{"guid": "7a9ecb4f-f00d-467d-9440-b7e1768df7c4:0c9daf68-4c3f-4ec8-817f-f1beb3a22e8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6711204028.1", "spisova_znacka": "17Co/332/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/332/2011 z 21. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2012, sp. zn. 17Co/332/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6711204028.1", "identifikacne_cislo": "6711204028", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "§ 62 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c9daf68-4c3f-4ec8-817f-f1beb3a22e8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711204028.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711204028.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711204028.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/332/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204028
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711204028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa
E. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX/XX, XXX XX B. R., proti odporkyni E. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom G. P. č. XXX, XXX XX G. P., o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, na základe odvolania
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/43/2011-51 zo dňa 19. 09. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 19. 09. 2011 rozhodol, že navrhovateľ je povinný s účinnosťou od 01.
04. 2011 prispievať na výživu odporkyne zníženým výživným vo výške 30 Eur mesačne, vždy do 20-teho
dňa v mesiaci k rukám odporkyne. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania. Zároveň vo výroku konštatoval, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok
Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/132/2008-122 zo dňa 10. 03. 2009.

V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným
súdu dňa 25. 03. 2011 domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni (ktorá mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/132/2008-122 zo dňa 10. 03. 2009) zo sumy 100
Eur mesačne, na sumu 30 Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že zo zdravotných dôvodov bol s ním
rozviazaný pracovný pomer a preto výrazným spôsobom poklesol jeho príjem.

Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že „návrh navrhovateľa je odôvodnený. V
konaní bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, aj na strane odporkyne. Na
jednej strane výdavky odporkyne oproti pôvodnému určeniu výživného v roku 2009 vzrástli, odporkyňa je
staršia, je plnoletá, študuje na strednej škole a pripravuje sa na maturitné skúšky. Na strane navrhovateľa
(otca) došlo k zmene pomerov v tom smere, že bol s ním ukončený pracovný pomer zo zdravotných
dôvodov, jeho príjem poklesol, predstavuje v súčasnosti mesačne 63,53 Eur, nakoľko pracuje len na
dohodu. V čase pôvodného určenia výživného v roku 2009 zarábal 400 Eur, v súčasnosti je to len 63,53
Eur a zo zdravotných dôvodov si nemôže nájsť inú, vhodnejšiu prácu, kde by jeho zárobok bol vyšší.“
Na základe týchto skutočností dospel okresný súd k záveru, že „je daný objektívny dôvod pre zníženie
výživného“ a preto návrhu navrhovateľa vyhovel, s tým, že výživné znížil s účinnosťou od 01. 04. 2011.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu jej odvolania
možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, aby



navrhovateľovi uložil povinnosť platiť jej znížené výživné v sume 30 Eur mesačne s účinnosťou až od
01. 10. 2011 (a nie s účinnosťou od 01. 04. 2011, ako rozhodol okresný súd). V odôvodnení odvolania
uviedla, že so znížením výživného už od 01. 04. 2011 nesúhlasí z toho dôvodu, že rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, Odbor sociálnych vecí a rodiny - detašované pracovisko
Detva č. D2010/16215/7AC/01 zo dňa 31. 08. 2010 jej bol s účinnosťou od 01. 05. 2010 priznaný nárok na
náhradné výživné vo výške 100 Eur mesačne, s tým, že toto náhradné výživné bolo vyplácané žiadateľovi
- jej matke G. Y.. Odporkyňa poukázala v odvolaní na to, že ak by došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti
navrhovateľa s účinnosťou už od 01. 04. 2011, musela by vrátiť časť vyplateného náhradného výživného,
resp. vzhľadom na skutočnosť, že ona je školopovinná, musela by časť vyplateného náhradného
výživného vrátiť jej matka G. Y., ktorá je toho času nezamestnaná a jej sociálna situácia je nepriaznivá,
pretože od 01. 09. 2011 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi v sume 19,10 Eur mesačne.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných
odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s.
p., a rozsudok okresného súdu podľa  § 219       O. s. p.  ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu, ktorým s účinnosťou od 01. 04. 2011 znížil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni na sumu 30 Eur mesačne, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia        (§ 219 ods. 2 O. s. p.), ktoré je síce stručné,
ale je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p..

