{"guid": "3d9ac2f3-7668-4d3b-9319-664c0a7d5524:8231c1f5-0ae2-4381-a452-b4b006f8fdf2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1", "spisova_znacka": "5To/186/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/186/2011 z 19. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2012, sp. zn. 5To/186/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1", "identifikacne_cislo": "6710010213", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 237, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-237", "datum_vydania": "2012-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8231c1f5-0ae2-4381-a452-b4b006f8fdf2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/186/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710010213
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 20.03.2012 prejednal
odvolanie obžalovaného A. D. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 19.01.2011, sp. zn. 2T 41/2010
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. D., nar. XX.XX.XXXX  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný A. D. uznaný za vinného    zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený a bola mu určená skúšobná doba troch rokov s probačným dohľadom.  Podľa § 51 ods. 2, 4
Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX
škodu vo výške 8.869,04 €, Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen škodu vo výške 679,50 €, Generali
poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 430,08 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava
škodu vo výške 1.176,32 €.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že okresný súd napriek rozsiahlemu dokazovaniu
nesprávne vyhodnotil dôkazy, a tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Zotrval na tom, že žalovaný
skutok nespáchal a ani spáchať nemohol, čo môže so všetkou vážnosťou aj odprisahať. Súd mal
hodnotiť hodnovernosť jeho výpovedí s výpoveďami všetkých vypočutých svedkov a neuspokojiť sa len
s účelovou a nelogickou výpoveďou poškodeného Z. Z., ktorý vypovedal vždy inak. V tejto súvislosti
poukázal na výpovede poškodeného z 19.03.2009, 25.08.2009 a 18.11.2009, pričom sa s rozpormi
v týchto výpovediach poškodeného okresný súd riadne nevyporiadal. Tieto výpovede poškodeného
vyhodnotil v rozpore so základnými zásadami trestného konania v jeho neprospech, podobne ako aj
výpovede priamych svedkov Z. F., F. N., Z. L., Z. S. a R. Z.. Títo svedkovia vypovedali za prítomnosti
obhajcu v podstate vždy rovnako. Keďže poškodeného neudrel, nespôsobil mu žiadne zranenia a pokiaľ
mu tieto vznikli, tak mu ich spôsobil niekto iný alebo si ich musel spôsobiť následne sám. Z týchto
dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol tak, že ho podľa § 285
písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.



Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením  § 2 ods. 10 Tr. por.
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o zločine ublíženia na zdraví        a o prečine výtržníctva, pre ktoré bola
na obžalovaného podaná obžaloba, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch
okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne
logickým a zároveň aj veľmi presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel
stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., skutočne
nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi
jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil.
Na  takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdených činov skutkové zistenia,
ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi
vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti
o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia
obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v
otázke viny obžalovaného. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje,
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie  napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil,
že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovede poškodeného okresným súdom, bolo svojvoľné
a neopodstatnené. Poškodený opakovane v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne
dokazoval, že bol napadnutý obžalovaným, ktorý mu spôsobil zranenie, pričom túto skutočnosť hneď
oznámil P.. M. Z., rod. N., ktorá 01.11.2008 podala trestné oznámenie. Výpoveď poškodeného v tom
smere, že útočníkom bol obžalovaný, potvrdili aj svedkovia Z. E. a Z. S.. Závery znaleckého posudku
tiež korešpondujú s vyjadreniami poškodeného, ktorý pri opakovaných výsluchoch a konfrontácii s
obžalovaným vždy zhodne dokazoval, že zranenie mu spôsobil práve obžalovaný.

Označené vykonané dôkazy na seba nadväzujú, a preto nie je daný rozumný dôvod o ich pravdivosti
pochybovať a možno na ich podklade dospieť k spoľahlivému záveru, že aj z pohľadu odvolacieho súdu,
skutok voči poškodenému spáchal obžalovaný. Rozpory v jednotlivých výpovediach poškodeného, na
ktoré poukázal obžalovaný vo svojom odvolaní, neboli zásadného charakteru a nie sú takej povahy, aby
vyvolali pochybnosti o osobe páchateľa a je možné ich vysvetliť veľkou bolesťou zo zranenia. Práve
tento stav poškodeného a okamžité usvedčenie obžalovaného po spáchaní skutku, vylučujú za daných
okolností záver o premyslenom a úmyselnom krivom obvinení obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním tak boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti pre preukázanie viny
obžalovaného. Ani výpovede svedkov Z. F., F. N., Z. L., Z. S. a R. Z. tento skutkový stav nemohli
spochybniť, keďže aj z pohľadu odvolacieho súdu sú vzájomne rozporné a tým nie objektívne.

Okresný súd nepochybil ani v tom, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keďže podľa znaleckého dokazovania preukázateľne poškodenému
úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to spôsobom ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Tohoto
útoku sa obžalovaný dopustil na mieste prístupnom verejnosti a tak naplnil aj skutkovú podstatu prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.



Za najprísnejšie trestný čin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov,
použitie ktorej výmery však aj podľa názoru krajského súdu by bolo neprimerane prísne. A to i napriek
tomu, že obžalovaný sa v minulosti už dostal do rozporu so zákonom, ako to vyplynulo z právoplatného
uznesenia Okresného súdu Zvolen z 11.05.2009, sp. zn. 3T 13/2009, keď bol podľa § 290 ods. 5 Tr.
por. s poukazom na § 220 ods. 1 Tr. por. schválený zmier medzi obžalovaným A. D. a ďalšími dvoma
obžalovanými a poškodenými, a zároveň bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných pre prečin
porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 194 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.
Skutok spočíval v podstate na tom, že 01.01.2008 neoprávnene vošli do bytu a fyzicky napadli tam
prítomných poškodených a spôsobili im zranenia.

I keď obžalovaný popieral spáchanie trestného činu, aj krajský súd má za to, že i podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou dobou na dobu troch rokov, s povinnosťou v
skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu, bude pre obžalovaného dostatočným a splní aj generálnu
prevenciu.

Odvolací súd nezistil tiež žiadne nedostatky aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým obžalovanému
uložil jednotlivým poškodeným nahradiť spôsobenú škodu v tej výške, ako ju správne  na základe
objektívnych dôkazov ustálil prvostupňový súd. škoda im totiž vznikla v príčinnej súvislosti s úmyselným
konaním obžalovaného.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/41/2010", "guid": "7d2bf73c-7fb5-47c0-8d62-9625955ceeca:64a312a3-554f-4f46-85a1-2c409b82cc71", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "3d9ac2f3-7668-4d3b-9319-664c0a7d5524:fbe0b7db-39d7-44b1-8b72-bdda4b244b56", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1", "spisova_znacka": "5To/186/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/186/2011 z 19. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1"}], "citovane_v": []}