{"guid": "425ab505-8725-4ddc-a304-6c3fce5dd48a:4f1a6213-797e-428e-9d33-efe8a04dab63", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1", "spisova_znacka": "17CoP/32/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/32/2012 z 29. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2012, sp. zn. 17CoP/32/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1", "identifikacne_cislo": "6711212795", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f1a6213-797e-428e-9d33-efe8a04dab63", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/32/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212795
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti
o maloletého U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, dieťaťa rodičov - matky U.. K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., v odvolacom konaní právne zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 401/75, 960 01 Zvolen, a otca E. M., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom K. X. XXXX/X, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/381/2011-321, zo dňa
20. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 20. 03. 2012 zaviazal otca maloletého (ďalej len „otec“) k povinnosti
prispievať na výživu maloletého U. M., narodeného XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) zvýšeným
výživným vo výške 166,- Eur mesačne, počnú dňom 01. 09. 2011, vždy do 15 dňa v mesiaci, k rukám
matky maloletého (ďalej len „matka“). Nedoplatok na výživnom (zročné výživné) za obdobie september
2011 až marec 2012 vo výške 232,61,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 19,38,-
Eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho a včasného
neuhradenia, čo i len jednej splátky. Okresný súd vo výroku rozhodnutia zároveň konštatoval, že týmto
rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/103/2008-222 zo dňa 26. 11.
2008. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 31.
08. 2011 domáhala, aby s účinnosťou od 01. 04. 2011 došlo k zvýšeniu výživného pre maloletého z
pôvodne určenej sumy 132,77,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne. Návrh na zvýšenie výživného
odôvodnila tým, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane
maloletého, ktorý je od septembra 2011 študentom a Gymnázium L. T. Z. v V. V. a preto pôvodne
určené výživné už nepostačuje pokrývať jeho potreby. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej
poukázal na to, že k predchádzajúcemu zvýšeniu výživného na maloletého došlo rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č. k. 8P/103/2008-222  zo dňa 26. 11. 2008, ktorým bolo s účinnosťou od 01. 09. 2008
zvýšené výživné na maloletého na sumu 132,77 Eur mesačne. Uvedené prvostupňové rozhodnutie
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP 6/2009-244 zo dňa 11. 02.
2009. V uvedenom období predstavoval priemerný čistý príjem otca sumu 607,- Eur a k tomu poberal



príspevok na bývanie vo výške 217,- Eur mesačne.  Už v tej dobe mal vyživovaciu povinnosť k dcére
z terajšieho manželstva. Matka v tej dobe deklarovala príjem približne 531,10,- Eur. Okrem vyživovacej
povinnosti voči maloletému nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý bol v tej dobe žiakom 6.
ročníka základnej školy.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že „sú splnené zákonné podmienky
k zmene predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že od poslednej úpravy výšky
výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, nakoľko v súčasnej dobe navštevuje 1.
ročník Francúzskeho gymnázia v V. V., čím je nesporné, že sa zvýšili náklady spojené nielen s jeho
výživou ale aj prípravou na budúce povolanie. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, nakoľko jej
príjem od posledného rozhodnutia vzrástol v priemere o 342,98,- Eur, pričom naďalej poberá rodinné
prídavky. U otca došlo k zvýšeniu príjmu pri započítaní aj príspevku na bývanie vo výške 129,86,- Eur.
Okruh vyživovacích povinnosti sa ani jednému z rodičov nezmenil.“ Následne okresný súd uviedol, že
„pri zohľadnení zárobkových možností a schopností rodičov ako aj potrieb maloletého, ustálil výšku
výživného na sumu 166 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2011“, pretože túto sumu „považoval
za primeranú s prihliadnutím na to, že aj matka časťou finančných prostriedkov prispieva na výživu
maloletého, nakoľko tento už nie je odkázaný na jej celodennú starostlivosť a taktiež poberá aj rodinné
prídavky“. Zvýšenie výživného s účinnosťou od 01. 09. 2011 odôvodnil tým, že „v tej dobe nastúpil
maloletý na strednú školu“.  Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods.
1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.

