{"guid": "a170cc27-5426-48d7-a20c-96136a1e889a:3585d9af-ae67-47af-bd10-34f4b04282b8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6712203997.1", "spisova_znacka": "16CoP/92/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/92/2012 z 7. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. novembra 2012, sp. zn. 16CoP/92/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6712203997.1", "identifikacne_cislo": "6712203997", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2012-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-26", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-26", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-26", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3585d9af-ae67-47af-bd10-34f4b04282b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6712203997.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6712203997.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6712203997.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/92/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203997
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712203997.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
L. X. X., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
dieťa rodičov X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., U. XXX/X a L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. č. XXX,
o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní
matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/71/2012 - 224 zo dňa 14. 08. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom  zmenil rozsudok Okresného súdu  Zvolen č. k.   16C 275/03-31
zo dňa 26. 01. 2004, to v časti úpravy práv a povinností k maloletej a to tak, že  maloletú L. X. zveril
do osobnej starostlivosti otca. Súčasne zaviazal matku maloletej prispievať na dieťa výživným vo výške
30 eur mesačne, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia,  vždy do 15-teho dňa v mesiaci
k rukám otca maloletej. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 26 Zákona o rodine. Mal za to, že došlo k
podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej, ktorá sa vyjadrila, že chce žiť a vyrastať
u svojho otca. Okresný súd preto rešpektujúc jej vôľu s prihliadnutím aj na jej vek, návrhu otca v tejto
časti vyhovel a prihliadal i na doporučenie kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník mal vedomosť o
tom, že stará matka maloletej navštívila ich úrad, keď sa sťažovala na požívanie alkoholu zo strany
matky maloletej. S matkou maloletej bol vykonaný pohovor, pričom k náprave nedošlo. O vyživovacej
povinnosti rozhodol okresný súd s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Vychádzal z toho,
že i napriek tomu, že matka maloletej je evidovaná na úrade práce, má uzatvorenú dohodu o vykonaní
práce v strážnej službe, poberá rodinné prídavky, nakoľko má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči
dcére z terajšieho manželstva. Otec maloletej napriek pôvodnému návrhu na úpravu styku, v priebehu
konania na tejto úprave netrval, preto súd v tejto časti konanie zastavil, s čím súhlasila tak matka dieťaťa,
ako aj kolízny opatrovník.

O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..

Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej 15-dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. ) matka
maloletej. Nesúhlasila s tým, aby jej dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti otca, pretože o dcéru
sa vzorne stará od veku jej troch rokov. Popiera, že by požívala alkohol v nadmernej miere, ide len o
tvrdenia otca maloletej, ktoré sú účelové. Pokiaľ i boli privolaní príslušníci Policajného zboru V. do jej



bydliska, bolo to len z dôvodu jej nezhôd s manželom v dôsledku rozdielneho názoru na ich rodinný život.
Vzhľadom na tieto nezhody podala i žiadosť o rozvod. Potvrdila, že v čase, keď maloletá vypovedala o
tom, že má záujem byť zverená do osobnej starostlivosti svojho otca, bol vzťah medzi nimi „naštrbený“
práve z vyššie uvedených nezhôd s manželom. Po odchode jej manžela so spoločnej domácnosti sa
však vzťahy zlepšili, prípadne by navrhovala zveriť maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Kolízny opatrovník maloletej k odvolaniu matky uviedol, že vzhľadom na opakované vyjadrenie dieťaťa
spočívajúce v tom, že maloletá chce žiť u svojho otca, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že dcéra naďalej trvá na tom, aby bola zverená
do jeho osobnej starostlivosti. Navrhol  rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p.
a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne
a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností
vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda, spĺňa podmienky
ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a na podané odvolanie matky maloletej dodáva
nasledovné :

