Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/28/2012 z 23. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2012, sp. zn. 5To/28/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711010461.1 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/28/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6711010461.1 | 2012-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 322 ods. 3 TP, § 287 ods. 1 TP, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65babc19-0f1a-4ca7-831b-123c3ef526d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711010461.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010461
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010461.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 24.04.2012 prejednal
odvolanie okresného prokurátora, obžalovaného X. F. a poškodeného X. H. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen z 09.01.2012, sp. zn. 2T 83/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. je obžalovaný X. F., nar. XX.XX.XXXX podľa § 287 ods.
1 Tr. por. povinný nahradiť poškodenému X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XXXX/X škodu vo výške
1.907,36 €.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. F. a okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný X. F. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako
je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná
doba jeden rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť X. H. škodu vo výške 845,90 € a so
zvyškom nároku na náhradu škody bol tento poškodený odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaný, okresný prokurátor a tiež
poškodený X. H. ktorého odvolanie smerovalo len do výroku o náhrade škody.

Poškodený v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že okresný súd mu priznal bolestné
v sume 845,90 € a to za prvú operáciu, ale nepriznal mu bolestné z druhej operácie v sume 692,10 €
a ušlú mzdu v sume 369,36 €. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok, ktorým bol so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie a rozhodol vo veci tak, že
obžalovanému uloží povinnosť nahradiť mu škodu v sume 1 907,36 €.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania v podstate argumentoval tým, že podľa
jeho názoru uložený trest obžalovanému je neprimerane mierny. Pri použitej právnej kvalifikácii pripadala



do úvahy trestná sadzba na 4 až 10 rokov a s prihliadnutím na okolnosti prípadu, následok mal byť
obžalovanému aj pri použití ust. § 39 Tr. zák. ukladaný prísnejší podmienečný trest odňatia slobody, ak
nie trest nepodmienečný. V rámci prípravného konania bola zaistená drevená násada na krompáč ako
doličný predmet a napriek tomu, že prokurátor v záverečnej reči navrhol rozhodnúť o tejto veci v zmysle
§ 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., okresný súd uvedeným spôsobom nerozhodol, hoci na uloženie trestu
prepadnutia tejto veci boli splnené všetky podmienky.

Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody a trest prepadnutia veci.

Obžalovaný v rozsiahlych písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že bol uznaný za vinného
napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo preukázané, že
sa žalovaných trestných činov dopustil. Predovšetkým okresný súd neskúmal či z jeho strany nešlo o
konanie v nutnej obrane, či zranenie poškodeného si vyžadovalo skutočne dobu liečenia deklarovanú v
odbornom vyjadrení a či dodržiaval liečebný režim. Okresný súd naviac nedostatočne zistil skutkový stav
veci a neskúmal objektívnu a subjektívnu stránku žalovaných trestných činov. Svedok A. v prípravnom
konaní, ako i na hlavnom pojednávaní vypovedal odlišne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil,
prípadne vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal
dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných
pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane
preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo
vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako
sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový
súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul
úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov
o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným rozsiahlym dokazovaním a následne sa so všetkými
dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti
o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia
obžalovaného na spáchaní žalovaného zločinu. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal
výpovediam poškodeného a svedka F. A. ako i odbornému vyjadreniu neveriť.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v
otázke viny obžalovaného. Tieto i všetky ostatné závery okresného súdu si odvolací súd plne osvojuje
a keďže sa s nimi v celom rozsahu aj stotožňuje, na ne ako na správne v podrobnostiach poukazuje.

