{"guid": "ede5aa8e-7a9f-4fe2-b463-2cffbde2ceba:6104394d-69d5-4304-88b2-bbf1300d4fbd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6808203445.1", "spisova_znacka": "17CoE/176/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/176/2012 z 14. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. augusta 2012, sp. zn. 17CoE/176/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6808203445.1", "identifikacne_cislo": "6808203445", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-08-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6104394d-69d5-4304-88b2-bbf1300d4fbd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6808203445.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6808203445.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6808203445.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 17CoE/176/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6808203445\nDátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6808203445.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r.\no., so sídlom u. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova č. 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 864 421, za\nktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej J. C., nar. XX. XX.\nXXXX, trvale bytom I. S. W. č. XXX, okres M., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,\nso sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6198/2008, o\nvymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 661,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného\nproti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/3903/2008-11 zo dňa 14. 05. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.\nRudolfom Krutým vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) a §\n58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný\nporiadok“). Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.\n\nV odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie v danej veci je vedené na podklade\nexekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej\nrozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 02079/2008 zo dňa 17. 04. 2008, ktorý sa stal\nprávoplatným dňa 05. 05. 2008 a vykonateľným dňa 09. 05. 2008. V exekučnom titule bola žalovanej\n(povinnej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 661,22 EUR spolu s 0,25 % úrokom z\nomeškania denne zo sumy 653,26 EUR od 31.12. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v\nsume 182,83 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský\nrozsudok bol vydaný na základe nároku uplatneného zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX. XX.\nXXXX, ktorú okresný súd s ohľadom na povahu zmluvných strán posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v\nzmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (do 31. 12. 2007). V\nodôvodnení súd poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa  problematiky spotrebiteľských\nzmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, konkrétne Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica 93/13/EHS“). Okresný súd  konštatoval, že\nrozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo je zrejmé z jej zaradenia\ndo čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy. Rozhodcovská\ndoložka v zmluve o úvere už v čase jej uzavretia bola neprijateľná zmluvná podmienka, a preto od\npočiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.\nRozhodcovská doložka  formálne umožňuje vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,\nale ak by sa začalo konanie na rozhodcovskom súde na návrh dodávateľa, bol by spotrebiteľ nútený\nsa podriadiť tomuto rozhodcovskému konaniu. Exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na\npodklade neplatného ustanovenia zmluvy. Na uvedenom základe okresný súd považoval exekučný titul\nza materiálne nevykonateľný a podľa § 57 ods. 1   písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za\n\nneprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, pretože exekúcia bola vedená\nv rozpore so zákonom.\n\nProti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako prvý dôvod uviedol,\nže súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci podľa ust. § 205 ods. 2                písm. b/\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Všeobecný súd založil\nsvoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového\nstavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový\nstav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,\nktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať\núkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto\nrozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,\nako by bol exekučný titul zrušený, zdôrazňujúc, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď\nexekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti\nv zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý\nmusí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať\nsvoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne\npostavenie žalovaného tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste\na v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi\npredpismi vymedzená procesná cesta, ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou\nzvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok\nuž nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel\nje odlišný. Oprávnený poukázal na to, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom\nnahradenia oprávneného procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní\nrevíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu\na právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,\ntak ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu\nna súdnu ochranu. Uviedol s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp.zn.\nI. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou\nvšeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. V súvislosti s plynutím\nčasu z pohľadu ochrany princípov právneho štátu poukázal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 41\nZákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu\no zrušenie rozhodcovského  rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa\npo uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutia\nrozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového\nobmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozsudkom. Všeobecný súd vo veci žalobcu\nnebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu\nbolo vydané v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého\nuznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie, a to preto, že v čase\nkeď došlo k vydaniu rozhodnutia rozhodcovského súdu, Slovenská republika bola právnym štátom, a\npreto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského  rozsudku\npríslušnému všeobecnému súdu. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou\nrušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka\nv konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a\nnedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožnil s ústavnou interpretáciou  ust. § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku, mal prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na\nkonanie o súlade predmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.\n\nAko druhý dôvod uviedol, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný\nv zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. . Všeobecný\nsúd podľa jeho názoru interpretoval a následne aplikoval ustanovenie               § 45 ods. 2\nZákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí\nv rozsahu rozhodcovského súdu nedostatky špecifikované v ust.  § 45    ods. 1 písm. b/, c/  Zákona\no rozhodcovskom konaní. Oprávnený však tvrdí, že súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone\nrozhodnutia rozhodcovského súdu  alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto\nrozhodnutia len na návrh účastníka.