Matka maloletej  v odvolaní  neuvádza žiadne nové relevantné  okolnosti, ktoré by neboli predmetom
prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ
poukazuje na neustále nezhody s manželom, s ktorým má záujem ukončiť spolužitie a podať žiadosť o
rozvod, ide o skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli preukázané a k právoplatnému rozvodu matky maloletej
s manželom nedošlo. Z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by podstatným dôvodom pre
zmenu východného prostredia maloletej bolo práve spolužitie matky s jej manželom, naopak, podstatnou
bola okolnosť požívania alkoholických nápojov matkou dieťaťa. Tvrdenie matky maloletej, že v prípade
jej požívania alkoholických nápojov ide len o účelové výpovede zo strany otca dieťaťa boli vyvrátené
dokazovaním, a to nielen výsluchom samotného dieťaťa - maloletej, ale i kolízneho opatrovníka. K
uvedenému odvolací súd poznamenáva, že sa oboznámil i s pripojeným spisom Okresného súdu Zvolen
č. k. 5P/77/2007, z ktorého už v tom čase vyplývali problémy matky maloletej s požívaním alkoholických
nápojov. Nie je pravdivé ani tvrdenie matky, že otec sa o maloletú nezaujímal, nakoľko už v decembri
v roku 2004 podal návrh na úpravu styku s maloletou. V tomto konaní bolo nariadené i znalecké
dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že maloletá má zachované citové prejavy voči obom rodičom.
Znalecký posudok bol vypracovaný v auguste 2005, keď už v tom čase bolo konštatované, že téma pitia
a fajčenia matky maloletej sa opakuje vo viacerých vyjadreniach dieťaťa. V aktuálnom vnímaní maloletej
už v tom čase dominovala predstava rodiny u dieťaťa najmä s osobou otca, až následne s osobou matky
a seba. Vzhľadom však na vek maloletej v tom čase, ako aj následné kontrolné znalecké dokazovanie
vykonané v apríli 2008 bolo konštatované, že zmena výchovného prostredia u dieťaťa nie je potrebná.
I v tomto kontrolnom znaleckom posudku však bolo jednoznačne ustálené, že maloletá citovo preferuje
oboch rodičov a má voči obom silný citový vzťah. Opätovne však bolo poukázané na to, že je potrebné,
aby matka a jej manžel upravili výchovný prístup k dieťaťu.

Z vyššie uvedeného je preto evidentné, že maloletá mala záujem žiť u svojho otca už dlhodobo, avšak až
v súčasnej dobe s prihliadnutím na jej vek (15 rokov) je možné ustáliť, že ide o jednoznačný postoj dieťaťa
k jej výchovnému prostrediu, keď sama maloletá uviedla, že chce byť zverená výslovne do osobnej
starostlivosti otca, nakoľko jej matka má stále problémy s alkoholom.

Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v
čase rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj



v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o
úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže
byť dôvodom na takúto zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach,
napr. rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy vážne ochorie, alebo je obmedzený, resp. pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo sa podstatne zhoršia jeho hospodárske, príp. rodinné pomery, alebo
rodič, ktorý bol zaviazaný na vyživovaciu povinnosť sa stal poberateľom dôchodku, alebo mu pribudli
ďalšie vyživovacie povinnosti a podobne. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda
rodičov, treba mať na zreteli predovšetkým záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní
zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená
najmä vtedy, keď doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom už nezabezpečuje priaznivé podmienky
pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia je,
že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov,
ktorá, zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa, vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.

V tomto prípade okresný súd poukázal na zmenu pomerov, ktorou je vek dieťaťa. Vychádzal preto najmä
z názoru maloletej, ktorá sa vyjadrila na otázku, ktorá sa jej bezprostredne dotýka a to jednoznačným
spôsobom. Maloletá uviedla, že má záujem vyrastať a žiť u svojho otca a byť mu zverená do jeho osobnej
starostlivosti. Názor predstavuje vnútorné (subjektívne) presvedčenie,  alebo vnútornú (subjektívnu)
predstavu ohľadom konkrétnej otázky, okolnosti alebo situácie, a keďže ide o subjektívne prezentovaný
pohľad konkrétnej osoby, ak bol vyjadrený jednoznačne, nemožno ho skúmať z hľadiska či bol „pravdivý“
alebo „nepravdivý“. Z objektívneho hľadiska možno názor hodnotiť len ako „správny“ alebo „nesprávny“.
Samozrejme toto sa netýka situácie, kedy by podkladom rozhodnutia nebol názor maloletého, ale
jeho výpoveď ohľadom určitých skutočností. V takom prípade, ak by vznikli pochybnosti o pravdivosti
výpovede, nie je možné vylúčiť nariadenie znaleckého dokazovania (ak sa pravdivosť výpovede nedá
potvrdiť alebo vylúčiť inak, napr. inými dôkaznými prostriedkami).

