Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/24/2012 z 23. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2012, sp. zn. 13CoP/24/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710204684.3 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/24/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6710204684.3 | 2012-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 25 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1641621-e385-4eb5-ae73-09e47788c6c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710204684.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/24/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710204684
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710204684.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Štefana Huljaka
a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci starostlivosti o
maloletého: C. P., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, 960 09 Zvolen, J. Jiskru 6, dieťa rodičov: L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., T. D.
XX, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Monika Lúdiková, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen,
Hviezdoslavova 16, a: D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., B. D.zast. splnomocnenou advokátkou:
JUDr. Martina Bariaková, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Bystrický rad 453/77, o úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca zo dňa 28. 12. 2011 proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 5P/137/2010-268 zo dňa 29. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zakázal styk otca s maloletým C. P., p o t v r d
z u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého C. P. do osobnej starostlivosti matke, otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne od 01. 04. 2010 vždy do 15. dňa
v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa, rozhodol tiež o zaostalom výživnom, zakázal styk otca s
maloletým C. P.. V časti, v ktorej zakázal styk otca s maloletým dieťaťom v odôvodnení uviedol, že návrh
na zákaz styku podala matka maloletého dieťaťa. Súd vychádzal z vyjadrenia maloletého, ktorý uviedol,
že „sa s ocinom nechce stretávať, pretože sa ho bojí, keďže sa vyhrážal jeho mamine“. Podľa záverov
znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne v súčasnej dobe je v záujme maloletého, aby bolo
stretávanie s otcom úplne zakázané. Navrhla aj, aby otec maloletého navštevoval CPPS najskôr sám
a potom po zvážení CPPS, aby bol na „sedenie“ prizvaný aj maloletý syn, aby sa tak otec mohol so
synom zblížiť.

Otec vo včas podanom odvolaní namietal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej sa mu zakázal styk
so synom. Uviedol, že maloletý pred súdom vypovedal pod nátlakom matky, ktorá v negatívnom zmysle
dieťa popudzuje proti otcovi v snahe sa tomuto pomstiť. On mu nikdy ani fyzicky ani psychicky neublížil.
Stretávanie sa otca so synom pred školou je v záujme dieťaťa, aby toto s otcom nestratilo kontakt.
Matka začala maloletému bezdôvodne brániť, aby sa stretával s otcom. Syn rád chodil k otcovi, trávil u
neho celé víkendy. Znalecký posudok je neupotrebiteľný, pretože psychologické vyšetrenie bolo robené
pol roka pred pojednávaním, posudok bol vypracovaný tri mesiace pred pojednávaním. Došlo teda k
zmene situácie. Otec sa s dieťaťom od leta nekontaktoval. Uznal, že navštevovanie syna v škole nie je
vhodné. Znalecký posudok je nedostatočný aj v tom smere, že súdom ustanovená znalkyňa sa nestretla
„naraz so všetkými tromi účastníkmi konania, čo považuje za nevyhnutné“. Znalkyňou prezumovaná



skutočnosť, že maloletý sám prejaví chuť stretnúť sa s otcom je málo pravdepodobná. Žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť, upraviť styk otca s maloletým, prípadne v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že od vyhotovenia znaleckého posudku
mohlo dôjsť k zmene skutočností, bolo by v prospech maloletého vypracovať kontrolný znalecký
posudok.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec maloletého traumatizuje, keď chodí za ním počas vyučovania
a nosí mu peniaze. Syn sa vyjadril, že ak sa s otcom stretne v škole, je to len preto, „aby otec nekričal“.
Povedal, že nemá záujem sa s otcom stretávať. Otec by si mal uvedomiť, že násilné vynucovanie
stretnutí nie je vhodné.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd rozhodol na základe dostatočne vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Na zvýraznenie
správnosti dodáva.

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého, rozhodol aj o zaostalom výživnom. Zakázal styk otca s
maloletým.

Podľa ust. § 25 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR), ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. V konaní
o úprave styku maloletého s rodičom súd musí vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pojem záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa predovšetkým je to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa
ako aj v iných právnych predpisoch. Neopomenuteľnými kritériami, ktorými sa súd musí pri úprave styku
riadiť, je aj citový vzťah dieťaťa k rodičovi, predovšetkým k tomu, ktorému nebolo zverené do osobnej
starostlivosti.

Podľa ust. § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek, rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo
byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a rozumovej vyspelosti. Súd v súlade s týmto ustanovením vypočul maloletého na pojednávaní
dňa 19. 05. 2011 a jeho názoru venoval náležitú pozornosť. Maloletý, ktorý je vo veku 12 rokov, uviedol:
„S otcom sa nechcem stretávať...“, „...sa bojím keď som s ním“, „...mám strach z toho, že ma bude
biť“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 19. 05. 2011; č. l. 215-218 spisu).

Súd tiež vychádzal z posudku súdom ustanovenej znalkyne, ktorá jednoznačne uviedla, že aktuálne
je v záujme maloletého, aby bolo stretávanie s otcom úplne zakázané. Poukázala na to, že „čas
vzájomnej odluky (absencie stretávania sa otca so synom) odporúčame zúročiť odbornou pomocou
všetkým zúčastneným znaleckého konania napr. psychológom na ÚPSVaR vo Zvolene alebo inom
akreditovanom pracovisku zaoberajúcom sa partnerskými vzťahmi a domácim násilím“ (č. l. 230-29
spisu). Znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne je dostatočne preskúmateľný a kvalifikovaný. V
konaní vypočutá znalkyňa pripustila, že „je teda možné, aby sa otec so synom stretával, najmä pokiaľ by
to bolo za prítomnosti nejakej tretej osoby“. Zároveň uviedla, že počas doby aspoň pol roka by mal byť
zakázaný styk otca s maloletým synom a počas tejto doby odporučila otcovi navštíviť CPPS (Centrum
psycho-sociálnych služieb) spôsobom, že toto navštívi otec najskôr sám, po uvážení Centra psycho-



sociálnych služieb spoločne s maloletým synom, aby sa tak mohli „postupne zblížiť“. Poukázala na to,
že stretnutie maloletého s otcom nie je možné od maloletého vynucovať.

Otec ale v rámci odvolacieho konania ničím nepreukázal jeho záujem navštíviť Centrum psycho-
sociálnych služieb, aby tak prípadne bol odborne poučený o možnostiach, akým spôsobom je
najvhodnejšie nadviazať kontakt s maloletým. Tiež v odvolacom konaní neuvádza v akom rozsahu a
v akom prostredí chce realizovať prípadný styk s maloletým. Odvolací súd záverom uvádza, že by
nebolo najvhodnejšou formou vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie a tým maloletého vystaviť
ďalšiemu nátlaku.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.