Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/409/2012 z 30. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2012, sp. zn. 2CoE/409/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711212050.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/409/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6711212050.1 | 2012-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90df2cc7-8047-407a-ad22-61cdea782e0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711212050.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/409/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711212050.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
proti povinnému: V. H., M. č. XXX, XXX XX M., R.: XXXXXXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške
1234 EUR istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 8107/11, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/738/2011-9 zo dňa 22.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/738/2011-9 zo dňa 22.03.2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen ( ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn.
SR 17537/09 zo dňa 03.05.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1284 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne zo sumy 1284 EUR od 10.06.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo
sumy 1284 EUR od 24.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 281,48,- EUR, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na § 41 ods. 2 písm. d, § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) o zmene a doplnení
ďalších zákonov. Exekučný súd ďalej uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a vykonal dokazovanie zmluvou
o úvere zo dňa 30.01.2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Podľa exekučného súdu
oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností
naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide
dlžníka, tak uviedol, že zmluvná strana - dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, trvale bytom,
rodné číslo, číslo OP, obchodné meno, IČO, miesto podnikania, zapísaný v živn. reg. OÚ, číslo živn.reg.
Zo znenia zmluvy je zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka je duplicitné jednak údajmi,
ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského
oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej
činnosti, ale ako fyzickú osobu. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné
označenie dlžníka jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojim obchodným menom
a IČO alebo ako fyzická osoba pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné
ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej
osobe. Exekučný súd ďalej uviedol, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom
formulári, z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom zmluvných pokút a sankcií v
neprospech dlžníka. Ďalej uviedol, že dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vyhlásenie o účele poskytnutia
finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, a to tým menej,
že dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na iný účel, ako na výkon podnikania,



zamestnania, povolania. Na základe uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu zmluvy súd v
predmetnej veci nemal za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
zmluvy, pričom dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy
nepripravila, teda dlžníka. S poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka exekučný súd dospel
k názoru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ust. § 52 až 54 OZ, ako aj smernice 93/13/EHS
na právny vzťah zo zmluvy o úvere zo dňa 30.01.2009 je daná. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, tak
aj v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy,
nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá
vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu
poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a OZ, spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný
súd podľa oprávneného v predmetnej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského
právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej normy ust. § 52 OZ. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii
Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa podľa oprávneného nezaoberal
splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a
dodávateľa. Dôvodil, že v predmetnej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v prípade ak povinný koná ako
podnikateľ - živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj
vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú potrebu, mal za to, že
podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52 OZ alebo ust. § 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Namietal, že
skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t.j. mal postavenie
podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru
na svoje podnikanie mienil použiť, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom
a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.



Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom exekučného súdu v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú dňa 30.01.2009 uzatvorili
oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600
Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(30.01.2009). V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa
oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky ( formou
úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba
považuje za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú
zmluvu o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na iný účel, je v postavení spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ. Skutočnosť, že vo vopred pripravenom formulári oprávneným,
je vyplnený údaj o povinnom ako o fyzickej osobe a súčasne ako o právnickej osobe neodôvodňuje
záver, že povinný má postavenie podnikateľa. Táto skutočnosť nebola vyvrátená opačným dôkazom.
Odvolací súd z predložených listinných dôkazov má zato, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, pričom za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je toho názoru, že je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

Cieľom zavedenej právnej úpravy - spotrebiteľského práva je zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa
ako ekonomicky slabšieho a právne menej skúseného účastníka zmluvy voči podnikateľovi -
dodávateľovi, druhému účastníkovi zmluvy. Zo zmyslu osobitnej úpravy spotrebiteľského práva možno
vyvodiť, že tieto ustanovenia sa vzťahujú len na konečných spotrebiteľov, ktorí nevykonávajú obchodnú
činnosť, alebo inú podnikateľskú činnosť, keďže výhoda takýchto ustanovení sa nesmie rozšíriť na
osoby, pre ktoré osobitná ochrana nie je odôvodnená (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci
Johann Gruber proti Bay WaAG z 20.01.2005, C-464/01, ktorý sa okrem iného v bodoch 34, 35 a 36
zaoberá aj výkladom pojmu spotrebiteľ). Citované rozhodnutie Súdneho dvora sa tiež venuje otázke
dôkazných prostriedkov, dôkazného bremena, preukazovania relevantných skutočností pre aplikovanie
spotrebiteľského práva (body 46 - 50), z ktorých možno vyvodiť záver, že vnútroštátny súd sa musí
prednostne opierať o dôkazné prostriedky, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Čo sa týka dôkazného
bremena, strana dovolávajúca sa postupu podľa spotrebiteľského práva má dokázať, že zmluva nemá
podnikateľský účel, pričom druhá strana má právo predložiť opačný dôkaz.



V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri
uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Námietku odvolateľa, že povinnému bol poskytnutý
úver na účel podnikania považuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko predmetná zmluva obsahuje
údaj o tom, že povinnému bol poskytnutý úver na iný účel. Údaj, ktorým bol povinný v zmluve označený
ako právnická osoba považuje odvolací súd za nadbytočný, nenasvedčujúci tomu, že by bol úver
použitý na výkon podnikania. Navyše odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012 v ktorom vyslovil názor, že „ východiskom spotrebiteľskej
ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému dojednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
zmluvné dojednanie pripravený, je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa...“

V predmetnej veci oprávnený v exekučnom konaní predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava pod sp. zn. SR
17537/09 zo dňa 03.05.2011 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 30.01.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným,
ktorej súčasťou sa stali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 18. týchto Všeobecných
podmienok bola rozhodcovská doložka uzatvorená v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o ijej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným
centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35
922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka číslo: 3530/B.“

Exekučný súd je povinný a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady na vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad,
na základe ktorého súdny exekútor vedie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41
Exekučného poriadku. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd na zistenie tejto nezákonnosti adekvátne procesne
zareagovať (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/1996).

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08 a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu



18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne
tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú
zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto
popísaným písmom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako
neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,
že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako
doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy.
Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal
inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedených v
predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že
zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú.
Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným Rozhodcovským súdom, tak
ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje
značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom
nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd
preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS
55/2011 z 24. februára 2011, kde ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu
preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu),
ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na základe uvedeného ako aj v zmysle
vyššie citovaného rozhodnutia ESD ako aj Ústavného súdu SR, nebolo možné chýbajúcu rozhodcovskú
doložku v spore vychádzajúcom zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu považovať len za vadu konania,
ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.