Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/156/2012 z 19. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2012, sp. zn. 13Co/156/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710201369.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/156/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6710201369.1 | 2012-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 101 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37322175-2bdd-4502-b68b-e2b049b58f21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710201369.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/156/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710201369
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710201369.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: BKS
- Leasing, a. s., 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 48, IČO: 31 644 333, zast. splnomocneným advokátom:
Mgr. Miroslav Rybánsky, Advokátska kancelária 811 09 Bratislava, Grösslingova 10, proti žalovanému:
K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., H. XXXX/X, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Ján
Krnáč, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Nám. SNP 70/36, o zaplatenie 5655,45 eura s prísl., na
odvolanie žalobcu zo dňa 23. 03. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/106/2010-173
zo dňa 31. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 250,18 eura na účet jeho
splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Jána Krnáča, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie 5 655,45 eura s prísl. zamietol, žalobcovi
uložil nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1761,05 eura a to na účet jeho splnomocneného
právneho zástupcu JUDr. Jána Krnáča do troch dní. V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu bolo
plnenie z leasingovej zmluvy, ktorá bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská. Žalobca v predmete svojho
podnikania má okrem iného uvedené poskytovanie finančného leasingu, žalobca predmetnú leasingovú
zmluvu nepochybne uzatváral ako podnikateľ. Pôvodný nájomca ako aj nový nájomca (žalovaný)
zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia. V konaní nebolo preukázané, že predmet leasingu bol využívaný
na podnikateľské účely a to ani u pôvodného nájomcu ani u nového nájomcu, teda žalovaného. Zmluva
typovo označené ako zmluva uzatvorená podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s
ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorých môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy a podľa ktorých strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v ust. § 261 ObZ sa spravuje týmto zákonom.(§ 262 ods. 1 ObZ).
Je nepochybné, že zmluva bola vyhotovená tak, že pôvodný nájomca ako aj nový nájomca (žalovaný)
nemohol obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť. Ide o zmluvu uzavretú medzi podnikateľským
a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením na strane fyzickej
osoby, potom pre jej právnu kvalifikáciu a právny režim je dané ust. § 52 a nasl. OZ. Leasingová zmluva
spolu s dodatkom je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Potom vznesenú
námietku žalovaným bolo dôvodné posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Žalobca podal žalobu dňa 24. 02. 2010.



Žalobca listom zo dňa 13. 06. 2006 označeným ako predčasné ukončenie leasingovej zmluvy č.
LZF/03/10013 adresovanom žalovanému vypovedal leasingovú zmluvu ku dňu 13. 06. 2006 v zmysle
čl. IX. bod 9.2. Dohody o všeobecných podmienkach leasingu pre omeškanie s platením leasingových
splátok, konkrétne leasingových splátok č. 30 až č. 36 v zmysle splátkového kalendára k leasingovej
zmluve. Žalovaný nenamietal doručenie výpovede. Finančným vyrovnaním predčasne ukončenej
leasingovej zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 04. 10. 2006 žalobca vyčíslil nárok z predčasne
ukončenej leasingovej zmluvy na sumu 170 376,20 Sk (5 655,45 eura) a to ako ostatné náklady - náklady
na odobratie predmetu zmluvy 14 280,--Sk (474,01 eura), dlžné splátky v sume 96 684,70 Sk (3 209,34
eura), zmluvná pokuta 59 411,50 Sk (1972,10 eura). Súčasne v tomto finančnom vyrovnaní predčasne
ukončenej leasingovej zmluvy žalobca žalovanému oznámil, že ak jeho pohľadávka vyplývajúca z tohto
finančného vyrovnania nebude uhradená do 14 dní odo dňa vystavenia finančného vyrovnania, bude
vymáhaná cestou súdu. Splatnosť sumy 170 376,20 Sk (5 655,45 eura) nastala dňa 10. 10. 2006, teda
do 14 dní odo dňa vystavenia finančného vyrovnania, ktoré bolo vystavené dňa 26. 09. 2006, žalobca
potom mohol po prvý krát nárok z tohto finančného vyrovnania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy
voči žalovanému uplatniť po jeho splatnosti na súde dňa 11. 10. 2006. Žalobca si nárok uplatnil dňa
04. 02. 2010 podaním predmetnej žaloby, teda po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, ktorá
začala plynúť dňa 11. 10. 2006 a uplynula 11. 10. 2009. Súd aplikoval na právne posúdenie premlčacej
doby ust. § 101 OZ, nie ust. § 106 OZ, ktoré upravuje premlčaciu dobu pri náhrade škody. Žalovaný
potom vzniesol dôvodne námietku premlčania.