\n\nAko ďalší dôvod uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred\nsúdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. .\nExekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo\nho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského\nkonania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s\nexekučnou vecou. Poukázal aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku\nč.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobca, aj keď výkon a ochrana\njeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom\nvýrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu\nnemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť  odlišné\nzaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu.\nTiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil\na odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu\nprameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú\nzáväznosť. Následne oprávnený uviedol, že okresný súd bez jeho vypočutia  rozhodol o jeho právnom\npostavení, nemal možnosť sa vyjadriť a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré\nboli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd dal povinnej\ndodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie\ns poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil\nakúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením\njudiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho\nkonania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia\nmerita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu,\nako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.\n\nAko štvrtý dôvod uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal\nnáležité dokazovanie. Podľa oprávneného exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie, pričom\nrozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak súd nemá dostatočný\npodklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.\n\nAko posledný dôvod oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukázal na ustanovenie § 45 Zákona\no rozhodcovskom konaní a uviedol, že ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského\nrozhodnutia, medzi taxatívne uvedenými dôvodmi stanovenými v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom\nkonaní uviedol by aj ďalšie. Exekučný súd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu\nsvojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré nebol oprávnený riešiť. Ohľadne neplatnosti rozhodcovskej doložky\nuviedol, že exekučný súd bol oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom\nje v súlade s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka je platná, nevyžadujúca, aby\nspotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná\nmožnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na všeobecný. Nejde pritom o fiktívnu možnosť\nvoľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Nie je ani možné stotožniť sa s\nnázorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné resp., že by samo o sebe\nspôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Oprávnený nesúhlasil\nani s právnym posúdením predmetnej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytuje\nsvojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. §\n497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy o úvere spravoval ustanoveniami\nObchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve         o úvere bola ako podstatná náležitosť\ndohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený poukazuje na to, že poskytuje klientom\npeňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok, pričom klient\nmá možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie o neprimerane vysokých\núrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas\nso zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania,\ndohodnutým v bode 6 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou\nzmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku z omeškania 0,25% denne nie je\nneprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje\núvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru a nesie tak obchodné riziko.\nZdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné\npodmienky. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných prepisov nie je\n\nmožné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu\nzmluvné vzťahy dohodnúť. Záverom opätovne uviedol, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený\nz úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku.\nExekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a platného exekučného titulu.\nSúd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie.\nOd vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové ani\nskutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky\nžiadal oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nv texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nVo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na\nrozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka\nkonania nemieni vyhovieť.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, ktoré bolo vydané súdom\nprvého stupňa, preto sa v odôvodnení obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods.\n2 O.s.p.).\n\nZ predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvého\nstupňa. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal z relevantnej\nskutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský\nvzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka účinného v čase\nuzavretia zmluvy (ďalej „OZ“) v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/EHS svoje rozhodnutie\nnáležite zdôvodnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že snaha dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve\npodporne Obchodný zákonník, naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú\nspotrebiteľské zmluvy, tiež osobitné právne úpravy, najmä zákon o spotrebiteľských úveroch  č. 258/2001\nZ. z. v platnom znení.\n\nK odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, odvolací\nsúd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd\nnielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených\nprocesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň\npovinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej\nzmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v\nštádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie\nexekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný\ntitul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie\na či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po\nstránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo\ndňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či  sa jedná o rozhodnutie\nformálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom\nbolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť\noznačenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa\nskúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný\ntitul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania\nalebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného\nsúdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania\na nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných\nustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.\n\nOtázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená,\nmal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal\nÚstavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn.                        I. ÚS 456-/2011-19 zo 23.\nnovembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť\nexekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním\npoverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo\npotrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v\ntomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí\nsp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R\n58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po\nstránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek\ntomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.