Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/113/2012 z 12. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. decembra 2012, sp. zn. 16CoP/113/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6712210302.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/113/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6712210302.1 | 2012-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 25 ods. 1 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2c8466c-880f-4599-a4cb-08951c0a2a58 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6712210302.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/113/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210302
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712210302.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej vo veci starostlivosti o maloletú S. D., narodenú
XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, dieťa rodičov J. F., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom K., J. R. č. XX a matky G. D.,
narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom M., K. T. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom,
Advokátska kancelária Zvolen, Sládkovičova 2, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/24/2012
- 56 zo dňa 5. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, zameškanom výživnom a náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o
úprave styku otca s maloletou zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú S. D., narodenú XX. XX. XXXX, zveril do osobnej
starostlivosti matky G. D., narodenej XX. XX. XXXX, otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu
mesačne sumou 50 € splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 01. 07. 2012,
zameškané výživné za obdobie od 01. 07. 2012 do 30. 09. 2012 vo výške 60 € povolil otcovi splácať spolu
s bežným výživným po 20 € s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

Okresný súd zároveň upravil styk otca s maloletou a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie otec maloletej proti výroku rozsudku okresného súdu o vyživovacej povinnosti voči maloletej.
Uviedol, že jeho finančné pomery sú nedostačujúce na to, aby posielal dcére mesačne sumu 50 €,
pretože aj on má finančné výdavky. Na rozdiel od matky jeho dcéry on býva s rodičmi, ktorí sú na
dôchodku a jej rodičia sú zamestnaní obaja. On musí tak isto prispievať do rodinného rozpočtu ako aj
ona. Jej rodičia dva až trikrát za rok chodievajú do Belgicka a jeho rodičia si musia rozmyslieť, len keď
chcú ísť pozrieť rodičov do R.. Vyjadril námietku voči poznámke sudcu, že sa pripravil o robotu sám,
pretože aj keď mu je zamestnávateľ švagor, nikdy nemieša biznis s rodinou. Keď sú finančné ťažkosti vo
firme, tak prepustí toho, čo je preňho rentabilné. Finančné rezervy, ktoré môže použiť otec maloletej na
vyživovaciu povinnosť jeho dcéry sú v sume 30 € mesačne. Okrem výživného pravidelne dcére kupuje



čo potrebuje. Akonáhle sa zamestná po kríze vo firme, tak je ochotný jej prispievať aj bez súdneho
rozhodnutia sumu 50 €.

Otec spolu s odvolaním súdu predložil aj písomné vyjadrenie jeho zamestnávateľa - Pohrebníctvo - H.
F., X. nábrežie XX, M. XXX XX, v ktorom zamestnávateľ otca uviedol, že nie je povinný neprepustiť
zamestnanca len kvôli tomu, že mu je švagrom, pretože v čase finančnej krízy si v zamestnaní ponechal
zamestnanca, ktorý ovláda všetko ohľadom práce v pohrebnej službe a nie zamestnanca, ktorý mu vo
firme robí len šoféra. V biznise nepozná rodinu a nikdy nemieša rodinu s prácou, takže ho vyjadrenie
sudcu voči J. F. a jeho prepustení dosť vyviedlo z miery.

Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že predložila súdu dostatok dôkazov
na určenie príspevku na výživu spoločného dieťaťa. Okresný súd správne posúdil potreby maloletej
a aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka je stanovená výška príspevku na výživu zodpovedajúca
možnostiam otca. Odvolanie žiadala zamietnuť ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec maloletej musí prispievať
aspoň takto stanoveným výživným, aby boli pokryté základné potreby maloletej. Doporučil rozsudok
okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal postupom podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s . p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania na prejednanie odvolania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p. ), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1 a
3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.) a podľa ust. § 21 ods. 2 vyhl. č. 148/2011 v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu, a to v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli súdu a rozsudok
okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s . p. v napadnutom výroku o
výživnom, ako aj v závislých výrokoch o zameškanom výživnom a náhrade trov konania potvrdil a vo
zvyšku ponechal nedotknutým.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Prvostupňový súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, z ktorého súd vyvodil aj správne právne závery. Okresný súd správne
vec posúdil podľa ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine a odvolací súd
sa s dôvodmi rozsudku okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Okresný
súd správne pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že otec maloletej sa sám pripravil o výhodné
zamestnanie. Uzatvoril dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, s ktorou súhlasil a v tomto smere
odvolací súd navyše oproti dôvodom rozsudku okresného súdu poukazuje aj na ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Treba mať za to, že povinný sa vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu v tom prípade, ak dobrovoľne
uzavrie dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov jeho rozviazania. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, ako aj vo výroku o zameškanom
výživnom a náhrade trov konania, ktoré sú od výroku o výživnom závislé, potvrdil.

Rozsudok okresného súdu nesmeroval proti výroku rozsudku okresného súdu o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti matky, ani proti výroku rozsudku okresného súdu o úprave styku otca s maloletou,
preto v týchto výrokoch zostal rozsudok okresného súdu odvolaním nedotknutý.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.