{"guid": "d52fe78f-6538-42be-b440-d662fad98087:1304bee9-621a-445e-bf93-60e64b26e847", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1", "spisova_znacka": "17CoP/72/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/72/2012 z 20. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. novembra 2012, sp. zn. 17CoP/72/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1", "identifikacne_cislo": "6710212764", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2012-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1304bee9-621a-445e-bf93-60e64b26e847", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710212764
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci
starostlivosti o maloletého E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., I. Y. XXX/X, a
K.. C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. N. XX, t. č. bytom F. X, L. X, o návrhu maky na zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/348/2010-111 zo dňa 14.
08. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil výživné na sumu 240 Eur mesačne počnúc dňom 01. 09.
2010, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom
za obdobie september 2010 až júl 2012 vo výške 1.725,00 Eur okresný súd povolil  otcovi splácať v
splátkach po 95 Eur mesačne spolu             s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedeným rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 21. 05. 2009, č. k. 17C/25/2009-21 vo výroku o výživnom.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala
zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa, ktorý je období dospievania, má zvýšené nároky
na stravu, oblečenie, zvýšili sa jeho výdavky na školské, aj mimoškolské potreby, zdravotnú starostlivosť.
Okresný súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. 05. 2009,
č. k. 17C/25/2009-21, kedy bola posledná úprava vo veci výživného, v ktorom čase bol otec zaviazaný
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 165,00 Eur mesačne,  keď matka malol. dieťaťa
dosahovala príjem vo výške 537,39 Eur a otec malol. dieťaťa príjem vo výške 1.586,95 Eur, maloletý
E. navštevoval 6. ročník základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 8. triedu základnej školy, matka
malol. dieťaťa dosahuje príjem 559,64 Eur (júl 2011 až jún 2012), otec malol. dieťaťa dosahuje priemerný
mesačný príjem vo výške 1.654,- Eur (január až júl 2012) s príspevkom na bývanie vo výške 276,50
Eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval splnenie zákonných
podmienok na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že dieťa od posledného
rozhodnutia je staršie zhruba     o 2 roky, zvýšili sa jeho náklady spojené s výživou, ako aj mimoškolskou
činnosťou. Súd vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov výživné zvýšil na
sumu 240 Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2010 (týmto dňom splnené zákonné podmienky na zmenu
súdneho rozhodnutia spojené aj so zvýšenými nákladmi začiatku školského roka), ktorú sumu považoval
aj za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa bez ohrozenia životnej úrovne otca s tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov zohľadniac aj tú skutočnosť, že aj keď
matka dosahuje nižší príjem, má priateľa, ktorý ju finančne podporuje a otec okrem príjmu nadobudol



