvnej pokuty upravené ako porušenie zavinené, ktoré sa predpokladá
a ak sa chce zodpovednosti za porušenie zmluvnej povinnosti odporca zbaviť, musí dokázať, že
porušenie povinnosti nezavinil. Zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou



podľa Občianskym zákonníkom je zodpovednosťou subjektívnou, čím sa líši od úpravy obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku, ktorá je zodpovednosťou objektívnou tak, ako to vyplýva z § 300 Obch.zák.

Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 8 Rámcovej zmluvy je v písomnej forme, je v nej určená
výška pokuty, a to 500,-Sk za m3 nedodanej drevnej hmoty odporcom pevnou sumou a jednoznačne
je dohodnutá aj zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola takáto zmluvná pokuta dohodnutá
(rozsudok NS SR M ObdoV 4/2003). Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že záväzok zaplatiť
zmluvnú pokutu odporcom bol dohodnutý v Rámcovej zmluve medzi oboma účastníkmi sporu platne,
pričom na jej platnosť nemá vplyv ani tá skutočnosť, ktorú tvrdil odporca v odvolaní, že strany dohodli
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, ktorý postup
zásadám poctivého obchodného styku neodporuje (rozsudok NS SR z 01.09.2000 sp.zn. 4 Obdo 4/99).

Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu o tom, že Rámcovú zmluvu uzavretú dňa 09.01.2003 považuje za
absolútne neplatný právny úkon je potrebné  uviesť, že súd skúma absolútnu neplatnosť právneho
úkonu ex offo len v tom prípade, ak vyjdú v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by jednoznačne
nasvedčovali, že Rámcová zmluva nebola uzatvorená dňa 09.01.2003, ale v iný deň, napr. predložením
Osvedčenia od notára, príp. iným relevantným dôkazom alebo že by bola neplatná z iných, v zákone
stanovených dôvodov./§ 39 OZ/. Konanie odporcu pred, ale aj po dátume 09.01.2003, kedy ešte za
odporcu podpisoval právne úkony brat právneho predchodcu navrhovateľa ako oprávnená osoba, ale
už aj za pôsobnosti nového vedúceho odštepného závodu odporcu P.. A. v roku 2004 a v ďalších rokoch
nasvedčuje tomu, že odporca sa od začiatku správal tak, že Rámcová zmluva uzavretá medzi ním a
navrhovateľom je platným právnym úkonom, inak by nebol podpisoval dodatky k právnemu úkonu -
Rámcovej zmluve. /Dodatok č. 2, 3 k Rámcovej zmluve/ Nakoniec aj sporná Dohoda zo dňa 04.03.2012
bola označená samotným odporcom ako dodatok k Rámcovej zmluve a  P.. A., ktorý svoj podpis
nespochybnil, ho podpísal bez výhrad. Rovnako podpisoval P.. A. aj dodatok z toho istého dňa, ktorý
však platil až pre rok 2005, v ktorom zmluvné strany podpísali neúčtovanie zmluvnej pokuty pre rok 2005.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením odporcu o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom
nebola dňa 09.01.2003 platne uzavretá Rámcová zmluva len preto, že mal pochybnosti o jej  vyhotovení
v iný deň, než ktorý je na nej uvedený ako deň podpisu a jej neplatnosť nie je možné vyvodiť ani
z toho, že pred jej uzavretím mali zmluvné strany inú prax a že v štvrťročných kúpnych zmluvách z
roku 2003 nie je o Rámcovej zmluve žiadna zmienka. Odvolací súd je toho právneho názoru, že pri
uzatváraní Rámcovej zmluvy účastníkmi sporu dňa 09.01.2003 bol dodržaný proces uzatvorenia zmluvy,
ktorý pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorými sú návrh zmluvy a prijatie návrhu.
Návrh na uzavretie zmluvy tak, ako to právny zástupca v priebehu konania potvrdil bol vyhotovený
odporcom a z Rámcovej zmluvy vyplýva vôľa oboch strán byť viazaný touto dohodou v prípade jej
prijatia druhou stranou. Občiansky, ako aj Obchodný zákonník upravujú konkrétne zmluvné typy, ktoré
môžu zmluvné strany uzatvárať, pričom zmluvná sloboda strán je vyjadrená aj v tom, že účastníci môžu
uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá nie je upravená v uvedených zákonoch. Táto skutočnosť vyplýva z § 269
ods.2 Obch.zák., ktorá právna úprava je určená najmä podnikateľom. Aj nepomenovaná zmluva, za ktorú
je možné považovať aj Rámcovú zmluvu, ak má byť platným právnym úkonom, musí byť podľa § 37 OZ
určitý, pričom § 269 ods.3 Obch.zák. umožňuje, aby zmluva vznikla aj bez dohody o určitej časti zmluvy
za predpokladu, že v zmluve sa strany dohodnú na spôsobe, akým sa určí chýbajúci obsah zmluvy.
Dohoda sa môže týkať tak podstatných, ako aj nepodstatných náležitostí zmluvy, musí z nej však byť
zrejmé, ktoré chýbajúce náležitosti sa musia určiť a akým spôsobom. Z judikatúry slovenských súdov,
rovnako ako aj z právnych názorov odbornej verejnosti (Obchodný zákonník, 2. komentár, Bratislava,
Ovečková a kol., s.29) vyplýva, že zmluva je platne uzavretá už dohodou zmluvných strán o tom, že
určitá časť zmluvy bude určená dodatočne.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa zmluvné strany v januári 2003 v zmluve, ktorú nazvali Rámcová
zmluva dohodli tak, že dodávateľ dodá navrhovateľovi za jednotlivé kalendárne roky, a to za obdobie od
roku 2003 do roku 2007 každoročne 14.000 m3 dreva, sortiment ktorého strany presne určili a rovnako
určili aj spôsob, akým sa bude určovať cena za dodanú drevnú hmotu. Počítali aj s tým, že sa budú
uzatvárať kvartálne kúpne zmluvy, v ktorých odporca ako dodávateľ na základe dohodnutého spôsobu
určí aktuálnu cenu vychádzajúcu z jeho cenníka, na určenie ktorej nemal navrhovateľ žiaden vplyv.
Takáto dohoda o tom, že cena bude určená dodatočne je v súlade s § 409 ods. 2 Obch. zák., preto
nie je možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že k riadnej dohode o cene v Rámcovej zmluve nedošlo.
Naopak cena je v nej riešená tak, že bol dohodnutý aj spôsob akým ju bude dodávateľ tvoriť, pričom