Poškodený pri lekárskom vyšetrení 22.05.2011 o 16.50 h., v trestnom oznámení o 21.20 h., pri
výsluchu 06.06.2011 a následnej konfrontácií s obžalovaným, a tiež na hlavnom pojednávaní vždy
zhodne dokazoval, že ho obžalovaný v garáži fyzicky napadol spôsobom ako to ustálil okresný súd.
Výpoveď poškodeného potvrdil aj svedok F. A., ktorý vypovedal, že obžalovaný vošiel do garáže, kde
sa poškodenému vyhrážal a hodil do neho porisko. Skutkový dej uvádzaný poškodeným bol potvrdený
aj závermi odborného vyjadrenia, vypracovaného znalcom z odboru chirurgie F.. F. T.. Zranenie u
poškodeného mohlo totiž veľmi dobre vzniknúť spôsobom ako to uvádzal, t.j. úderom tupého predmetu
na oblasť malíčkovej hrany ľavej ruky. Lokalizácia poranenia zodpovedá obrannému manévru pred
úderom inej osoby, t.j. reflexnému vykrytiu úderu. Je nepravdepodobné, že úraz vznikol prostým hodením



poriska a to vzhľadom na rozsah poškodenia kostí na ruke. Ani krajský súd preto nemá žiaden dôvod
výpovedi poškodeného neveriť.

Vzhľadom na preukázaný skutkový stav obhajobu obžalovaného, že násadu do poškodeného hodil v
sebeobrane, ani krajský súd tak neakceptoval. Neodvracal totiž útok zo strany poškodeného, ale sám na
neho verbálne aj fyzicky zaútočil. Rozhodne teda nekonal v nutnej obrane v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zák.

Zistené konanie obžalovaného okresný súd potom správne posúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Spôsobil
poškodenému úmyselne zranenie, ktoré si podľa odborného vyjadrenia vyžiadalo dobu liečenia v trvaní
8-10 týždňov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd dostatočne prihliadol najmä na motív konania
obžalovaného, spôsob spáchania činu, jeho následok a tiež osobu obžalovaného. Z odpisu registra
trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, ani priestupkovo. Za najprísnejšie
trestný zločin bolo možné ukladať trest odňatia slobody na 4-10 rokov. Keď okresný súd obžalovanému
uložil, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby,
výkon ktorého mu odložil na skúšobnú dobu jeden rok, tak tento trest zodpovedá všetkým hľadiskám
uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere preto poukazuje na bližšie odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktoré si pre vecnú správnosť odvolací súd osvojil.

V súvislosti s odvolaním okresného prokurátora tak krajský súd ďalej poukazuje na motív, okolnosti
prípadu a doposiaľ bezúhonnú osobu obžalovaného, ktoré skutočnosti boli dôvodom na uloženie
výchovného trestu vo výmere, ako bol uložený prvostupňovým súdom a s týmto postupom sa krajský
súd stotožňuje. Podľa § 39 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonnom ustanovenú trestnú sadzbu
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti trestného zákona
dolná hranica trestnej sadzby menej ako 5 rokov.

Krajský súd neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci - použitej násady, ako sa to dožadoval
prokurátor. Podľa § 98 ods. 3 Tr. por., ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty možno ju zničiť
a to aj bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu. Krajský súd zdôrazňuje, že vecou nepatrnej hodnoty sa
rozumie vec, ktorá síce nie je bezcenná, ale náklady spojené s jej predajom by prevyšovali jej reálnu
cenu.

Keďže krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali sprísnenie uloženého trestu, rozhodol
potom tak, že odvolanie okresného prokurátora ale i obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Dôvodné však bolo odvolanie poškodeného X. H., ktorý sa oprávnene domáhal náhrady škody aj za
bolestné z druhej operácie vo výške 692,10 Eur a rozdielu na ušlej mzde za obdobie práceneschopnosti
od 22.05.2011 do 10.08.2011 vo výške 369,36 Eur. Tieto jeho nároky boli objektívne preukázané
a preukázateľne vznikli v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním obžalovaného a keďže žiadne
okolnosti nebránili aby boli poškodenému priznané aj tieto nároky, krajský súd preto poškodenému
priznal nárok na náhradu škody vo výške 1.907,36 Eur.
Na základe týchto dôvodov krajský súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.