Súd poukázal na ust. § 112 OZ, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Súd mal v konaní preukázané, že z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/45/2010 vyplýva,
že žalobca až dňa 21. 12. 2009 vo vyšetrovacom konaní, ktoré predchádzalo trestnému konaniu si
riadnym spôsobom uplatnil nárok na náhradu škody vo vzťahu k obvinenému K. G.. Ústne do zápisnice
o výsluchu svedka poškodeného uviedol, že konaním okrem iného i obvineného K. G. mu vznikla škoda
100 484,70 Sk (3 335,48 eura), ktorá pozostáva z nezaplatených splátok leasingu v sume 96 684,70
Sk (3 209,34 eura), ako i škoda z doplatenia predajnej ceny v sume 3 800,--Sk (126,14 eura). Nárok
na uplatnenie pohľadávky z titulu nezaplatených splátok leasingu v sume 96 684,70 Sk (3 209,34
eura), ktorý je predmetom tohto súdneho konania, si žalobca uplatnil riadne v trestnom konaní, resp.
vyšetrovacom konaní až dňa 21. 12. 2009, teda po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby na
náhradu, ktorá uplynula dňa 11. 10. 2009. Z trestného spisu tiež vyplýva, že žalobca v Oznámení o
podozrení zo spáchania trestného činu jeho značky BAK/372/20006 zo dňa 31. 07. 2006, ktoré bolo
doručené Okresnému riaditeľstvu PZ vo Zvolene, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ dňa 02. 08.
2006 oznámil, že konaním popísaným v tomto oznámení mu bola spôsobená škody minimálne v sume
77 543,20 Sk (2 573,96 eura), čo predstavuje sumu neuhradených leasingových splátok bez poistenia,
ale v uvedenom oznámení žalobca nepodal návrh na náhradu tejto majetkovej ujmy v zmysle ust. § 46
ods. 3 Trestného poriadku, len oznámil, že mu škoda vznikla, čo v zmysle ust. § 46 ods. 3 Trestného
poriadku nie je možné považovať za riadne uplatnenie nároku si tejto majetkovej ujmy v trestnom, teda
v adhéznom konaní. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že v trestnom konaní si žalobca uplatnil
nárok na náhradu majetkovej ujmy z titulu neuhradených leasingových splátok bez poistenia (okrem
doplatku ceny motorového vozidla), ale v súdenej veci si uplatnil aj ďalšie nároky a to nárok na zmluvnú
pokutu a tiež nárok na náhradu ostatných nákladov vzniknutých odobratím motorového vozidla, teda
aj iné nároky, než ktoré uplatnil v trestnom, prípadne vyšetrovacom konaní. Tieto nároky si prvý krát
uplatnil žalobou až dňa 04. 02. 2010.

Žalobca vo včas podanom odvolaní uviedol, že predmetná leasingová zmluva obsahuje dohodu
účastníkov strán v zmysle ust. § 262 ods. 1 ObZ, je uvedená v záhlaví leasingovej zmluvy. Je teda
nesporné, že účastníci si použitie Obchodného zákonníka na ich zmluvný vzťah dohodli v súlade s
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Leasingovú zmluvu a ani nároky z nej vzniknuté
nie je možné posudzovať podľa súčasného znenia ust. § 52 ods. 1 OZ, pretože v čase vzniku zmluvy
(17. 01. 2003 a aj v čase podpisu dodatku č. 1 (20. 08. 2003) sa ustanovenie § 52 v Občianskom
zákonníku nenachádzalo. Táto právna úprava neexistovala. Ustanovenie § 52 ods. 1 sa v OZ objavilo až