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd (v súlade s ustanovením § 219
ods. 2 O. s. p.) uvádza, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľ ukončil svoj trvalý
pracovný pomer v spoločnosti Obalprint, a.s. Zvolen dňa 30. 09. 2009, zo závažných zdravotných
dôvodov. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nemohol naďalej vykonávať pôvodnú pracovnú
činnosť. Z dôvodu, že zamestnávateľ bol spokojný s jeho prístupom k vykonávanej práci, umožnil
mu na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávanie pomocných prác v rozsahu maximálne 10
hodín za týždeň.  Na základe tejto obmedzenej pracovnej činnosti poberá príjem v rozsahu cca 70 Eur
mesačne. Od ukončenia trvalého pracovného pomeru, t.j. od 01. 10. 2009 je riadne vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Z toho jednoznačne vyplýva, že u navrhovateľa sa od 01. 10. 2009 výrazne
zhoršila finančná a sociálna situácia, pričom to bolo zapríčinené výlučne objektívnou skutočnosťou
(zhoršením jeho zdravotného stavu). Na túto okolnosť musel súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu
navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti prihliadať.

Z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z., ďalej len „ZR“)  vyplýva, že každý
rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť (aspoň) v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Poznámka uvedená v tomto
ustanovení odkazuje na § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime (v znení zmien a doplnkov),
z ktorého vyplýva, že životné minimum na nezaopatrené dieťa (čo odporkyňa nesporne je) v období
od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 predstavovalo sumu 84,61 Eur mesačne, a v období od 01. 07. 2011



do súčasnosti predstavuje sumu 86,65 Eur mesačne. Z uvedeného teda vyplýva, že minimálna výška
výživného (30% zo sumy vyššie uvedeného životného minima) potom predstavovala v období 01. 07.
2010 do 30. 06. 2011 sumu 25,38 Eur mesačne a od 01. 07. 2011 predstavuje sumu 26,00 Eur mesačne.
Ide o zákonom určenú minimálnu sumu výživného, ktorú nemôžu ovplyvniť žiadne objektívne alebo
subjektívne skutočnosti.

Pretože v tomto prípade si navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 25. 03. 2011 uplatnil zníženie
svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni s účinnosťou od 01. 04. 2011 (hoci je preukázané, že
zákonné podmienky na zníženie jeho vyživovacej povinnosti nastali už skôr), pričom žiadal znížiť svoju
vyživovaciu povinnosť na sumu 30,00 Eur mesačne (teda na sumu, ktorá mierne prevyšuje vyššie
uvedenú zákonom určenú minimálnu sumu výživného), okresný súd rozhodol vecne správne, keď
navrhovateľa zaviazal s účinnosťou od 01. 04. 2011 (t.j. od doby od kedy sa domáhal zníženia výživného)
prispievať na výživu odporkyne zníženým výživným vo výške 30,00 Eur, pretože na určenie vyššieho
výživného (vzhľadom na jeho objektívne vzniknutú nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu a vzhľadom
na jeho nepriaznivé majetkové pomery) neboli dané zákonné podmienky.

V súvislosti s argumentom odporkyne uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že zákonné podmienky
na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa boli ku dňu 01. 04. 2011 splnené a preto, ak sa
navrhovateľ domáhal zníženia vyživovacej povinnosti od uvedenej doby, súd nemal žiadnu faktickú ani
právnu možnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine, aby rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti s
neskoršou účinnosťou. Relevantnou okolnosťou na to rozhodne nemôže byť skutočnosť, že odporkyni
bolo priznané a aj po 01. 04. 2011 vyplácané náhradné výživné a teda s tým súvisiaca hrozba vrátenia
časti vyplateného náhradného výživného.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219     ods. 1, 2 O. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s  § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa
vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu však nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.
s. p.) a keďže existenciu trov odvolacieho konania nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (§ 151
ods. 2 O. s. p.), náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/43/2011", "guid": "8c5de3fe-d9a2-4ca9-bae8-c59df4858279:6e931546-ecec-4ceb-a869-f33dbb524c1d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}