Proti uvedenému rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, aby otca zaviazal s účinnosťou od 01. 04. 2011 k povinnosti
prispievať na výživu maloletého výživným v sume 250,- Eur mesačne, eventuálne, aby rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania
namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zmenu v jej príjme od predchádzajúceho rozhodovania
o zvýšení výživného na maloletého. V tejto súvislosti konkrétne uviedla, že rozdiel medzi jej aktuálnym
príjmom a príjmom, ktorý mala v dobe predchádzajúceho rozhodovania o zvýšení výživného (t.j. v
roku 2008) „činí v priemere len 65,71,- Eur a nie sumu 342,98,- Eur, ako je to uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku“.  Okrem toho namietala, že okresný súd pri zvýšení výživného na maloletého
dostatočne nezohľadnil zmenu pomerov na jeho strane, najmä skutočnosť, že už nie je žiakom základnej
školy vo K., ale je študentom prvého ročníka bilingválneho gymnázia v V. V., s čím sú spojené zvýšené
výdavky na cestovné, stravu a pod.. Taktiež nesúhlasila s tým, že okresný súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť až s účinnosťou od 01. 09. 2011 a nie tak, ako žiadala v návrhu, t.j. z účinnosťou od 01. 04.
2011. V tejto súvislosti uviedla, že síce je pravda, že návrh nepodala skôr, teda keď nastali dôvody na
zmenu výšky výživného, avšak „neurobila tak jedine z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti súvisiacej
s jej doktorandským štúdiom, kedy sa intenzívne venovala experimentálnej časti svojej doktorandskej
práce, kedy sa tiež s maloletým intenzívne pripravovala na prijímacie skúšky na gymnázium a tiež ju
zamestnávala nutnosť prezariadenia detskej izby maloletého na študentskú izbu“.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúča, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok „zmenil, návrhu matky maloletého vyhovel a zvýšil výživné primerane
veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca“. Zároveň
konštatoval, že určené výživné vo výške 166,- Eur mesačne považuje „za neprimerane nízke“.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných
odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods.
3 O. s. p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. - ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.



Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí týkajúcom sa účastníkov konania (rozsudok
č. k. 17CoP 6/2009-244 zo dňa 11. 02. 2009) poukázal na to, že z citovaných ustanovení vyplýva, že u
povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť
obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných
potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a
schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti,
ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov
(finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu,
že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu
porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť
osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa.  Pri určovaní výšky
výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného,
teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho
kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné
kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo
vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí
výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby, dokonca vo výške
umožňujúcej tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 ZR). Naopak, pri priemernej alebo nižšej životnej úrovni rodiča,
respektíve pri jeho priemernom alebo nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje
reálne odôvodnené alebo aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre
maloletého zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Tým, že otca zaviazal s účinnosťou od 01.
09. 2011 prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 166,- Eur mesačne, realizoval
splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených
potrieb maloletého, ktoré od predchádzajúceho zvýšenia výživného (teda od roku 2008, resp. 2009)
vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov
na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb nastal najmä v súvislosti so zmenou jeho
školského zaradenia. Určené výživné zároveň zabezpečuje pokrytie oprávnených potrieb maloletého v
rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca, ktorý má okrem vyživovacej povinnosti
k maloletému i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z jeho aktuálneho
manželstva. Je logické, že určené výživné nemôže pokryť všetky potreby maloletého, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že maloletý je už vo veku, kedy výrazným spôsobom poklesla miera nutnej osobnej
starostlivosti matky o jeho osobu, je potrebné, aby pokles tejto osobnej starostlivosti matky bol čiastočne
nahradený jej zvýšeným finančným prispievaním na jeho potreby. Je to objektívne možné, pretože jej
príjem od predchádzajúceho zvyšovania výživného sa zvýšil približne o cca 65,- Eur.

Okresný súd správne ustálil i to, kedy došlo k zmene pomerov, ktorá si objektívne vyžiadala určenie
vyššieho výživného. K tejto relevantnej zmene pomerov došlo až od septembra 2011, kedy sa maloletý
stal študentom Gymnázia L. T. Z. v V. V. a teda zvýšenie výživného bolo dôvodné až od 01. 09. 2011 a nie
od 01. 04. 2011, ako to žiadala matka v návrhu i v odvolaní. Odhliadnuc od toho, z tretej vety § 77 ods. 1



ZR vyplýva, že „výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa“ a matka neuviedla žiadne také objektívne
okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré objektívne (teda nie subjektívne) nemohla podať návrh na určenie výživného skôr. Dôvody, ktoré
uviedla v odvolaní sú jednak dôvodmi subjektívneho charakteru a rozhodne ich nemožno považovať za
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s  § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a na základe toho rozhodol, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože toto konanie mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/381/2011", "guid": "ffeea45b-2d8b-4b12-87c6-630373147396:cf720724-5b28-462a-90ca-f064d8689c0f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}