finančné prostriedky z titulu vyporiadania BSM a  z výhry otca, otec sa so synom stretáva a v rámci
možností mu poskytuje aj vecné plnenie. Súd v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. rozhodol o nedoplatku na
výživnom v celkovej výške 1.725 Eur, pričom s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca
mu povolil tento splácať v 95 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec mal za to, že súd neobjektívne a
jednostranne posudzoval záujmy matky pri výžive maloletého a nezhodnotil jeho možnosti a schopnosti
najmä z pohľadu prispievania na výchovu a výživu u maloletého, nielen v minulosti alebo aj v súčasnom
období. Namietal nepravdivé údaje zo strany matky, keď matka nepreukázala ortopedické potreby alebo
jednorázové (potreby zubných výkonov). Mal za to, že súd pristupoval k otcovi z pozície ako keby
sa nestaral o maloletého bez posúdenia vykonaných nákupov v prospech maloletého, dodržiavania
pravidelného styku s maloletým a nákladmi s tým spojenými, umožnenie  maloletému zúčastniť sa
spoločných dovoleniek, pričom bol v konaní preukázaný opak. Namietal aj nedostatočné vyhodnotenie
vplyvu matkinho priateľa na výžive a prispievaní finančných prostriedkov matke. Námietka tiež smerovala
k tomu, že súd nesprávne vyhodnotil pri posudzovaní jeho príjmu, že napriek minimálnemu nárastu
jeho hrubého príjmu, sa zvýšila odvodová povinnosť z dôvodu legislatívnej zmeny pri príspevku na
bývanie a nutnosť úhrady nedoplatku z nej vyplývajúcej, čo otec nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Tiež súd nesprávne posudzoval i skutočnosť vyplývajúcu z rozdelenia BSM po rozvode, nakoľko
získané prostriedky boli použité na odstránenie podlžností spojených s bytom. Poukázal na rozdiel,
keď je nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve, kedy sa v prípade nutnosti dá zámenou získať finančné
prostriedky a na druhej strane zostať bez tejto možnosti a bývať iba vo forme nájmu cudzieho bytu,
ako je v súčasnosti situácia na jeho strane. Pokiaľ aj v konaní vyslovil súhlas s výškou výživného na
sumu 210 Eur, po úvahe o skutočnej zmene pomerov maloletého súvisiace s nástupom na štúdium na
strednej škole, ktoré môže nastať od 01. 09. 2012, je to otázka zmeny pomerov v budúcnosti a nie tzv.
zmeny pomerov od 01. 09. 2010 spôsobenej rastom maloletého, čo vytýka ako závažné porušenie v
zdôvodnení rozhodnutia súdu. Má za to, že žalobný návrh bol stručný, nedostatočne odôvodnený, preto
nesúhlasí a nesúhlasil s vypočítaným nedoplatkom, ktorý nemá podľa neho právne opodstatnenie a
oporu v zákone. Je toho názoru, že tieto prostriedky by aj tak nešli v prospech maloletého, ale  v prospech
matky. Má za to, že v priebehu konania sa menili pomery, nie vždy k lepšiemu u otca (aj v jeho vzťahových
otázkach), ale u matky boli stabilné (aj v rámci jej osobného vzťahu) a išli výrazne k lepšiemu. Svedčí o
tom štúdium, majetkové pomery a podobne. Maloletý nepociťoval ani ujmu a nedostatok v starostlivosti
matky alebo otca ani vo výživnom vrátane výdavkov na mimoškolskú činnosť, lebo sa žiadnej takej
činnosti nezúčastňuje a matka neprodukuje žiadne zvýšené náklady v tejto oblasti. Podľa neho hlavný
dôvod, prečo matka podala žalobný návrh, je jednorázové poistné maloletého vo výške 220 Eur, ktoré
matka uzatvorila a v minulosti túto poistku platil otec, ale má vedomosť, že dnes je možné túto upraviť
s ohľadom na finančné možnosti a poistné krytie po dohovore s poisťovňou. Navrhuje, aby odvolací
súd objektívne posúdil vytýkané skutočnosti  a zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobný
návrh v celom rozsahu zamietne.

K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
ktorý uviedol, že vzhľadom k tomu, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, odporúča
napadnutý rozsudok potvrdiť.

K odvolaniu otca zaslala matka vyjadrenie, v ktorom medzi iným uviedla, že ohľadom zhodnotenia
možností a schopností otca má za to, že na základe potvrdeného príjmu zamestnávateľom, pri
mesačnom čistom príjme otca cca 1.719 Eur je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
výživu maloletého sumou 240 Eur mesačne od podania návrhu, pričom uvedené neovplyvní jeho životnú
úroveň. Ohľadom otcom namietaných údajných ňou uvádzaných nepravdivých tvrdení, ma za to, že
asi by bolo najlepšie vypočuť v konaní maloletého, ktorý je vo veku, kedy sa môže k týmto veciam
objektívne vyjadriť. Od podania návrhu na zvýšenie výživného až doteraz zaplatila synovi niekoľkokrát
ošetrenie u stomatológa, je v pubertálnom veku, má výrazné bolestivé akné na tvári i chrbte, navštevuje
kožnú lekárku, v lekárni je potrebné zaplatiť za predpísané dermálne čistiace vody, krémy, gély cca 13
- 17 Eur. Tiež syn má problémy s chrbticou,  pre veľkú bolesť museli absolvovať vyšetrenie u chirurga,
detskej neurologičky, CT vyšetrenie, s čím sú spojené náklady, ako aj náklady na rehabilitáciu v rámci