novelou č. 150/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 01. 04. 2004. Do tejto doby zmluvy uzavreté podľa
Obchodného zákonníka nebolo možné považovať za spotrebiteľské zmluvy. Všetky zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, ako aj nároky z týchto zmlúv vzniknuté, sa stali spotrebiteľskými a je ich
možné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 01. 01. 2008, teda dávno po tom,
ako bol uzatvorený zmluvný vzťah medzi účastníkmi sporu. Posudzovanie nárokov z právnych vzťahov v
súvislosti s opakovanými legislatívnymi zmenami nemožno posudzovať podľa aktuálnej hmotnoprávnej
úpravy v čase rozhodovania o týchto nárokoch, ale je ich možné posudzovať podľa predchádzajúcich
ustanovení. Na základe uvedených dôvodov žalobca má za to, že súd nesprávne aplikoval súčasnú
právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá sa na zmluvný vzťah účastníkov konania ako ani na nároky
z tohto zmluvného vzťahu vzniknuté nevzťahuje a zároveň súd bez akejkoľvek opory v odôvodnení
rozsudku a v právnom poriadku Slovenskej republiky aplikoval na predmetnú leasingovú zmluvu výlučne
ust. § 52 a nasl. OZ, ale aj občianskoprávnu úpravu premlčania. Súd vec nesprávne právne posúdil,
všeobecná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je 4 roky a žalobca si nároky vyplývajúce
z leasingovej zmluvy voči žalovanému uplatnil pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby. Súd v
odôvodnení uviedol, že žalobca si nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatnil v trestnom konaní
až dňa 21. 12. 2009. V priebehu trestného konania vykonal žalobca niekoľko procesných úkonov, ktorých
obsahom bolo uplatnenie si nároku na náhradu škody rovnakým spôsobom ako to bez náležitého
odôvodnenia považuje za právne relevantné súd prvého stupňa až s dátumom 21. 12. 2009. Žalobca
okrem iného podal dňa 31. 07. 2006 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, v ktorom
uviedol, že nastali skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalovaný spáchal trestný čin a týmto trestným
činom spôsobil žalobcovi škodu minimálne v sume 2 573,96 eura. V priebehu vyšetrovania minimálne
faxovou správou zo dňa 23. 02. 2007 vyčíslil škodu, ktorá mu bola spôsobená.

Žalobca si v konaní okrem nároku na zaplatenie sumy 5 655,45 eura uplatnil aj nárok na úroky z
omeškania a to od 11. 10. 2009 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 110 ods. 3 OZ.
V prípade premlčania hlavného záväzku veriteľovi patrí nárok na úroky z omeškania, ktorých splatnosť
nastala v období odo dňa 3 roky predchádzajúceho dňu uplatnenia nároku po deň, ktorý vznikne dlžníkovi
nárok na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine.

Žalobca v podanom odvolaní namietal rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej priznal žalovanému
náhradu trov konania. Namietal úkony právnej služby a to úkon odvolanie - žiadosť o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Nejedná sa o úkon právnej služby v zmysle ust. § 14 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. Uvedený úkon nie je ani písomným podaním vo veci samej a ani ho nie je možné podradiť
pod ktorýkoľvek z úkonov právnej služby uvedených v predmetnom uznesení. Namietal úkon právnej
služby porada s klientom zo dňa 28. 11. 2011 a 30. 01. 2012, pretože vzhľadom k vzneseniu námietky
premlčania nie je možné rozumne predpokladať naplnenie nevyhnutnej náležitosti úkonu právnej služby.
Žiadal, aby odvolací súd preskúmal či je v súdnom spise založená zápisnica o rokovaní právneho
zástupcu so žalovaným a to zo dňa 28. 11. 2011 a 30. 01. 2012, aby tak bolo možné posúdiť dôvodnosť
porady právneho zástupcu so žalovaným. Namietal úkon právnej služby nahliadnutie do spisu zo dňa
29. 11. 2011, pretože sa nejedná o úkon právnej služby a tento tiež nemožno podradiť pod žiadny z
úkonov právnej služby uvedených v § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť. Žiadal priznať náhradu trov prvo
a druhostupňového konania.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty
je rozhodujúci okamih, kedy sa právo mohlo uplatniť resp. vykonať po prvý raz, teda nie okamih
vystavenia finančného vyrovnania žalobcom. Uviedol, že Dodatok 1 k leasingovej zmluve mal za
žalobcu ako prenajímateľa uzatvoriť a podpísať Ing. I. I. a to za náklade bližšie neoznačeného a
nešpecifikovaného plnomocenstva. Dohoda o všeobecných podmienkach finančného leasingu nebola
žalovanému predložená. Nemôže byť vo vzťahu k žalovanému posudzovaná ako platný úkon. V
konaní vznikli pochybnosti o údajných nákladoch označených žalobcom ako náklady na odobratie
predmetu leasingu. Poukázal na to, že dohoda o všeobecných podmienkach finančného leasingu
obsahuje neprijateľné podmienky popierajúce podmienky individuálneho dojednania a zakladá tak
nerovnovážny stav v právach a povinnostiach osôb, ktoré boli účastníkmi zmluvného vzťahu. Na



