{"guid": "39476df2-0b74-4331-ab39-3d6eae2c9b92:eee20e58-cde9-4343-8530-412521d986ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1", "spisova_znacka": "14CoE/146/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/146/2012 z 22. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. apríla 2012, sp. zn. 14CoE/146/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1", "identifikacne_cislo": "6711209420", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2012-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eee20e58-cde9-4343-8530-412521d986ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/146/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209420
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekárenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej V. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. S., K. XXX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovu, Exekútorský
úrad Brezno, Nám. M.R. Štefánika 11 pod sp. zn. EX 700/11, na vymoženie 1.495,78 € s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/450/2011-11 zo dňa 30.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie
Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
v spojení s ustanoveniami § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.
244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Exekučný súd
konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že
predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 €, pričom dlžník sa zviazal uhradiť zmluvnú
odmenu za poskytnutie úveru vo výške 751,24 €, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky, teda
ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 75,44 % z poskytnutej sumy úveru.  Plnenie zo zmluvy
bolo zabezpečené zmluvnými pokutami. Rozhodca v rozhodcovskom rozsudku priznal oprávnenému
nárok na dlžnú sumu vo výške 1.495,78 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 889,97 eur a
zmluvných pokút vo výške 605,81 eur, z čoho je zrejmé, že rozhodca priznal oprávnenému oproti čiastke
poskytnutej povinnému vo výške 995,82 eur ako spotrebiteľovi po odpočítaní zmluvnej pokuty až sumu
skoro dvojnásobnú, a to 1.495,78 eur a z toho zmluvná pokuta 605,81 eur takmer vo výške poskytnutých
úverových prostriedkov, čo je podľa názoru súdu neprijateľnou kompenzáciou za porušenie záväzku
spotrebiteľa. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 75,44 % a zároveň aj zmluvné
pokuty priznané rozhodcom vo výške 40,50 % z priznanej dlžnej istiny prvostupňový súd považoval za
plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §§  45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. l písm. b) a c) zákona
o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon
o rozhodcovskom konaní, prezentujúc svoj právny názor ohľadom rozsahu preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku). Ďalej uviedol, že bolo
povinnosťou súdu skúmať predmetný zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka,  aj to, či dojednanie o zmluvnej odmene naplňa znaky neprijateľnej podmienky podľa §
53 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie vylučuje, aby dojednanie o cene plnenia mohlo byť
posúdené ako neprijateľná podmienka. Dojednanie úroku za úver je dojednaním o cene plnenia, ktoré



nemožno posudzovať ako nekalú podmienku, a je preto plne v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka aj
smernicou 93/13/EHS. Zdôraznil, že súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že zmluvná odmena predstavuje
sumu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (t.j. 24 mesiacov). Má za to, že súd pri
hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy ani všeobecne používané kritérium, ktorým je výška
ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) ako údaj bežne používaný v rámci odplatného
požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti jej výšky odplaty.  Pre úver poskytnutý na základe
zmluvy bola stanovená RPMN vo výške 98,44 %. Výška celkových nákladov je základom pre výpočet
RPMN. Ak právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 98,44 % pre spotrebiteľské
zmluvy ako je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX  (kde podľa zmluvy je RPMN nižšia)
t.j. 78,40 % potom nemožno hovoriť, že výška odplaty je plnením v rozpore s dobrými mravmi.
Oprávnený poukázal na skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút, uviedol, že súd
tieto skutočnosti neskúmal a oprávnenému ani neposkytol možnosť ich uviesť, čo možno považovať za
odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na čl. 14 zmluvy. Uviedol, že povinná sa
dostala do omeškania so splácaním splátok  a z čl. 14 je zrejmé, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne
od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka, t.j. čím dlhšie toto porušenie trvá, tým vyššia je
sankcia. Uviedol, že z rozhodnutia nevyplýva, prečo je napríklad neprimeranou sankcia aj sankcia podľa
čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,15 € za každý deň omeškania, t.j. jedna päťstotina
so zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou
povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými
mravmi rozhodne nie je. Uviedol, že vznik nárokov na zmluvné pokuty závisel od správania povinného
(čl. 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvy a tam uvedené predpoklady pre vznik nárokov).  Považuje tvrdenie súdu o
neprijateľnosti týchto podmienok zmluvy a o ich neplatnosti za nedôvodné a záver súdu, keby porovnáva
len výšku sankcií bez zreteľa na vyššie uvedené, vedie nielen k záveru o obsolétnosti zmluvných
pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka je akceptovateľný
stav. Kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a má zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu. Poukazuje
na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov (prikladá v prílohe), ktoré nárok na zmluvné pokuty
vyčíslené podľa rovnakých ustanovení, ako v tomto prípade, boli právoplatne priznané. Postupom a
rozhodnutím súdu dochádza k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške
neuhradenej istiny úveru a k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pritom
poukazuje aj na nález sp. zn. II. ÚS 383/06-28. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 103, 44 eur, ktoré špecifikoval.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.  uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2  O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd  rozhodol.  Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2), ako aj
Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, osobitne pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor
žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle



ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010.  Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Exekučný súd k právnemu
záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade
listinných dôkazov predložených oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti
potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu
predloženej zmluvy o revolvingovom úvere a  nie je tak možné konštatovať ani porušenie práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. l Ústavy SR, resp. práva vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (čl. 47 ods.
2 Ústavy SR) oprávneného, ako účastníka konania.