\n\nOprávneným namietaná skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom\nkonaní vystupuje v procesnom postavení povinnej, v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu\nrozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou\npodanou na príslušnom súde, je irelevantná. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním\nvecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený\nrozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s\nprávomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil\nrozhodcovský súd.\n\nNie je sporné, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o\nrozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný\nrozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací\nsúd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že\nsúd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný\ntitul,  uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.\nTento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v rozhodnutí Súdneho dvora (ES) vo veci\nPohotovosť               C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia\npovinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej\nposkytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má\npodmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13/EHS a v prípade\nkladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa\nvnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani\npredošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne\nrozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Neobstojí\npreto ani tvrdenie oprávneného, že súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia\nrozhodcovského súdu  alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia  len\nna návrh účastníka.\n\nPokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd založil a svoje rozhodnutie odôvodnil normatívnou úpravou,\nktorá v Slovenskej republike nemá povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie smernice Rady\n93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť, odvolací súd poukazuje na článok 6 ods. 1 Smernice\nRady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého\nčlenské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo\nstrany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby\nzmluva bola podľa týchto podmienok  naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez\nnekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne\ndohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica\nRady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval\nObčiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit.\n\nsmernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k\nustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.\n\nNeobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s akcentom na údajné porušenie\nústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a\nna zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov\npredložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné\npre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným a záver o vyslovení neplatnosti\nrozhodcovskej doložky sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru, z ktorých už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne\npoužívanú oprávneným ako dodávateľom, preto nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu\nk vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Tam, kde povinným je spotrebiteľ,\nsúdna prax vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči\ndodávateľovi a aj pri jeho nečinnosti majú exekučný súd a exekútor dbať o to, aby nevedomosť\nspotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. Rovnako nemá\nzákonné ani skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti konania, nakoľko\nvoči uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie\npoverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného ustanovením 57 ods. 1 písm. g/\nExekučného poriadku pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta posledná, §\n58 ods. 4 Exekučného poriadku) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného\nsúdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.\n\nPostup exekučného súdu v danej veci bol plne odôvodnený, pretože okresný súd správne zistil, že\nrozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v zmluvných dojednaniach ako súčasti zmluvy uzavretej\nmedzi oprávneným a povinnou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\nZo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 29. 10. 2007 vyplýva, že oprávnený poskytol\npovinnej úver vo výške spolu 331,94 EUR. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú\nneoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa zmluvné strany v bode 17 „dohodli“ na spôsobe riešenia sporov -\nrozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené: a) pred Stálym\nrozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta\n70, 821 02  Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava\nI., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;\nrozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným\nrozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom\nSR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.\n99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu\no rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto\nrozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde\nbola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s\nvnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.\n\nOdvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je\nzaložený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel\nk záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje\nhrubý nepomer v právach a povinnostiach               v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.\nl OZ). Rozhodcovská doložka sa neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis\nspotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na\nprvej strane úverovej zmluvy. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy,\npovinná ju mohla prijať ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej\ndoložky alebo ju odmietnuť ako celok. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním\nrozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom\n\nsúde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť\nexekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá\nje od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2007). Ak je rozhodcovská doložka\nsúčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ\nnepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa\npreto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať\nvšeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).\n\nPokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,\nje nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť\nspôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého\nvymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.\n\nOdvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní nezaoberal, pretože\nprvostupňový súd namietanými skutočnosťami svoje rozhodnutie ani neodôvodnil a vo vzťahu k vyššie\nuvedeným dôvodom, pre ktoré okresný súd exekúciu zastavil, nie sú právne významné.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2.\nO.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/3903/2008", "guid": "2d84a3c7-823c-4bc7-be29-ed248e7415ba:ad742c2d-eea4-465a-8782-52d5bb1b7995", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:50e23a3c-2026-479c-b156-142c03425af0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 408/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 408/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50e23a3c-2026-479c-b156-142c03425af0"}, {"guid": "ussr:657e7ec9-9732-4fd2-9621-bf5a6af1d613", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:657e7ec9-9732-4fd2-9621-bf5a6af1d613"}]}