liečby na chrbticu, ktorá bola absolvovaná za minimálne náklady vzhľadom na dohovor matky so svojim
zamestnávateľom. V súvislosti s nákupmi otca uviedla, že otec určité veci maloletému zakúpil, aj keď
niektoré veci boli  nepoužiteľné, nebola mu zakúpená vhodná veľkosť, tým otec minul zbytočné peniaze,
ktoré mohli byť využité na lieky, stravu. V súvislosti s nákladmi otca na návštevu syna poukázala, že
otec má trvalé bydlisko u rodičov v obci H. N., čo je XX km od T. a ako profesionálny vojak má podľa
zákona preplácané  cestovné na návštevu rodiny každý piatok a pondelok, náklady na návštevu syna sú
minimálne, resp. žiadne. V súvislosti s dovolenkami a výletmi, je pravda, že syn ich s otcom absolvoval
nespočetné množstvo, najmä v období, keď otec maloletého žil s priateľkou v Q., aj po rozchode bol so
synom v Chorvátsku, otec tiež sám absolvoval predĺžený víkend v Benátkach. Podľa jej názoru, keď má
otec finančné prostriedky na uvedené, súdom určené zvýšené výživné neovplyvní jeho životnú úroveň.
Poukázala, že ona so synom bola od roku 2010 na tri dni v Štúrove a tri dni lyžovať na Skalke pri
Kremnici. V súvislosti s financovaním zo strany jej priateľa poukázala už niekoľkokrát, že poskytol jej
peniaze na nákup auta, na školu a na vysporiadanie BSM, nežije s ním v spoločnej domácnosti, ani jej
na chod domácnosti neprispieva. Podľa jej názoru nie je pravda, že otec maloletého vyplatenú sumu
16.500 Eur použil na odstránenie podlžností spojených s bytom, pretože v roku 2008 si zobrali hypotéku
nie na byt, ale na kúpu motorového vozidla Renault Clio Combi vo výške 15.600 Eur, ktoré po rozvode v
roku 2009 ostalo exmanželovi. Pokiaľ otec prispieval priateľke na splátku hypotéky na dom sumou 350
Eur mesačne, napriek tomu, že v tom dome mu nepatrilo nič, staral sa o chod domácnosti a zakupoval
vybavenie, za uvedené peniaze si mohol obstarať nejakú nehnuteľnosť. Podľa názoru matky dnes, keď
s priateľkou nežije, žije v F., je na tom finančne lepšie. Finančné nároky už v čase podania návrhu
sa zvyšovali a ďalej rastú. Ak otec namietal, že syn nemá pravidelnú mimoškolskú záujmovú činnosť,
má však psíka, s ktorým sú spojené náklady. V súvislosti s poistením uviedla, že toto neplatí, pretože
poistku zrušila a uzatvorila pravidelné mesačné platenie poistného vo výške 50 Eur, časť finančných
prostriedkov z vyplatenej poistky použila na úhradu výnimočných situácií ako sú ročné vyúčtovanie za
byt, kde mala nedoplatok, oprava strechy garáže, nákup vodovodnej batérie, povinné havarijné poistné
za auto atď.. Poukázala, že otec ako profesionálny vojak má do zamestnania od štátu obuv, ošatenie na
celý rok zadarmo, aj športové oblečenie, aj obuv na voľný čas, tiež ďalšie sociálne výhody, napr. každý
mesiac príspevok na bývanie cca 260 Eur, preplácanie cestovného, či cestuje alebo nie cca 100 Eur,
mal dosť financií na zaplatenie DNA testov a aby platil súkromného právneho zástupcu na pojednávanie
na súde, preto podľa jej názoru priznané zvýšené výživné, ako aj nedoplatok na výživnom od podania
návrhu, nebude mať vplyv a dopad na životnú úroveň otca maloletého.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „O. s. p.\") prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 1 písm.
a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Zvolen sp. zn. 5P/348/2010 a
vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky zo dňa 10. 08. 2010 vo veci starostlivosti
o maloletého 13-ročného E. (t. č. 15-ročný), ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia
maloletého sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 17C/25/09-21 zo dňa 21. 05. 2009 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 165
Eur. Maloletý E. navštevuje 8. ročník základnej školy, matka žiadala zvýšené výživné 300 Eur. Matka
a otec sú zamestnaní, nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v
zmysle § 78 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine\")
vrátane  schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3



Zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene
pomerov, ktoré v zmysle citovaných ustanovení odôvodňovali zmenu prechádzajúceho rozhodnutia o
určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Andrejovi (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 17C/25/09-21 zo dňa 21. 05. 2009, v ktorom čase určovania vyživovacej povinnosti maloletý E.
bol 11-ročný, navštevoval 6. ročník základnej školy). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od
poslednej úpravy výživného (21. 05. 2009) došlo ku dňu 01. 09. 2010 k takej zmene pomerov, najmä na
strane oprávnenej osoby - maloletého a jeho oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jeho fyzickým
vekom (maloletý E. v čase podania návrhu  mal 13 rokov, navštevoval 8. ročník základnej školy) a
vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine, tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna
skutočnosť sama osebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia
Okresného súdu Zvolen v rozsahu vyživovacej povinnosti v závislosti od  schopností, možností a
majetkových pomerov povinnej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Všetky
skutočnosti, ktoré v odvolaní uviedol boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné
je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému
E. aj zohľadnil.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci
správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností  dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností
dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s ustanovením      § 132 O. s. p. a postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku vrátane určenia výšky výživného. Tieto výroky
prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.), s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu
odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom otca odvolací súd uvádza,
že prvostupňový súd pri určovaní výživného vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého
E., najmä vzhľadom na jeho vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako
základných, tak aj ostatných životných potrieb nevyhnutných pre jeho celkový úspešný vývin vrátane
zdravotnej starostlivosti. Z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,
že prvostupňový súd mal zistené aj majetkové a zárobkové pomery ako matky, tak aj otca maloletého.
Pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru              o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca na sumu 240 Eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia
podľa návrhu otca, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci (§ 153
ods. l O. s. p.) a zákonnej úprave (§ 78 ods. 1 a 3,    § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákon o
rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval vrátane posúdenia oprávnených potrieb
maloletého a schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, ktoré skutočnosti namietal
otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť
a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie
výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti
od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých rámec sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými
pomermi a nárastom spotreby. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti,
prípadne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na
uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a podobne). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu  výživným, ktoré určí súd
na základe zákonných podmienok (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) komplexne v zmysle
zákonných kritérií ustanovených § 75 ods. 1 Zákona o rodine a nie podľa rozhodnutia povinnej osoby.
Odvolací súd poukazuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča
dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho
finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine).
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo (príjmovo) lepšie zabezpečený
rodič. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 27 bod 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa
ktorého má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,



mravný a sociálny rozvoj, pričom prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok
nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia. Aj keď zákon
neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa, miera životnej úrovne rodičov je
objektívne zistiteľná, napr. aj výškou mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj cez jednotlivé
položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú
prebytok finančných prostriedkov (napr. účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné hmoty do
auta, poistky, dovolenky a pod.). V danom prípade zárobkové pomery otca vrátane jeho výdavkov (č. l.
26-28) avizujú životnú úroveň otca nie bežného štandardu, na ujmu ktorého nemôže byť platenie súdom
určeného výživného v sume 240,- Eur. V tejto súvislosti  odvolací súd akcentuje zákonné ustanovenie
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré
zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby
rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v
primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto
zákonným kritériám. V danom prípade matka sa o maloletého Andreja osobne stará, konkretizovala
jeho odôvodnené potreby spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj
náklady súvisiace s jeho vzdelaním, výchovou a záujmami, z čoho prvostupňový súd pri určení výšky
výživného aj objektívne vychádzal a otec je povinný platiť súdom takto  určené výživné.  Odvolací súd
tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletého Andreja možno ešte predpokladať v jeho prípade ďalší
nárast potrieb v súvislosti s prípravou na budúce povolenie, prípadným ďalším štúdiom, kedy zrejme
budú musieť byť opätovne konfrontované odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti
povinného rodiča.

Odvolací súd nemohol akceptovať námietku otca, že prvostupňový súd neprihliadal na jeho starostlivosť
o maloletého E., čas, dovolenky a náklady s tým spojené, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa so synom stretáva a v rámci možností
mu poskytuje aj vecné plnenie. Napokon v zmysle judikatúry (R 15/1966, R 44/1966) nie je možné
zohľadniť tie plnenia, ktoré rodič poskytol len príležitostne, v dobe styku s dieťaťom a ktoré svojou
povahou neprekračujú bežné výdavky a nesmerujú k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého,
ako aj krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, do výchovy ktorého dieťa nebolo zverené, nie je
spravidla dôvodom dočasného zbavenia tohto rodiča povinnosti platiť výživné (R 73/1969).

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody otca, odvolací súd môže len konštatovať, že
prvostupňový súd svojim rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil a naplnil zmysel a účel právnej
úpravy zmeny vyživovacej povinnosti vyplývajúcej najmä      z § 78 Zákona o rodine, preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/348/2010", "guid": "3b061593-3d84-43ed-b0c8-55c08cebbea0:abcb1531-2002-44b9-8679-45514ce2e54f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}