jej aktuálnu výšku nemohol navrhovateľ ovplyvniť. Ak teda odporca ako dodávateľ nedodal v roku 2004
navrhovateľovi z dohodnutého množstva 14.000 m3 množstvo 10.702,10 m3, porušil tak povinnosť, na
ktorú sa písomne zaviazal v Rámcovej zmluve, pri ktorej nie je dôležitý názov, ale jej obsah, v dôsledku
čoho vzniklo navrhovateľovi právo v súlade s § 300 a nasl. Obch.zák. a 524 a nasl. OZ vyúčtovať zmluvnú
pokutu v dohodnutej výške, ktorú odporca v priebehu konania nenamietal. V prípade, že by bol odporca
záväzok splnil, nebol by mal navrhovateľ dôvod zmluvnú pokutu za rok 2004 účtovať.

Podľa § 272 Obch.zák. vyžaduje zmluva pre platnosť písomnú formu iba vtedy, ak je to stanovené v
zákone alebo keď aspoň jedna strana prejavila vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme.

Podľa ods.2 cit. ust. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť
iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Odporca v konaní nepreukázal, že k zmene Rámcovej zmluvy ohľadom zmluvnej pokuty dohodnutej v
čl. 8 došlo písomným právnym úkonom, ktorý by bol platný a ktorý by bol podpísaný konajúcou osobou
- právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca tak nezvládol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že
Dohodou zo dňa 03.12.2004 došlo k platnej zmene  čl. 8 Rámcovej zmluvy tak, že tento článok sa pre
rok 2004 nepoužije a navrhovateľ si zmluvnú pokutu za rok 2004 nebude účtovať a ani vymáhať.

K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu, v ktorom sa súd nevysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z podania odporcu zo
dňa 25.05.2012, ani s návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany odporcu a v ktorom nezdôvodnil,
prečo považoval dôkazy navrhované odporcom za nepodstatné pre rozhodovanie súdu je potrebné
uviesť, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s § 157 ods.2 O.s.p. dostatočne
jasne a zrozumiteľne, pričom z neho vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktorými
sa pri hodnotení dôkazov okresný súd riadil. Jeho právne závery vychádzajú zo skutkových zistení
a sú v ňom uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver súdu o opodstatnenosti
nároku navrhovateľa. Okresný súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale len
tie, ktoré s prejednávanou vecou súvisia a nemusí dať odpovede na všetky tie tvrdenia, ktoré na
prejednávanú vec nemajú podstatný vplyv. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu o tom, že
súd je povinný vyhovieť návrhom na doplnenie dokazovania, a teda vykonávať znalecké dokazovania z
odboru Písmoznalectva opätovne. K spôsobu stanovenia znalca je súd vedený hlavne ust. § 127 ods.1
O.s.p., ktorý bližšie charakterizuje, za akých podmienok a v akej situácii je konajúci súd povinný určiť
osobu znalca na zhodnotenie odborných problémov, pričom súdy sú povinné rozhodovať na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Sú pritom viazané pravidlami obsiahnutými v § 120 ods.1 O.s.p.,
preto je na všeobecnom súde aby zvážil, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné
doterajší stav dokazovania doplniť a posúdiť dôvodnosť návrhu strán na doplnenie dokazovania, čo
okresný súd urobil. Okresný súd zdôvodnil, prečo odporcom navrhnuté dôkazy nevykonal a nad rozsah
svojej povinnosti vyhotovil o tom aj rozhodnutie v písomnej forme, ktoré doručil odporcovi.