K uvedenému odvolací súd poukazuje na ust.§ 100 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Uvedené je i v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa,
aby mohlo aj dieťa vyjadriť primeraným spôsobom svoj názor. Povinnosť súdu postupovať uvedeným
spôsobom je založená na tom základe, že dňa 20. 11. 1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o
právach dieťaťa.  Pre Českú a Slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť na základe svojho
článku 49 ods. 2 dňom 06. 02. 1991. Podľa čl. 153 Ústavy Slovenskej republiky  na Slovenskú
republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a
Slovenská federatívna republika. Ustanovenie § 100 ods. 3 O. s. p. predstavuje konkretizáciu čl.
12 Dohovoru o právach dieťaťa v slovenskom právnom poriadku v oblasti civilného konania. Keďže
je Slovenská republika zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečuje prostredníctvom tohto ustanovenia
maloletým deťom, ktoré sú schopné formulovať vlastné názory, výkon práv a tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú v rámci občianskeho súdneho konania.
Názor maloletého súd zisťuje buď prostredníctvom jeho zástupcu alebo prostredníctvom príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie
názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 193/2007).

Názor maloletej s prihliadnutím na jej vek odôvodňoval posúdenie zmeny jej výchovného prostredia.
Okresný, ale i odvolací súd pri tomto posudzovaní vnímal ako prioritu  záujem samotného dieťaťa. Otec
maloletej má vytvorené všetky podmienky pre jej ďalšiu výchovu a z obsahu spisu nevyplýva, že by
vo výchovnom prostredí u otca maloletej boli zistené akékoľvek nedostatky. Výpoveď maloletej potvrdil
i kolízny opatrovník, ktorý doporučil zmenu výchovného prostredia dieťaťa, keď sám uviedol, že má
vedomosť o tom, že stará matka maloletej navštívila ich úrad, kedy sa sťažovala na požívanie alkoholu
zo strany matky. S matkou bol vykonaný i pohovor, pričom k náprave nedošlo.

Odvolací súd konštatuje, že pri posudzovaní vhodnejšieho výchovného prostredia je potrebné hodnotiť
podmienky rodičov komplexne, nemožno uprednostňovať len jedno hľadisko na úkor ostatných, a
teda nemožno na lepšie podmienky pre výchovu dieťaťa usudzovať bez ďalšieho len z pohľadu
materiálneho zabezpečenia dieťaťa, ale je potrebné mať na zreteli zabezpečenie jeho všestranného
úspešného rozvoja aj po stránke citovej, intelektuálnej, zdravotnej a morálnej. Odvolací súd dospel k
záveru, že preferovanie výchovného prostredia otca maloletej má dostatočný podklad vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Výchovné prostredie otca maloletej zabezpečí dieťaťu z dlhodobého hľadiska



priaznivé podmienky pre jej všestranný a zdravý, telesný a duševný vývoj. Odvolací súd nezistil ani
vážne narušenie vzájomných vzťahov rodičov dieťaťa pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletou. S
prihliadnutím na doterajšie vyjadrenie maloletej je zrejmé, že vzhľadom na to, že má zachované citové
väzby voči obom rodičom, nie je predpoklad, že by sa matka s dcérou do budúcna nestretávali. V prípade,
ak by otec maloletej bránil dieťaťu v styku s matkou, táto je oprávnená podať si návrh na úpravu styku,
ktorý zabezpečí, aby sa na výchove dieťaťa podieľali obaja rodičia.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú  tomu, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá
odôvodňovala i zmenu predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a
to predovšetkým v jej záujme. Odvolací súd preto i s poukazom na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine,
podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom, považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a preto ho podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

I napriek tomu, že odvolaním nebolo napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku o výživnom,
zastavení konania a o rozhodnutí o náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že i v tejto časti bolo
rozhodnutie okresného súdu vecne správne.

V prípade, ak by došlo k zmene pomerov, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov  3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/71/2012", "guid": "df1cb548-ac9c-4acf-a435-6db99cb337aa:98c23325-22d9-4882-a13f-1703dbed2bf6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}