Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/75/2012 z 11. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. marca 2012, sp. zn. 14CoE/75/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710204182.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/75/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6710204182.1 | 2012-03-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9004054-9b34-4e1b-b38d-c4d51530851d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710204182.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710204182
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710204182.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : EOS KSI, spol. s r.o., so sídlom 851 01
Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO : 36 613 843, proti povinnému : D. L.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. R., Y. XXX/X, na vymoženie pohľadávky v sume 495,85
eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou Ex 4376/2010, o
odvolaní oprávneného zo dňa 08.07.2010 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 27Er
287/2010-10 zo dňa 29.04.2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 4376/10. Súd rozhodol
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b/, c/, § 45 ods. 2 a 51 ods.
3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v spojení s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha
nárok vyplývajúci z exekučného titulu - rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. Košice sp. zn. TP 1004/08 zo dňa 25.09.2009. Súd konštatoval, že pri
preskúmaní rozhodnutia z hľadísk uvedených v Exekučnom poriadku a Zákona o rozhodcovskom
konaní (§ 45 ods. 2) dospel k záveru, že rozhodcovské rozhodnutie je nepreskúmateľné. Rozhodca v
odôvodnení rozhodnutia konštatuje svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, uviedol, čoho sa žalobca
v rozhodcovskom konaní domáhal, na základe akých právnych skutočností, akými dôkazmi žalobca
podložil svoje skutkové tvrdenia a z odôvodnenia tiež vyplýva, že žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia ale nemožno vyvodiť, aké sumy žalovaný už uhradil a
akým spôsobom dospel rozhodcovský súd k sumám, ktoré napokon priznal voči žalovanému. Absencia
náležitého odôvodnenia rozhodcovského rozsudku spôsobuje, že rozsudok je nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, resp. pre jeho nezrozumiteľnosť a dochádza k porušeniu základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia musí účastníkom konania umožniť posúdiť, ako súd (rozhodca) v
ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo
veci samej. Keďže nebolo možné preskúmať, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené,
objektívne nemožné alebo v rozpore s dobrými mravmi, absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou
prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora, preto
exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v



nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd však
podľa názoru oprávneného nemôže posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre
nárok priznaný exekučným titulom. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený zdôraznil, že exekučné konanie má charakter
sporového konania, ktorý sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným
a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Oprávnený sa domnieva, že pokiaľ by exekučný súd
v rámci konania o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal vecnú správnosť rozhodcovského
rozhodnutia, nahrádzal by tým aktivitu povinného, ktorý mal a mohol podať žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Poukazuje tiež na judikatúru Súdneho dvora Európskeho spoločenstva, na
základe ktorých sa domnieva, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil
vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to
umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím.
Podľa stanoviska Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý
nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred
rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora a európske právo oprávnený
zhrnul, že nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Postupom
a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu
ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie
jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu
a povinnému, ako strane ktorá porušila zmluvu, je poskytovaná ochrana na úkor práv oprávneného.
Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1 a 2), ako
aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd obzvlášť v štádiu pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Súd má oprávnenie i povinnosť skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci



Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Návrhom datovaným dňa 15.03.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach spisovej značky : TP 1004/08 zo dňa
25.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.10.2008 a vykonateľnosť dňom 31.10.2008.
Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu
poskytnutej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke Q. č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2004. Vzhľadom
na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Všeobecných
obchodných podmienok pôžičky je zrejmé, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne, v nadväznosti na Smernicu Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, venovať náležitú pozornosť či už
exekučnému titulu z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ako aj zmluvným dojednaniam
obsiahnutým v zmluve o pôžičke, a to z hľadiska zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, ako spravidla
slabšej zmluvnej strany.

Súd prvého stupňa, a následne i odvolací súd, dospeli zhodne k záveru, že exekučný titul je
nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu v prejednávanej veci je všeobecné,
obsahuje predovšetkým citácie Obchodného zákonníka a odkazy na Všeobecné podmienky poskytnutia
pôžičky. Z jeho obsahu však nie je možné zistiť ani len elementárne právne významné skutočnosti,
ktoré by umožňovali preskúmať vecnú správnosť výroku rozhodnutia. Z rozhodcovského rozsudku nie
je možné zistiť, ako boli dohodnuté podmienky splácania, akú sumu povinný oprávnenému riadne splnil
a naopak, koľko predstavovala zostávajúca dlžná čiastka, ktorú povinný plnil s omeškaním, prípadne
neplnil vôbec. Nie je zrejmé ani to, kedy sa povinný ako dlžník dostal do omeškania, a teda ani spôsob
výpočtu úroku z omeškania nie je určitý ani určiteľný. Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia
nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval rozhodca za preukázané, a ktoré nie
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď považoval
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v danej veci, za nepreskúmateľný pre absenciu
riadneho a presvedčivého zdôvodnenia, v dôsledku čoho nie je zrejmé, či sa oprávnený nedomáha voči
povinnému vymoženia nároku, ktorý nie je v rozpore so zákonom, nie je právom nedovolený alebo
neodporuje dobrým mravom.

Všetky konštatované skutočnosti potom potvrdzujú správnosť úvahy exekučného súdu, ktorý zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Odvolací súd
z uvedených dôvodov potom uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.