K jeho námietke, že prvostupňový súd hodnotil výpoveď P.. A. ako výpoveď svedka ku skutočnostiam,
ktoré sa týkali výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, pričom súd neuviedol, akými
úvahami sa pri hodnotení tejto svedeckej výpovede riadil a prečo je výpoveď P.. A. nevierohodná
odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok v § 126 O.s.p. neobsahuje definíciu svedka, preto
len negatívnym vymedzením je možné dôjsť k záveru, že je ním fyzická osoba, ktorá je odlišná od
účastníkov konania, prípadne od ich zákonných zástupcov, ktorých predvolal súd, aby vypovedala o
skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom dokazovania a ktoré vnímala svojimi zmyslami.

V tejto súvislosti poukazuje súd na písomné podanie odporcu zo dňa 23.07.2008, v ktorom on sám
navrhol vypočuť P.. A. ako svedka napriek tomu, že vedel o tom, že v čase podpisovania spornej dohody
bol vedúcim odštepného závodu. Faktom je, že v čase jeho výsluchu súdom dňa 13.05.2009 pracoval
u odporcu ako vedúci informačných technológií, a nie ako riaditeľ odporcu. Okresný súd z výpisu z
Obchodného registra pre odporcu na pojednávaní dňa 30.11.2011 zistil, že P.. A. je od 26.01 2010
riaditeľom odporcu, preto sám do zápisnice zaprotokoloval, že bude vypočutý už ako účastník. Napriek
tomu právny zástupca ospravedlňoval jeho neúčasť na tomto pojednávaní ako svedka.

Okolnosť, že súd nevykonal dôkaz výsluchom účastníka P.. A. nie je porušením zásady ústnosti a
priamosti občianskeho súdneho konania, preto nejde o vadu konania. Ak aj vypočul súd účastníka



konania ako svedka, vykonal tento výsluch spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom, pretože na
skutkové zistenia súdom nemá výpoveď P.. A. podstatnejší vplyv. P.. A. vypovedal najmä o tom, že
podpisy na dodatkoch k Rámcovej zmluve sú jeho podpisy a potvrdil tie skutočnosti a okolnosti, ktoré
sa týkali podpisovania Dodatku platného až od 01.01.2005, a to zhodne s s výpoveďou P.. D., ktorej
obsah v konaní sporný nebol. Na jeho výpoveď o tom, že dňa 03.12.2004 bol podpisovaná aj dohoda
o neúčtovaní zmluvnej pokuty nemohol súd z vyššie uvedených dôvodov prihliadnúť, a preto nebola
podkladom jeho rozhodnutia. Aj keď súd vypočul P.. A. nesprávne ako svedka, skutkové zistenie ako
výsledok hodnotenia dôkazu súdom zodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., lebo v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z jeho  prednesu a ktoré vyšli najavo, nie je
inak z hľadiska vierohodnosti logický rozpor. Rozhodnutie súdu je preto založené na riadne zistenom
skutkovom stave a má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Okresný súd postupoval v súlade s § 117 a 118 O.s.p., keď na začiatku pojednávania oboznámil
prítomných účastníkov s výsledkami reakcií oslovených znalcov za účelom posúdenia pravosti podpisu
na spornej písomnosti a aj s obsahom spisu, pričom právny zástupca odporcu bol dňa 14.05.2012
na pojednávaní, na ktorom uznesením vyhlásil okresný súd dokazovanie za skončené a odročil
pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej osobne prítomný, pričom žiadne námietky
proti protokolácii sudcu nevzniesol.

Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku k zneniu zápisnice okresného súdu vyhotovenú  na
poslednom pojednávaní dňa 14.05.2012 odvolací súd uvádza, že za správnosť a úplnosť protokolácie
zodpovedá predseda senátu, ktorý zápisnicu diktoval. Účastník môže podľa § 40 O.s.p. navrhnúť, aby
bola zápisnica o pojednávaní opravená alebo doplnená. Návrh na doplnenie alebo námietky proti jej
zneniu je potrebné uviesť priamo do zápisnice, pričom súd je povinný o nich rozhodnúť uznesením,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia odporcu o nesprávnom znení
zápisnice z pojednávania dňa    boli vznesené až dodatočne, po ukončení pojednávania, musí účastník,
ktorý tvrdí opak oproti údajom uvedeným v zápisnici, svoje tvrdenia preukázať. Z tohto dôvodu nemohol
odvolací súd na námietky odporcu prihliadnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho v celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že by ich bol priznal
navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a ani nevyčíslil, odvolací súd mu ich náhradu nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16B/36/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}