platnosť právnych úkonov a na usporiadanie vzájomných vzťahov z týchto právnych úkonov je potrebné
aplikovať Občiansky zákonník, pretože pri uzatváraní vzťahu je nevyhnutné skúmať predovšetkým
právne postavenie účastníkov daného zmluvného vzťahu. Pre inštitút úrokov z omeškania tak podľa
občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej úpravy je charakteristickou črtou jeho akcesorická povaha,
jedná sa o záväzok vedľajší, ktorý môže vzniknúť a existovať len ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje
iný, teda hlavný peňažný záväzok. V súdenej veci to znamená, že uplatnené obdobie omeškania spadalo
do premlčacej doby na uplatnenie práva na zaplatenie peňažného plnenia, preto vychádzajúc aj zo
skutočnosti, že úroky z omeškania sú príslušenstvom peňažnej pohľadávky uplynutím premlčacej doby
na zaplatenie peňažného záväzku dochádza k premlčaniu aj práva na úroky z omeškania.

V rámci plynutia premlčacej doby v priebehu trestného konania nevykonal žalobca žiadny procesný
úkon, ktorým by si riadne náležite a včas uplatnil právo na náhradu škody voči žalovanému.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia si žalovaný uplatnil úkony, ktoré boli vykonané účelne a
efektívne v súlade s vyhl. č. 665/2004 Z. z. Poukázal na jednotlivé úkony právnej služby a ich účelnosť.
Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, priznať náhradu trov odvolacieho konania
v sume 250,18 eura.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Na zvýraznenie správnosti len
dodáva.

Odvolací súd mal preukázaný skutkový stav tak ako ho uviedol súd prvého stupňa. Okresný súd
vec správne právne posúdil, zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom správne posudzoval ako
spotrebiteľský vzťah a potom následne vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy a v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/EHS.

Zmluva o leasingu bola uzavretá dňa 17. 01. 2003 (č. l. 14-15 spisu) a Dodatok č. 1 k zmluve bol uzavretý
dňa 20. 08. 2003 (č. l. 24-26 spisu). Otázka, či v súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
Občianskeho zákonníka, sa posudzuje aj podľa jej materiálnej stránky, nie podľa jej právne formálnej
stránky.

Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné vychádzať, je nutné v širšom kontexte vychádzať aj z ustanovení
osobitnej právnej úpravy a to zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňa uzavretia predmetnej
zmluvy a to najmä z ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. Podľa ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Potom spotrebiteľskými zmluvami podľa ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky
iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z obsahu zmluvy uzavretej dňa 17. 01. 2003 a z Dodatku č. 1, ktorý bol uzavretý dňa 20. 08. 2003
vyplýva, prenajímateľ aj v čase uzavretia leasingovej zmluvy mal v predmete činnosti „leasing strojov,
prístrojov, zariadení a motorových vozidiel“ a na druhej strane ide o fyzickú osobu, nepodnikateľa,
identifikovanú menom, rodným číslom a adresou bydliska. Účastníci uzavreli nepochybne typovú
zmluvu v zmysle ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Okresný súd správne túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Správne posúdil dĺžku premlčacej



doby podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že za neprijateľnú
podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k
premlčaniu, pretože spotrebiteľ ju v rámci typovej zmluvy nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho
menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná)
premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba).

Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky
(§ 101 OZ). Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo -
objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možno
dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, to znamená, keď
sa právo stalo nárokom. Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy dňa 04. 02. 2010 (č. l. 1 spisu).

Podľa ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku platí, že poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému
nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd
v odcudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé,
z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. V tomto smere odvolací súd
podobne ako okresný súd dospel k záveru, že žalobca (v trestnom konaní poškodený) si riadnym
konaním v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody až dňa 21. 12. 2009 (č. l. 29 spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T/45/2010). Žalobca v podaní zo dňa 31. 07. 2006 nazvaným „Oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu“ len uviedol „uvedeným konaním bola našej spoločnosti
spôsobená škoda minimálne vo výške 77 543,20 Sk, čo predstavuje sumu neuhradených leasingových
splátok bez poistenia“ (č. l. 1-2 spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/45/2010). Ani podaním zo dňa
27. 02. 2007 (datovaným dňom 23. 02. 2007) si žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody, len uviedol,
aká výška škody mu vznikla (č. l. 70 spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/45/2010). Prvý krát si
uplatnil nárok na náhradu škody až dňa 21. 12. 2009 keď uviedol „navrhujem, aby súd v odcudzujúcom
rozsudku zaviazal páchateľa uhradiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 100 484,70 Sk čo je 3
335,48 eura (č. l. 29-35 spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/45/2010).