Návrhom datovaným dňa 08.06.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom
Končokom spisovej značky : RK-789/10-EK zo dňa 30.06.2010. Pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku
rozhodcu, keďže predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX  zo dňa 10.10.2008 (ďalej aj „zmluvy o
úvere“), neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej
aj „zmluvné dojednania“).  Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne
predmetná zmluva o revolvingovom úvere, a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z
obsahu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere ako celku v celom jej kontexte. Exekučný súd správne
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy o úvere, posúdil
ako spotrebiteľský vzťah, pričom skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nebola v odvolaní
namietaná a odvolací súd ju považuje za nespochybnenú aj zo strany oprávneného.

V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného o povinnosti exekučného súdu skúmať predmetný
zmluvný vzťah aj s ohľadom na § 53 Občianskeho zákonníka  je nevyhnutné podotknúť, že podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (10.10.2008),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").
Občiansky zákonník len exemplifikatívne (vychádzajúc zo slovného a gramatického výkladu slovíčka
„najmä“) v ustanovení § 53 ods. 4 ustanovoval, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné.
Pri aplikácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľský vzťah je nutné mať na pamäti zásadu vyjadrenú v
ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to, že v pochybnostiach o obsahu upotrebiteľných
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Exekučný súd preto správne vyhodnotil výšku
zmluvných pokút obsiahnutú v exekučnom titule za neprimerane vysokú. Odvolací súd, aj vzhľadom na
konkrétnu odvolaciu námietku oprávneného, sa podrobne oboznámil a preskúmal zmluvu o úvere, ktorá
vytvára právny rámec vzťahu medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), osobitne v časti
zmluvné dojednania, čl. 14.1 až 14.03 upravujúci sankcie spojené s porušením zmluvných povinností.
Preskúmaním predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou sa
stotožnil s právnym záverom exekučného súdu, že samotná zmluva o úvere obsahuje dojednanie v
rozpore s dobrými mravmi, ako je pre prípad porušenia zmluvy v čl. 14 zmluvných dojednaní ustanovená
sankcia pre prípad omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku. Sankcia je
stanovená kumulatívne s tým, že pre prípad omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného
záväzku podľa zmluvy o revolvingovom úvere je povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2
% z výšky splátky za každý deň omeškania (čl. 14 ods. 14.1); v prípade omeškania dlžníka s úhradou



splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi nad rámec
zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky splátky (čl. 14 ods. 14.2.
písm. a); v prípade ďalšieho omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 30 dní po termíne splatnosti
sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa ods. 14.1 a 14.2 zmluvnú pokutu
vo výške 10% z výšky splátky (čl. 14 ods. 14.2. písm. b); v prípade akéhokoľvek  porušenia tejto zmluvy
špecifikovaného v čl. 13., 13.1. je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v
ods. 14.1. a 14.2. úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50% zo sumy určenej ako súčet poskytnutej výšky
úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Takto koncipovaná zmluvná podmienka vzájomne sa
„nabaľujúcich“ zmluvných pokút je nekalou, resp. neprijateľnou podmienkou. Kumulatívne stanovená
zmluvná pokuta spôsobuje, že náhrada - sankcia, požadovaná pre prípad nesplnenia povinností je
neprimerane vysoká, táto zmluvná podmienka zjavne nebola dohodnutá individuálne, ale tvorí obsah
typovej zmluvy na predtlačenom formulári, ktorý bol navrhnutý vopred a spotrebiteľ - dlžník, preto
celkom zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť, respektíve vylúčiť  toto zmluvné dojednanie. Rovnako
nemal možnosť vylúčiť, respektíve ovplyvniť zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. 5 vo väzbe na čl.
2.2 týchto dojednaní aj ohľadom zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje ročné úročenie úveru vyjadrené
v % (čl. 5.3.), čo navyše nie je podľa názoru odvolacieho súdu dojednaním o cene plnenia tak ako to
zavádzajúco tvrdil oprávnený, pretože úroky medzi iným sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka).  Odvolací súd akcentuje, že z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ako celok
bola koncipovaná spôsobom silne znevýhodňujúcim postavenie jednej zo zmluvných strán- dlžníka a
spôsobujúcim značnú nerovnováhu a hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a
to v neprospech spotrebiteľa. Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

V súvislosti so zmluvou o úvere odvolací súd ešte poukazuje na čl. 18., bod 18.2. zmluvných
dojednaní, v ktorom bola koncipovaná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcom vydaným
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v tomto konaní, k čomu uvádza, že cieľom rozhodcovskej
zmluvy (doložky) je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na
ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhoduje súkromná osoba v
súkromnoprávnom procese  o právach a právom chránených záujmoch účastníkov právnych vzťahov.
Požiadavka rešpektovania princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je
preto plne opodstatnená. Okrem prvostupňovým súdom konštatovaným skutočnostiam o  neprimeraným
sankciách, ktoré sú uvedené v čl. 14 zmluvných  dojednaní, odvolací súd má za preukázané, že aj
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami. Mohol zmluvu buď ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkých všeobecným
podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného
vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači
zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke (18.2.1) sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí
sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú
klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť
funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou
rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. V predmetnej veci je rozhodcovská doložka neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa  v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané -
a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osebe podstatne sťažuje riadne
oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačujú istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných



strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Záverom  odvolací súd  uvádza, že skutočnosť, že iné  všeobecné súdy, ktorých rozhodnutia oprávnený v
prílohe odvolania predložil, rozhodovali v obdobnej veci (zmluvné pokuty) inak, nie je pre toto rozhodnutie
relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto rozhodnutím (t.j. rozhodnutím iných všeobecných
súdov) viazaný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu  pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Er/450/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "5513df74-7859-4629-9518-464e60e7f764:39d029ee-c26e-4da5-8562-ff493c9d7392", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Er/450/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/450/2011 z 21. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5513df74-7859-4629-9518-464e60e7f764:39d029ee-c26e-4da5-8562-ff493c9d7392"}], "citovane_v": []}