Ak potom splatnosť žalovanej sumy nastala dňa 10. 10. 2006, žalobca si mohol po prvý krát túto sumu
vo vzťahu k žalovanému uplatniť na súde dňa 11. 10. 2006. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času
v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť práva je možné odvrátiť námietkou premlčania. Ide
o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva. Márne uplynutie premlčacej doby má za
následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik
nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza k okamihu jej vznesenia
k zániku nároku.

Žalobca si spolu s peňažným dlhom uplatnil aj úroky z omeškania. Ak ale došlo k premlčaniu celej istiny
(žalovanej peňažnej sumy) došlo aj k premlčaniu úrokov z omeškania z danej peňažnej sumy. Platí, že
pri omeškaní s peňažným dlhom môže veriteľ od dlžníka žiadať úroky z omeškania. Povinnosť dlžníka
zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania sa dlžníka s platením peňažného
dlhu. Dlžník má potom popri povinnosti zaplatiť hlavný záväzok aj povinnosť plniť vedľajší záväzok
(akcesorický). Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ale nemôže trvať dlhšie ako povinnosť zaplatiť
hlavný záväzok. S plnením dlhu (hlavného záväzku) alebo jeho zánikom z iného právneho dôvodu zaniká
tiež povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ako vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Ak potom
dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže sa právny následok uplynutia času
nevzťahovať aj k záväzku vedľajšiemu, to znamená úrokom z omeškania. V súdenej veci teda povinnosť
žalovaného zaplatiť úroky z omeškania nastáva v deň, keď sa žalovaný dostal so splnením peňažnej
sumy do omeškania a týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba. Jej uplynutím sa právo premlčalo
tak na istinu ako aj na úroky z omeškania.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd potvrdil
rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania.



Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právny zástupca žalovaného nazrel do spisu na Okresnom
súde Zvolen dňa 29. 11. 2011 (č. l. 107 spisu). Účelom práva nazerať do spisu je poskytnutie príležitosti
oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a tým aj v plnej miere
predložiť súdu vlastnú argumentáciu v záujme ochrany práv zastúpeného účastníka. Nazeranie do spisu
je jedným z prostriedkov, ktorým sa poskytuje procesným stranám rovnaký priestor na uplatnenie ich
práv, teda na dodržanie zásady rovnosti. Vzhľadom na povahu sporu bolo dôvodné považovať úkon
advokáta - nazretie do spisu za opodstatnený. Advokát má potom právo na náhradu trov konania aj za
tento úkon.

Advokátovi patrí odmena vo výške základnej tarifnej odmeny aj za úkon právnej služby „ďalšia porada
alebo rokovanie s klientom ...“ (§ 14 ods. 2 písm. a/, § 14 ods. 4 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov). V súdenej veci právny zástupca žalovaného preukázal záznamom o porade s
klientom, že tento úkon právnej služby vykonal (č. l. 170, 171, 172 spisu). Právny zástupca žalovaného
si účtoval výšku odmeny v súlade s ust. § 14 ods. 2 písm. a/ to znamená odmenu vo výške 2/3-ín
základnej sadzby tarifnej odmeny za ďalšiu poradu s klientom za každú skončenú hodinu. Z obsahu
spisu je nepochybné, že po porade s klientom konanej dňa 28. 11. 2011 a ďalšej porade s klientom
konanej dňa 30. 01. 2012 došlo k ďalšiemu úkonu právnej služby a to k nahliadnutiu do spisu dňa 29.
11. 2011 a účasti na pojednávaní dňa 10. 01. 2012. Potom aj za úkon právnej služby ďalšia porada s
klientom dňa 30. 01. 2012 patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 2/3-ín základnej sadzby tarifnej
odmeny (§ 14 ods. 6 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí aj za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci
samej. Takýmto písomným podaním na súd je aj podanie, ktorým právny zástupca žalovaného žiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov (č. l. 58-60 spisu). Týmto podaním právny zástupca žalovaného
poskytol ochranu práv žalovanému, požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, teda uplatnil právo,
ktoré mu priznáva procesný predpis.

Odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 250,18
eura. Žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP) podal návrh na náhradu
trov odvolacieho konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Jeho trovami konania je tarifná odmena
právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby v sume 200,85 eura (písomné vyjadrenie k podanému
odvolaniu; § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), plus paušálna
náhrada v sume 7,63 eura, plus 20 % DPH v sume 41,69 eura. Spolu trovy odvolacieho konania v
sume 250,18 eura (200,85 + 7,63 + 41,69). Túto sumu je povinný nahradiť žalobca žalovanému na účet
právneho zástupcu žalovaného do troch dní od doručenia rozsudku.

O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.